Braňo Závodský Naživo: Peter Vajda z Ústavu vied o Zemi SAV

01. 12. 2017

Svet napínavo sleduje sopku Agung v Indonézii, ktorá sa prebudila už na konci augusta. Evakuácia a dočasne zastavené lety uväznili na ostrove 120-tisíc turistov. Stále platí najvyšší stupeň varovania pred možnou veľkou erupciou. Rozhovor s vulkanológom Petrom Vajdom z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied.

Rozhlasová stanica Expres - logo(29. 11. 2017; Rozhlasová stanica Expres; Braňo Závodský Naživo; 12.10; por. 1/1; Branislav Závodský)

Branislav Závodský, moderátor: „Pacifický sopečný ohnivý kruh o sebe dáva opäť vedieť. Svet napínavo sleduje najmä sopku Agung v Indonézii. Tá sa prebudila už na konci augusta. Evakuácia a dočasne zastavené lety uväznili na ostrove 120-tisíc turistov. No a stále platí aj najvyšší stupeň varovania pred možnou veľkou erupciou. Čo môže takýto výbuch sopky spôsobiť nielen v Indonézii, ale aj po celom svete? Prečo vlastne sopky vybuchujú? Čo je to ohnivý kruh? A kde je riziko najväčšie? Dá sa vôbec nejakým spôsobom predpovedať? No, aj na tomto pracujú aj naši slovenskí vedci. A práve preto sa dnes pobavíme tu v štúdiu s vulkanológom, presnejšie povedané gravimetrikom Slovenskej akadémie vied z geofyzikálneho odboru Ústavu vied o Zemi doktorom Petrom Vajdom. Pán doktor, dobrý deň, vitajte u nás."

Peter Vajda, geofyzikálny odbor Ústavu vied o Zemi SAV (hosť v štúdiu): „Pekný deň. Ďakujem."

Branislav Závodský: „Ešte by som mal doplniť, že okrem toho, že teda zo spomínaného odboru Ústavu vied o Zemi vaše oddelenie sa správne nazýva gravimetria geodynamiky. Povedal som to teraz celé už dobre?"

Peter Vajda: „Áno, je to tak."

Branislav Závodský: „Tak, a keď som to už takto krásne zaplietol hneď na začiatku, ešte kým sa dostaneme k samotnému Agungu, teda k tejto sopke, o ktorej tu budeme rozprávať, povedzte, že čo to vlastne je gravimetria, geodynamika?"

Peter Vajda: „Tak geodynamika, ako už samotné to slovo hovorí, sa zaoberá procesmi, ktoré nie sú statické, ale dynamické, a prebiehajú na našej planéte. Medzi také samozrejme patria zemetrasenia, tektonika, to znamená pohyb litosferických dosiek, ale aj zmeny tiaže, ktoré sú spôsobené nejakým prerozdelením hmôt vnútri našej planéty, ktoré sú poháňané rôznymi procesmi."

Branislav Závodský: „Rozumiem, a my ich potom môžme vidieť napríklad aj vo forme vybuchujúcich sopiek."

Peter Vajda: „Áno, napríklad aj sopečná aktivita."

Branislav Závodský: „Presne tak. Na toto všetko sa vás, pán doktor, už o chvíľočku budem pýtať, ale poďme teda najprv k tejto aktualite, ako vy odborníci vôbec vidíte tú situáciu okolo sopky Agung, čo od nej, takpovediac, môžme očakávať?"

Peter Vajda: „Tak sledujeme to už nejaké dva, tri dni vo všetkých správach. Vieme, že tá sopka Agung sa prebudila, že je aktívna. Sledujeme, že sú tam nejaké sopečné mračná, že to malo dopad na leteckú dopravu, a tá otázka, ktorú ste položili, že čo od nej môžme očakávať, je veľmi dobrá, je veľmi legitímna, a podľa mňa teraz najväčšie starosti s touto otázkou si robia indonézski fyzici, vulkanológovia..."

Branislav Závodský: „Jednoznačne."

Peter Vajda: „... pretože sú v ohrození ľudské životy, ľudský majetok a infraštruktúra. Takže otázka je, že do akej miery vedia vulkanológovia, alebo geofyzici predpovedať, čo tá sopka teraz vyparatí."

Branislav Závodský: „Dobre. Minimálne, len na sekundu vás preruším, minimálne z toho pohľadu, že ak teda tamojšia centrálna vláda vydá to varovanie najvyššieho stupňa pred prípadnou veľkou erupciou, minimálne teda v tomto sa zhodujú všetky strany, že môže nastať."

Peter Vajda: „Áno, určite, ten najvyšší stupeň bol vydaný preto, že dôvod na to je, len otázka teraz je, že kedy a čo presne sa stane. Inými slovami, o koľko dní, alebo o koľko hodín, a aká veľká tá erupcia bude, akého charakteru, a ako môže ohroziť tých ľudí, ktorí žijú v okolí, ktorí tam dovolenkujú na tom ostrove, a aj samotnú leteckú dopravu."

Branislav Závodský: „Najnovšie správy sú, že dnes sa to letisko v hlavnom meste otvorilo. Uvidíme, že dokedy to bude takto fungovať, ale tých spomínaných 120-tisíc uviaznutých turistov môže teda rýchlo využiť ten čas a odísť odtiaľ. Čo sa tej samotnej sopky týka, ale môže to teda trošku z druhého konca, môže to teda skonči aj tak, že nič sa nebude diať, hej?"

Peter Vajda: „Áno, eventuálne to môže skončiť aj tak. Ja by som sa trošku vrátil pár týždňov dozadu, ako to celé začalo. Už koncom augusta, v septembri geofyzici pozorovali tzv. sopečný nepokoj, to znamená, že sa tá sopka sa začala prejavovať tak, že niečo sa deje, že sa prebúdza, a že k nejakej erupcii môže dôjsť. Samozrejme tá sopka je monitorovaná, sú tam rôzne geofyzikálne prístroje, ktoré sledujú seizmický pohyb, sledujú rôzne parametre, ktoré potom slúžia na to, aby vedci teda varovali, či tá sopka môže ľudí ohroziť, alebo nemôže. K tej erupcii potom došlo, k tým prvým príznakom došlo v septembri, a..."

Branislav Závodský: „Vo forme čoho? Nejakého, zasa vo forme nejakého sopečného prachu, alebo..."

Peter Vajda: „Začalo to tak, že vyleteli sopečné bomby z krátera, vyliala sa nejaká láva, ktorá bola veľmi viskózna, andezitická, čiže tiekla veľmi pomaly..."

Branislav Závodský: „Čiže hustá, hej?"

Peter Vajda: „Hustá. Čo samo o sebe nepredstavuje nejaké veľké riziko. Najväčšie riziko, ktoré bolo doteraz pri tejto sopke Agung, bol ten popol, ktorý sa dostáva do atmosféry ako sopečné mračno. Tie erupcie zatiaľ vyprodukovali mračná do výšky troch, štyroch kilometrov, ale na úrovni leteckých liniek, tam, kde lietajú lietadlá, tak sa nameral sopečný prach vo výške deväť kilometrov, a to je práve ten dôvod, prečo leteckí manažéri museli obmedziť..."

Branislav Závodský: „Obmedziť, alebo resp. prerušiť tú premávku. Na druhej strane, môžte samozrejme pokračovať, ale povedzme, ak by sa tá erupcia udiala, nastal by ten výbuch, môže ešte aj on samotný vás prekvapiť, že by ste si povedali, no tak toto sme skutočne nečakali, alebo viete dopredu odhadnúť, že zhruba bude to takéto, urobí toto, toto?"

Peter Vajda: „To všetko záleží od toho, ako ktorú danú sopku dobre poznáme, ako dobre poznáme jej historickú minulosť, aktivitu v minulosti..."

Branislav Závodský: „V tom prípade je to ako?"

Peter Vajda: „... poznáme, aké je chemické zloženie tej magmy, aj fyzikálne parametre a čo od tej sopky môžme očakávať. Ja len ešte kratučko sa vrátim k tej sopke Agung."

Branislav Závodský: „Nech sa páči, aj z tohto pohľadu, že či ju teda poznáte, alebo nie. Myslím tým teda..."

Peter Vajda: „Celé to začalo tak, že vlastne prvá evakuácia sa týkala, ak mám dobré informácie, viac ako 122-tisíc ľudí..."

Branislav Závodský: „To je ten okruh zhruba desať kilometrov okolo sopky."

Peter Vajda: „Vtedy to bolo dvanásť, oni ich evakuovali, a potom zase prišlo obdobie, kedy tá aktivita klesla, dokopy nič sa nedialo. Väčšina z tých ľudí sa vrátila naspäť do svojich domovov, čo je prirodzené, to by sme zrejme urobili aj my, niektorí ostali v tých evakuačných strediskách, ale potom tá aktivita znovu stúpla, a teraz potrebujú orgány evakuovať tých 100-tisíc ľudí znovu, z okruhu zhruba desať kilometrov okolo tej sopky. No a to je ten problém, pretože tým ľuďom veľmi sa už nechce. Oni raz boli evakuovaní, dokopy nič sa neudialo..."

Branislav Závodský: „Že si povedia, no..."

Peter Vajda: „A teraz zase. Takže z tých 100-tisíc vlastne uposlúchlo tú výzvu len 40-tisíc, a ostatní ostali doma. A teraz je veľká úloha pre tie úrady, pre civilnú obranu, alebo akékoľvek miestne úrady sú do toho zapojené, že oni musia fyzicky ten terén obísť, a tých ľudí po domoch presviedčať, aby sa evakuovali, lebo to riziko stále hrozí, že dôjde k nebezpečnej erupcii, ktorá bude vraždiť. A ten dôvod, prečo sú o tom tí vulkanológovia presvedčení, je ten, že v minulosti, v roku 1963 došlo k erupcii tejto sopky Agung na Indonézii, a vtedy zahynulo, sa odhaduje, vyše 1 100 až 1 500 obyvateľov. Čiže to sú veľké obete na ľudských životoch."

Branislav Závodský: „Čiže oni tú sopku poznajú, a preto sa správajú nejakým spôsobom. Poznajú aj to, čo ste spomínali, nejaké tie chemické zloženia tých..."

Peter Vajda: „A ten problém je, že ju nepoznajú až tak veľmi dobre, aby vedeli predpovedať s presnosťou hodín, alebo jedného, dvoch dní, lebo pred tým rokom 1963 tá sopka bola sto rokov spiaca. Potom bola tá sopečná aktivita v roku 1963, trvala do roku 64, a vtedy sa..."

Branislav Závodský: „Sa celý rok niečo robilo, proste, okrem toho, že teda tam bolo aj tá erupcia."

Peter Vajda: „No od toho roku 1963, áno, celý rok vtedy."

Branislav Závodský: „Rozumiem."

Peter Vajda: „V tom 63. až štvrtom. A potom zase prišlo obdobie pokoja, a máme tu 2017. A jediné, čo tí vedci spoľahlivo vedia, je to správanie sa tej sopky v roku 1963 a z toho hlavne vychádzajú. A vtedy to bolo tiež tak, že najprv bola erupcia, ktorá priniesla sopečné bomby a bloky, za tým nasledoval výron lávy, ale potom postupne tá sopka viac a viac sa prejavovala explozívne, a to je na tej sopke to vražedné, to najnebezpečnejšie, keď vznikne veľké sopečné mračno, ono potom skolabovalo, čiže sopečné mračno, to je vlastne jeden veľký oblak horúcich sopečných plynov, prachu, popola, čiastočne..."

Branislav Závodský: „Viac ako sto stupňov dnuka, alebo teda stovky stupňov dnu, vlastne uprostred toho, teploty."

Peter Vajda: "Sopečné mračno stúpa hore do atmosféry. Problém je, že keď stratí ten pohon, ako keby to, čo ho živí, to mračno skolabuje a premení sa na pyroplastické toky, alebo prúdy. To je veľmi nebezpečné, lebo tie už nestúpajú do atmosféry, ale šíria sa pozdĺž dolín rýchlosťami sto kilometrov za hodinu, i viac..."

Branislav Závodský: „No, sú tie známe filmy o sopke v Pompejách, a tam práve aj tým odkrývaním vrstiev vlastne zistili, že práve ten pyroplastický dym, alebo ako to nazvať, vlastne zabíjal tých ľudí."

Peter Vajda: „Áno, lebo to môže byť niekoľko sto stupňov Celzia horúce, a je to veľmi rýchle, nedá sa tomu utiecť."

Branislav Závodský: „A toto tam hrozí všetko."

Peter Vajda: „To tam hrozí práve preto, že v tom 63. sa tie pyroplastické toky dostali až do vzdialenosti 15 kilometrov od sopky. A to je aj to, ako oni odvodili ten okruh, najprv dvanásť kilometrov, teraz..."

Branislav Závodský: „Tých evakuovaných."

Peter Vajda: „... ich zúžili na desať kilometrov."

Branislav Závodský: „Rozumiem. Dá sa to porovnať, povedzme, so sopkami, ktoré poznáme trošku viac, v 2011 sme v Európe zažili obrovský poprask pre tú sopku so strašne zložitým názvom, ale vy ho viete dobre, tak môžete ho povedať..."

Peter Vajda: „Ja som sa ho učil tiež veľmi dlho."

Branislav Závodský: „Povedzte, ja si netrúfnem."

Peter Vajda: „To je taká tá prešmyčka, ktorú by moderátori mali trénovať, Eyjafjallajökull."

Branislav Závodský: „No, tak teraz ste mi dali, beriem to ako vyučovanie. Tak ja to tak akože, prejdime to mlčaním. Môžeme to porovnať aj s týmto, v tom čase sa tam písalo okrem toho, že na pár dní, skoro na týždeň, bola odstavená takmer v celej Európe doprava letecká práve kvôli tým sopečným makom. Je tam, oni tam hovorili v tom čase o ďalšej veľkej sopke, veľmi teda, údajne nebezpečnej, Katla, alebo ako sa už volala, no, čiže je to podobná situácia, ako toto, alebo niečo úplne iné?"

Peter Vajda: „Je to podobná situácia, bolo to v 2010 na Islande, a tá sopka vychrlila sopečné mračno, ktoré bolo ešte väčšie, išlo oveľa vyššie, aj tá aktivita trvala dlhšie, a odhaduje sa, no tým, že to išlo vyššie, tak tí, čo lietame, tak vieme, že lietadlá lietajú zhruba v jedenástich, dvanástich kilometroch po štarte, alebo pred pristátím, takže to veľmi významne ovplyvnilo leteckú dopravu, ekonomické dopady sú obrovské, a hovorí sa, že v tom 2010 to ovplyvnilo desať miliónov leteckých pasažierov."

Branislav Závodský: „No a tie dopady sú aj ďalšie iné, lebo napríklad aj v súvislosti s touto Indonéziou sa hovorí, že keby došlo k tej významnej veľkej erupcii, tak to môže zmeniť klímu na celom svete na nejaké dva, tri roky, teda v zmysle mierneho ochladenia. To sedí?"

Peter Vajda: „Toto je práve to, že musíme zažiť viaceré aspekty toho sopečného ohrozenia, napríklad tá sopka Eyjafjallajökull ako neohrozila ľudské životy až tak veľmi v bezprostrednej blízkosti tej sopky, ale napríklad odstavila leteckú dopravu, priniesla obrovské ekonomické škody. Na druhej strane sú sopky, v ktorých blízkosti býva obrovské množstvo ľudí, spomeniem napríklad Vezuv, málokoho dnes by napadlo, že Vezuv je aktívna sopka, každý má predstavu, že tam, keď pôjdem do Talianska na dovolenku..."

Branislav Závodský: „Tak ľahnem si na Vezuv hore, dole..."

Peter Vajda: „Pozriem do krátera a idem ďalej."

Branislav Závodský: „A nie?"

Peter Vajda: „Nie, pretože Vezuv nekončí v 79. nášho letopočtu..."

Branislav Závodský: „To je asi ten posledný výbuch..."

Peter Vajda: „To sú Pompeje..."

Branislav Závodský: „OK, tak."

Peter Vajda: „... ktoré Plinius vtedy popísal, preto aj sa hovorí o, dokonca to prešlo do terminológie, že to je plinijská explózia, alebo plinijská erupcia, a v súčasnosti, no, keď sa vrátim k tomu Vezuvu, tak on je, to je stále aktívna sopka, a opakovateľnosť tých erupcií je zhruba sto rokov. Naposledy, čo, možno aj poslucháči ani veľmi nevedia, a málokto si to uvedomuje, tak tam došlo k aktivite sopečnej počas druhej svetovej vojny."

Branislav Závodský: „Čiže 40-ty rok, plus, mínus. Okolo 39 až 45, skrátka vtedy, čiže..."

Peter Vajda: „A vtedy bolo sopečné mračno, tiekla láva, zničila dedinu a zabíjala ľudí. A ľudia, ktorí boli zdecimovaní vojnou, tak ešte tých istých okolitých dedín..."

Branislav Závodský: „Dostali ešte aj od sopky."

Peter Vajda: „Ešte prišli o domy a museli sa evakuovať."

Branislav Závodský: „Prečo vôbec..."

Peter Vajda: „Ale v súčasnosti ten Vezuv je, takpovediac, na spadnutie, v Taliansku veľmi intenzívne ho skúmajú vulkanológovia, pretože v okolí, vieme, že to je oblasť Neapolu, žije 3 milióny ľudí..."

Branislav Závodský: „Toto je neuveriteľne zaľudnená oblasť, dokonca aj priamo pod tým vrchom."

Peter Vajda: „Tá civilizácia sa ťahá až na úbočie Vezuvu."

Branislav Závodský: „Je to tak."

Peter Vajda: „A keby tam došlo k erupcii, je potenciálne ohrozených 300-tisíc ľudí. A to sme nie niekde ďaleko v Ázii, ale to sme doma v Európe, a ak by došlo k nejakej väčšej erupcii, ona nemusí byť veľká, môže byť aj menšia, ale musíme rátať s tým, že Vezuv je aktívna sopka. Hneď vedľa neho sú flegrejské polia, takzvané, to je caldera campi flegrei, ktorá sa považuje za možnú hrozbu, ešte oveľa väčšiu ako je samotnú Vezuv. Takže v Taliansku... sledovať."

Branislav Závodský: „Chápem, chápem. To ešte sme tento rok čítali, je to síce trošku ďalej od nás, ale o tom sa natočilo aj množstvo všelijakých filmov, tiež súčasť tohto ohnivého kruhu, akurát na druhej strane planéty, to je ten zlom, slávny zlom San Andreas, ktorý akoby kopíruje hranice Kalifornie, Spojených štátov amerických, aj samozrejme, že ide, už tie presné geografické veci, to je vedľajšie, ale tam sme čítali veľa o Yelowstone, vraj aj tam ten supervulkán, ako ho nazývajú, tiež vykazuje nejaké známky aktivity, čiže tu už je tá otázka, ale kľudne sto spojme aj s týmto, prečo vôbec tie sopky nám tu takto vybuchujú, a či, a to už je potom tá druhá časť otázky priamo na vás a na váš vedecký tím, pretože ste v poslednej dobe absolvovali expedície, napríklad v sopečnej oblasti na Tenerife, boli ste na dôležitých konferenciách, aj v Spojených štátoch amerických, že, teda, prečo to vybuchuje, a či vy už ste v tom svojom výskume sa posunuli tak, že skutočne by ste dokázali odhadovať tie veci tak presne, že to zachráni ľudské životy, majetok, aj všetko to ostatné."

Peter Vajda: „Áno. Tak naozaj, ako spomínate, na západe Spojených štátov, tam sú dve veľmi veľké kaldery, ktoré v súčasnosti sú temer spiace, i keď nejaká drobná aktivita, nepokoj sopečný tam prebieha, to je v Kalifornii Long Valley a potom vo Wyomingu je to ten Yellowstone, a z geologických vrstiev vieme, že v dávnej geologickej minulosti tam došlo v Yellowstone k trom veľmi veľkým erupciám, ktoré, preto sa aj tá kaldera nazýva, že to je supervulkán."

Branislav Závodský: „To je inak zaujímavé, lebo napríklad pri tej istej islandskej sopke sa hovorilo, že stratovulkán. To sú nejaké rôzne druhy, hej, toho?"

Peter Vajda: „Pretože tie erupcie, ktoré ona dokáže vyprodukovať, sú oveľa menšej povahy, resp. na tej škále..."

Branislav Závodský: „Takže ide o tú silu, potenciálnu."

Peter Vajda: „Nebezpečenstvo tej..."

Branislav Závodský: „Rozumiem. Tak skúsme to teda ukončiť tým, že kde ten váš výskum smeruje, a čo všetko sa vám už podarilo na čo prísť, aby teda ste nás ľudí ochránili pred možnými rizikami, i keď neviem, lebo pamätám si na jedno zemetrasenie z Talianska, spred pár rokov, a tam neviem, či aj neskončili v base tamojší geológovia, lebo údajne nevarovali presne, kedy to zemetrasenie príde, a zomreli tam proste stovky ľudí."

Peter Vajda: „Áno, boli odsúdení, ale potom boli neskôr oslobodení."

Branislav Závodský: „No, povedzme, že asi našťastie z vášho pohľadu vedca."

Peter Vajda: „Určite, pretože zemetrasenia sa predpovedať spoľahlivo nedajú."

Branislav Závodský: „Dobre. Tak ukončime to tými sopkami."

Peter Vajda: „A je to podobné aj so sopečnou činnosťou, i keď trošku úspešnejší sme v predpovedaní tej sopečnej činnosti, sme na tom trošku lepšie ako so zemetraseniami, a ja by som to tak prirovnal, že ako to vlastne vieme robiť, tak skúsim to pripodobniť k pacientovi, keď prídete s prieduškami k doktorovi, tak doktor sa vám nevie pozrieť dnu do priedušiek, ale použije fonendoskop."

Branislav Závodský: „Áno."

Peter Vajda: „Priloží k hrudi a bude počúvať. Veľmi podobne to robíme aj my so sopkami, nemáme fonendoskop, ale máme rôzne prístroje, ktoré merajú jednak seizmický pohyb, a potom deformácie zemského povrchu, sopečné plyny, ich množstvo a zloženie, a gravimetre zase merajú zmeny tiaže na povrchu, ktoré sú indikatívne o tom, že vnútri putuje, alebo je mobilná nejaká magma. My sa snažíme potom zistiť, čo presne všetko vnútri v tej sopke prebieha, aký proces, a potom sa snažíme predpovedať, k čomu ten proces môže viesť. Teda odhaduje sa, aké množstvo čerstvej magmy tam prišlo, aké množstvo plynov tam je, lebo plyny poháňajú tú erupciu lávy, to je, ako keď otvoríte šampus, tak tie bublinky spôsobia, že ten šampus vyletí von z fľaše, a podobne to je aj so sopkami."

Branislav Závodský: „Viete teda predpovedať potenciálne riziko, veľkosť, povedzme, tej explózie, erupcie."

Peter Vajda: „Geofyzika už veľa porozumela, ako tie procesy fungujú, keď už poznáme vzory, ako sa ktoré sopky správajú, tak veľa vecí vieme predpovedať, ale samozrejme, niektoré veci nevieme predpovedať presne, alebo dostatočne presne."

Branislav Závodský: „Moja posledná otázka je, ja by som len dodal, pán doktor, že, aj pre našich poslucháčov, že tieto veci, o ktorých vy nám tu teraz rozprávate, že to skutočne nie je len taká sranda, pretože publikujete aj vo svetových vedeckých časopisoch vaše výskumy, to znamená, pozývajú vás na kongresy, to znamená, že skutočne ten váš výskum je rešpektovaný. Tá posledná vec, že nemusíme sa báť nejakého toho Krakatitu, alebo niečo také, že by nám tu vybuchol skutočne nejaký supervulkán, ktorý by zmenil podmienky života na Zemi v najbližšej dobe?"

Peter Vajda: „Ja osobne si myslím, že na najbližšie roky nie, i keď je veľmi otázne, čo spraví Vezuv, máme blízko, za dverami, a v Spojených štátoch sa veľmi veľa diskutuje práve o tej yellowstoneskej kaldere, lebo sa tam objavilo obrovské množstvo magmy, a potenciál pre veľkú erupciu tam je, ale či a kedy k tej erupcii dôjde, to už je oveľa ťažšia otázka."

Branislav Závodský: „Dobre, no tak my budeme sledovať aj váš výskum, uvidíme, že kam sa posunutie. Veľmi pekne ďakujem, že ste tu boli. Doktor Peter Vajda zo Slovenskej akadémie vied. Ďakujem vám za rozhovor a ešte príjemný deň."

 

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

Kľúčové slová:
vedy o Zemi a enviromentálne vedy, Slovenská akadémia vied, veda, výskum

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač