Seminár o dôvodoch nárastu extrémizmu

01. 12. 2017

Na Univerzite Komenského v Bratislave sa diskutovalo o dôvodoch radikalizácie spoločnosti a náraste extrémizmu v Európe. Experti varujú, že rastie podobne ako pred vojnou. Najmä mladí ľudia nevenujú pozornosť verejnému životu. Práve pre túto pasivitu sú extrémistické strany na vzostupe. Rozhovor s Eduardom Burdom, dekanom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. 

Televízna stanica STV 2 - logo(30. 11. 2017; Televízna stanica STV 2; Správy a komentáre; 22:00; por. 6/6; Martin Strižinec)

Martin Strižinec, moderátor: „Naozaj sme sa poučili z dejín? Na Univerzite Komenského sa dnes diskutovalo o dôvodoch radikalizácie spoločnosti a náraste extrémizmu v Európe. Experti varujú, že rastie podobne ako pred vojnou. Okrem odborníkov na seminári vystúpil aj prezident Andrej Kiska, podľa ktorého takýto postoj často vzniká ako prejav vzdoru. Ľudia dávajú najavo sklamanie z toho, ako funguje spoločnosť. Najväčšiu silu majú podľa neho politici, na svoju časť úlohy si ale musia splniť aj cirkvi, školy a médiá."

Andrej Kiska, prezident SR: „Dnes tu máme novodobých fašistov, dnes tu máme ľudí, ktorí nám tvrdia, že osud tých sedemdesiat, viac ako sedemdesiattisíc Židov odvlečených zo Slovenska, zabitých, že to nie je problém nás Slovenska, pretože my sme národ slovenský a oni sú národ židovský."

Benjamin Fischer, Európsky židovský kongres: „Existuje veľa dôvodov, prečo narastá extrémizmus v celej Európe, predovšetkým vzrastajúca polarizácia spoločnosti. Tak isto nezáujem ľudí o politiku. Najmä mladí ľudia nevenujú pozornosť verejnému životu. Práve pre túto pasivitu sú extrémistické strany na vzostupe."

Martin Strižinec: „Ďalším hosťom Správ a komentárov je dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského, Eduard Burda. Pekný večer vám želám."

Eduard Burda, dekan Právnickej fakulty UK v Bratislave (hosť v štúdiu): „Príjemný dobrý večer."

Martin Strižinec: „My sme sa už rozprávali dnes. Budeme samozrejme rozoberať tie právne aspekty boja proti extrémizmu. Je chyba v zákonoch, ale v tom, ako tie zákony čítame, pán Burda?"

Eduard Burda: „Nedá sa povedať, že by bola vyslovene chyba. Minimálne, pokiaľ ide o trestný zákon a pokiaľ ide o postihovanie rôznych extrémistických prejavov prostriedkami trestného práva. Máme viaceré extrémistické trestné činy, z ktorých väčšina je spojených pod jednotným pojmom trestné činy extrémizmu. Dá sa povedať, že viaceré z týchto trestných činov extrémizmu sú vyslovene verbálne trestné činy. To znamená, že už len vyslovením určitých názorov a predsudkov sú tieto trestné činy spáchané. Okrem toho samozrejme celý rad iných trestných činov, ktoré sa dajú spáchať aj z iného ako extrémistického motívu, sú považované za trestné činy extrémizmu, ak sú spáchané s týmto motívom. Napríklad ublíženie na zdraví, vražda a podobne."

Martin Strižinec: „Kde je teda to zlyhanie, kde by ste ho hľadali?"

Eduard Burda: „Samotné tieto trestné činy, samozrejme nehovorím, že sa nedajú aj legislatívne lepšie vyjadriť, ale sú do značnej miery použiteľné a aplikovateľné. Zlyhanie, možno v tomto prípade nejde o zlyhanie práva. Zoberte si, že máme tu skúsenosti s diktátorskými režimami, a práve pri týchto trestných činoch extrémizmu je veľký problém s tým, kde začína a kde končí sloboda, kde končí sloboda prejavu a kde začínajú práva iných ľudí tých, ktorí sú poťažne týmto prejavom negatívne dotknutí."

Martin Strižinec: „Toto je inak veľmi zaujímavá otázka, ktorá sa nám vlastne v posledných rokoch vynára do popredia. Kde teda končí a začína sloboda prejavu? Čo si môžem dovoliť povedať a čo už nie?"

Eduard Burda: „V zásade tá sloboda prejavu končí tam, kde začínajú práva iných ľudí v tom zmysle, že iní ľudia, aj iné skupiny ľudí majú právo na to, aby sa k nim chovali ľudia slušne, aby ich nediskriminovali na základe ich príslušnosti k určitej národnosti, rase alebo k nejakej inej skupine. Tak isto je dôležité, aby neboli vyslovene nejakým spôsobom hanení alebo aby neboli iní ľudia vyzývaní na to, aby týchto ľudí prenasledovali."

Martin Strižinec: „Čiže je nejaký rozdiel aj v tom právnom zmysle medzi úplným šírením nenávisti, niekoho nenávidím, niekoho by som zabil, a medzi tým, keď vyjadrím takpovediac nejaký politický názor, ale jemnejšími slovami?"

Eduard Burda: „Rozhodne áno. Je dôležité si uvedomiť, že zasa postaviť hranice tým spôsobom, že nemôžem sa k nejakej pálčivej téme vôbec vyjadriť, lebo musím sa vyjadriť len politicky korektne, by naozaj znamenalo koniec demokracie. To znamená, keď mám uviesť príklad. Samozrejme ľudia sa môžu vyjadrovať k problémom súvisiacim s migračnou krízou k negatívnym javom, ktoré táto migračná kríza tak isto so sebou prináša, ale nemali by tam byť už potom prejavy, ktoré by napríklad považovali týchto ľudí za menejcenných alebo ktoré by vyslovene vyzývali k nejakej nenávisti alebo priamo k násiliu k týmto ľuďom."

Martin Strižinec: „Zrejme extrémizmus alebo tento radikalizmus on tu vždy bol, ale práve sociálne siete mu dali úplne nový rozmer. Zrazu veľmi veľa ľudí môže šíriť svoje posolstvá medzi ďalších, ďalšie veľké množstvo ľudí. Ako sa právo začína pozerať na sociálne siete? Existujú už nejaké precedensy alebo robí to aj právu problém?"

Eduard Burda: „Samozrejme, robí to aj právu problém. Akurát v rámci tej dnešnej diskusie, ktorá bola na našej univerzite, jedna študentka upozornila alebo povedala na to, že je prekvapená že práve jej generácii toto začína zásadným spôsobom narastať. Ja nemám pocit, že takéto prípady by neboli napríklad aj v tých generáciách smerom dozadu, ale práve v tejto generácii, keď sa stane nejaký prejav extrémizmu, častokrát sa stane prostredníctvom internetu, prostredníctvom sociálnych sietí. A preto sa o nich dozvie samozrejme omnoho viacej ľudí a omnoho rýchlejšie. Máme tu viaceré problémy. Častokrát býva aj problém s dokazovaním. Mnohé tie diskusie sú anonymné, samozrejme že... alebo vystupujú tam ľudia anonymne. Samozrejme že máme prostriedky, ako vystopovať IP adresy. Druhá vec je tá, že samozrejme nie vždy sa to dá a druhý problém je ten, že nie vždy vieme dokázať, kto presne za tým počítačom sedel. Potom tu máme samozrejme zase takú skupinu ľudí, ktorá využíva internet na šírenie extrémizmu a nehanbí sa za to, podpisuje sa pod takéto články. To je ale potom už problém širší a súvisí s tým, že extrémizmus sa, žiaľ, dostáva trochu do popredia v rámci spoločnosti a že istá časť spoločnosti ho akceptuje, napríklad aj ako reálnu politickú silu."

Martin Strižinec: „Ak hovoríme, že istá časť spoločnosti, tak možno zaujímavé je práve pozrieť sa na policajtov a všetkých tých ďalších, ktorí vlastne by mali tieto činy posudzovať. Ak hovoríte o akceptácii v istej časti spoločnosti, netýka sa to aj práve orgánov činných v trestnom konaní, keď to tak hovorím?"

Eduard Burda: „Máte pravdu, orgány činné v trestnom konaní, to znamená prokurátori, policajti sú v pomerne ťažkej úlohe práve preto, že hranice medzi tým, čo je dovolené ešte a čo už je buď priestupok extrémizmu alebo trestný čin extrémizmu, sú niekedy naozaj veľmi tenké. Ja osobne veľmi pozitívne vnímam rozhodnutie generálneho prokurátora, ktorý dal návrh na zrušenie Kotlebovej politickej strany a tak isto aj v niektorých ďalších prípadoch postoje, zoberte si napríklad extrémistický motivovaný útok v Nitre v klube Mariachi, alebo niektoré výroky niektorých poslancov Národnej rady, ktoré sú teda aj mediálne známe v tom zmysle, že sa tam vedie trestné stíhanie. Do značnej miery si myslím, že je dosť podstatné, ako... a to rešpektujem prezumpciu neviny, ale je dosť podstatné, ako práve tieto prípady reálne dopadnú. Pretože toto ukáže ďalej jednak ľuďom, ako sa majú správať a jednak aj všetkým orgánom činným v trestnom konaní v iných prípadoch."

Martin Strižinec: „Čo môže právo ešte urobiť viac, aby zabránilo šíreniu extrémizmu? Lebo stále asi budeme narážať aj na to obmedzovanie vlastných slobôd a tým pádom demokracie. Je demokracia, aby všetci naozaj mohli hovoriť čo chcú? Alebo kde sú limity z toho právneho pohľadu?"

Eduard Burda: „Právo musí samozrejme rešpektovať určité spoločenské tendencie. Americký prístup práve k tejto problematike je taký, že má si to vyriešiť spoločnosť a právo by nemalo nejako zásadnejšie postihovať len samotné verbálne prejavy. Prístup v Európe aj vzhľadom na našu históriu je zásadne iný a teda práve taký, že nie je povolené rozprávať hocičo a útočiť hocijakými prostriedkami, čo aj verbálnymi. Čo by právo ešte mohlo urobiť a čo je dosť dôležité. Viete, pokiaľ by bola väčšina populácie extrémistami, tak právo s tým nespraví nič. Ale pokiaľ je to menšina, pokiaľ sa extrémisti dostávajú do politiky preto, že časť ľudí akosi abdikuje na voľby a časť ľudí si povie, že bude zábava, ak bude voliť extrémistov, tak práve vtedy by tu malo byť právo, ktoré jednoducho zamedzí takýto nástup alebo väčší nástup do politiky extrémistom. Zoberte si napríklad práve problém, ktorý by nastal v tom prípade, keby Kotlebova strana bola rozpustená. Dnes vieme z dnešného právneho stavu, že by nastúpili do inej strany, jednoducho pokračovali by ďalej. Myslím si, že v tomto zmysle je kľúčové upraviť zákon o politických stranách a hnutiach a práve urobiť takú právnu úpravu...."

Martin Strižinec: „Že keď už sa jedna strana rozpustí, tak ďalšia nemôže na jej základe vzniknúť?"

Eduard Burda: „Nielenže nemôže vzniknúť ďalšia strana, ale ani jej členovia, ak strana bola rozpustená, tak v čase podania návrhu na rozpustenie nemôžu istý čas niekoľko rokov, možno aj desať, politicky pôsobiť."

Martin Strižinec: „Verím, že budeme mať ešte v budúcnosti rozdebatovať ďalšie aspekty. Ďakujem, že ste prišli do Správ a komentárov."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

Kľúčové slová:
právne vedy , vzdelávanie, Univerzita Komenského v Bratislave

Tlač