Medzinárodný menový fond neverí Grécku

08. 02. 2017

Zaujímavé informácie nielen o Grécku, ale aj v širšom kontexte eurozóny priniesol rozhovor Vladimíra Baláža z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied s redaktorom Televíznej stanice TA 3.

logo Televíznej stanice TA 3(07. 02. 2017; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 13.40; por. 1/1; ‑ /Daniel Horňák)

Daniel Horňák, moderátor: „Grécko dosiahlo pokrok pri ozdravovaní verejných financií a v oživení ekonomiky. V dlhodobom horizonte zostáva však jeho verejný dlh neudržateľný. Oznámil to Medzinárodný menový fond, ktorý sa za týchto okolností nebude finančne podieľať na záchrannom programe krajiny. Medzinárodný menový fond v aktuálnej správe tvrdí, že grécka ekonomika má rásť v dlhodobom horizonte v priemere o čosi menej ako percento ročne. Očakáva tiež, že Atény dokážu vytvárať primárne rozpočtové prebytky, teda bez započítania splátok dlhu na úrovni 1,5 percenta. To je podľa fondu málo na to, aby sa krajina dokázala vyrovnať so svojím dlhom vo výške 315 miliárd eur. To je takmer dvojnásobok výkonu jej ekonomiky. Preto ak sa Grécku neodpustí časť dlhu, alebo ak sa výrazne nezmenia jeho reformné plány, Medzinárodný menový fond sa bude podieľať na medzinárodnej pomoci len poradenskou činnosťou. Podľa nemenovaného zástupcu Európskej únie ale tieto odhady Medzinárodného menového fondu nie sú založené na realite a nezohľadňujú reformy gréckych verejných financií.

Tejto téme sa budeme teraz venovať podrobnejšie. Pozvanie na rozhovor prijal Vladimír Baláž, z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Dobrý deň, vitajte."

Vladimír Baláž, prognostik SAV, (hosť v štúdiu): „Pekný deň prajem."

Daniel Horňák: „Pán Baláž, aby sme sa dostali do tejto témy, ako je na tom Grécko, čo sa týka ekonomickej situácie dnes? Možno to porovnanie, keď bola naozaj tá najväčšia kríza, rok 2012, a súčasnosť, najmä z pohľadu hospodárskeho rastu a nezamestnanosti, čo sú tie kľúčové ukazovatele."

Vladimír Baláž: „No, jednoducho povedané, Grécko sa má stále zle. Stav Grécka pripomína stále človeka, ktorý vypadol z desiateho poschodia, v súčasnosti je na prístrojoch, na hadičkách, prežíva, ale jeho stav sa nejako významnejšie nezlepšuje. Aby sme sa trošku uviedli do nejakých čísiel, od roku 2008 grécky hrubý domáci produkt kumulatívne poklesol takmer o 30 percent. To je takmer nepredstaviteľné číslo. Na konci druhej svetovej vojny, keď Nemecko bolo rozbombardované a dobyté sovietskou a americkou armádou, tak ten nemecký hrubý domáci produkt klesol o 25 percent. U nás v dobe tej najväčšej ekonomickej prestavby v rokoch 89 až 93 kumulatívne klesol o 25 percent. Všetci si pamätáme, aké ťažké časy to boli. A v Grécku bol ten pokles ešte väčší. Veľkým problémom zostáva aj nezamestnanosť. Tá nezamestnanosť vyvrcholila pred pár rokmi na 28 percentá, teraz klesla na púhych 23 percent, čo stále je číslo, ktoré si nedokážeme predstaviť. Čo je ešte znepokojujúcejšie, pretrváva veľká nezamestnanosť mladých ľudí. Ešte pred pár rokmi tá nezamestnanosť dosahovala u mladých ľudí do 35 rokov vyše 60 percent, teraz je to "len" 44 percent. Čiže keby sme tam chceli nasilu vidieť nejaké zlepšenie, áno, isté zlepšenie tam je, ale stav toho pacienta je stále kritický, a tak tá grécka ekonomika pokračovať nemôže."

Daniel Horňák: „Vieme, že centrum problémov v Grécku boli verejné financie. Grécko je extrémne zadlžené, nedokázalo financovať svoj dlh, čiže z pohľadu toho vývoja, ako vyzerá grécky dlh teraz oproti roku 2008 napríklad, ako sa vyvíja v tejto oblasti?"

Vladimír Baláž: „No, za minulý rok ten dlh podľa všetkých prepočtov dosiahol asi 177 percent HDP, a na tento rok sa predpokladá úroveň asi 181 percent. Čiže ten dlh už nerastie tak rýchlo ako kedysi, ale to len preto, že Grécku prakticky nikto okrem tých medzinárodných inštitúcií ani nepožičia. Grécko dosiahlo za minulý rok tzv. primárny prebytok, to znamená, keď nezarátame tie platby úrokov, dlhu, tak Gréci viacej ušetrili, ako minuli. Ale, aby Grécko mohlo reálne tie dlhy splácať, ten primárny prebytok by nemal byť 1,5, ale takmer 3,5 percenta ročne. Čiže je to paradox, ale Grécko napriek tomu, že spláca svoje dlhy, tak ten dlh stále rastie, pretože tie úroky a úroky z úrokov rastú rýchlejšie, ako Grécko dokáže tie úroky splácať. Čiže skutočne tento stav nie je udržateľný. Niekedy sa hovorí aj o tom, že áno, keby Grécko každý rok malo ten primárny prebytok verejných financií na úrovni 3,5 percenta, že v roku 2060 by sa ten dlh dostal na nejakú tú stabilizovanú hladinu. Viete, je to takmer bizardné predpokladať, že vieme predpovedať vývoj gréckych verejných financií do roku 2060, ale z histórie napríklad vieme, že v Európe bola len jedna jediná krajina, ktorá mala dlhodobo takýto vysoký prebytok, a to bolo Nórsko, ktoré plávalo na rope, a vďaka tomu malo aj vysoké príjmy do štátneho rozpočtu. Situácia Grécka je úplne iná a grécka ekonomika je v hroznom stave. V podstate celé to hospodárstvo visí na poľnohospodárstve na nejakej námornej doprave a na cestovnom ruchu, a jednoducho nedokáže generovať ani tie splátky, ani splátky úrokov."

Daniel Horňák: „Čiže to stanovisko Medzinárodného menového fondu, ktoré sme sa dnes dozvedeli, inými slovami sa s ním stotožňujete, je úplne triezve a správne, jednoducho tá situácia je dlhodobo neudržateľná?"

Vladimír Baláž: „To vedia úplne všetci a vie to aj Európska komisia, vie to aj nemecká vláda, vedia to aj veritelia Grécka, a vie to samozrejme aj Medzinárodný menový fond. Taká malá krajina s takou nevýkonnou ekonomikou jednoducho nedokáže splácať tak vysoký dlh a tak vysoké úroky, ako Grécko v súčasnosti má."

Daniel Horňák: „Zástupca Európskej komisie ale nám tieto informácie povedal, že Medzinárodný menový fond nevychádza z reálnych údajov, a nezapočítal všetky reformné opatrenia, úsilie, ktoré Grécko ešte urobí ohľadne verejných financií, čiže ako vnímate toto vyhlásenie, je to len nejaká snaha udržať nejaký pokojný stav čo najdlhšie, dokým sa nenájde lepšie riešenie, alebo...?"

Vladimír Baláž: „No, tu sa už presúvame z ekonomickej racionality do politiky, ktorá má svoje vlastné pravidlá. Ako je pravda, že Grécko naozaj implementovalo veľmi tvrdé reformy, a napríklad znižovalo, niekoľkokrát znižovalo aj tie povestné vysoké grécke penzie, ktoré mimochodom vzhľadom na vysoké životné náklady nie sú až také vysoké, ako sa môžu zdať našim dôchodcom. Ale naozaj ten dlh, tak, ako je nastavený, ako sú nastavené splátky, je nezaplatiteľný. Čo je zlé, to je štruktúra veriteľov toho dlhu. Postupne sa z toho gréckeho dlhu vyvliekli všetci súkromní veritelia, najmä veľké banky, a za tie záväzky teraz vlastne ručia občania krajín eurozóny cez svoje vklady v tzv. eurovale. A je veľmi nepopulárne pre politikov povedať, že áno, tento dlh sa nedá zaplatiť, musíme časť tých vašich peňazí, ktoré sme do toho eurovalu vložili, jednoducho musíme ich odpísať, je to nedobytná pohľadávka. A zvlášť v terajšej politickej situácii, keď má Európa úplne iné starosti ako nejaké drobné Grécko, naozaj nikto sa s tým gréckym dlhom dlho baviť nebude."

Daniel Horňák: „Akú úlohu zohralo euro v gréckych problémoch? Vy ste povedali, že samotné nastavenie gréckej ekonomiky nie je veľmi dobré a konkurencieschopné. Keby však Grécko nemalo euro, vyzerala by tá situácia, alebo mohla by vyzerať inak a lepšie, ako je dnes?"

Vladimír Baláž: „Grécko skutočne nemá v eurozóne čo hľadať, tá jeho ekonomika nikdy nebola v takom stave, aby sa dokázala zapojiť do nejakého bloku, v akom je, povedzme, Francúzsko, Nemecko, alebo, povedzme, Rakúsko a iné krajiny. Euro bol politický projekt, samotní Gréci si vymohli na vlastnú škodu členstvo v eurozóne. Otázka je, čo by sa stalo, keby tam neboli. Istotne ten dlh by nenarástol do takých výšin, pretože by nikto toľko peňazí nepožičal, pretože teraz každý ráta s tým, že de facto za to ručí nemecká a francúzska vláda. Na druhej strane sme videli, že aj keď Grécko v minulosti nebolo členom eurozóny, tak niekoľkokrát zbankrotovalo. Jednoducho tá ekonomika je slabá, je nerozvinutá, pripomína skôr nejaký Balkán, alebo strednú Áziu, ako modernú Európu."

Daniel Horňák: „To, čo vidíme diať sa v Grécku, tak v niečo menšom meradle vidíme v Taliansku, Španielsku a v iných krajinách, ktoré mali finančné problémy, mnohí svetoví lídri, nielen ekonómovia, ale aj politici spochybňujú projekt eurozóny a eura, je možné, že v nejakej budúcnosti bude jednoducho nevyhnutné pristúpiť k reforme eurozóny, že budú nejaké spoločné európske dlhopisy, lebo centralizované jedno ministerstvo financií napríklad, a také prvky, ktoré by posilnili eurozónu ako takú?"

Vladimír Baláž: „To, o čom hovoríte, je de facto ideálny stav, to je vlastne stav nejakej federalizovanej Európy, je to stav Spojených štátov európskych, ktoré by mali nejaké kvázi jednotné ministerstvo financií. Pretože naozaj nie je dlhodobo udržateľná situácia, keď na jednej strane máme spoločnú centrálnu banku, ale máme tam niekoľko ministerstiev financií, to jednoducho nie je možné. Čiže sú možné buď dva scenáre. V tom ideálnom scenári, ktorému by som fandil aj ja, tá európska integrácia bude pokračovať, a vytvorí sa taký niekedy až nenávidený európsky superštát, ale jednoducho je to niečo, čo Európa naozaj potrebuje, aby mohla konkurovať vo svete tak, ako trebárs konkurujú Spojené štáty americké. A ten druhý scenár je scenár postupného, alebo dokonca veľmi rýchleho rozpadu, ktorý sa, žiaľ, stáva čoraz reálnejším."

Daniel Horňák: „Pán Baláž, v tejto chvíli vám veľmi pekne ďakujem za rozhovor, zaujímavé informácie nielen o Grécku, ale aj v širšom kontexte eurozóny, a prajem vám príjemný zvyšok dňa."

Vladimír Baláž: „Príjemný zvyšok dňa prajem."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

Kľúčové slová:
politické vedy , Slovenská akadémia vied, rohovor, ekonomika

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač