Na školách pribudne hodina dejepisu

08. 02. 2017

Predmetová komisia Štátneho pedagogického ústavu podporila návrh, aby k jednej hodine dejepisu týždenne pribudla ďalšia. Platiť by to malo pre druhý stupeň základných škôl s výnimkou deviateho ročníka. Podľa ministra školstva Petra Plavčana je táto zmena súčasťou stratégie boja proti extrémizmu. K téme boli oslovení riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu Ľudovít Hajduk a o pridaných hodinách dejepisu aj  docent Viliam Kratochvíl z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

 logo Rozhlasová stanica Slovensko(07. 02. 2017; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18:18; por. 1/4; Jana Maťková)

Jana Maťková, moderátorka: „Predmetová komisia Štátneho pedagogického ústavu podporila návrh, aby k jednej hodine dejepisu týždenne pribudla ďalšia. Platiť by to malo pre druhý stupeň základných škôl s výnimkou deviateho ročníka. Podľa ministra školstva Petra Plavčana je táto zmena súčasťou stratégie boja proti extrémizmu. Ako teda budú hodiny dejepisu po novom vyzerať? Čo čaká učiteľov a žiakov? K téme sme oslovili riaditeľa Štátneho pedagogického ústavu Ľudovíta Hajduka. Dobrý deň."

Ľudovít Hajduk, riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu: „Dobrý deň prajem."

Jana Maťková: „Vaša predmetová komisia sa zhodla, že ak chceme vytvárať korektné historické vedomie u dospievajúcich ľudí, je nevyhnutné pridať hodinu dejepisu navyše. Čo to bude v praxi znamenať pre učiteľov a aký efekt to bude mať na žiakov?

Ľudovít Hajduk: „Ako ste správne povedali, ide o zvýšenie hodinovej dotácie na druhom stupni základnej školy, pričom teda prioritou je najmä posilniť didakticko‑ metodickú výučbu dejepisu. To znamená posilniť metódy, posilniť kreativitu a takisto posilniť diskusiu o základných historických faktoch a ich vplyve na súčasnosť."

Jana Maťková: „Bude sa meniť aj obsah učiva? Respektíve znamená viac hodín dejepisu aj viac učiva?"

Ľudovít Hajduk: „Naopak, tento návrh, ktorý pripravila predmetová komisia, nezasahuje do platných vzdelávacích programov a nežiada si teda navýšenie samotného učiva, teda akceptuje platné pedagogické dokumenty."

Jana Maťková: „Minister Peter Plavčan hovorí, že táto zmena je súčasťou stratégie boja proti extrémizmu a v rámci zvýšených hodín dejepisu sa posilnia práve tieto témy. Budú učitelia nejakým spôsobom usmerňovaní či už vami ako úradom alebo ministerstvom?"

Ľudovít Hajduk: „Áno, my sme pripravili v tejto súvislosti základné témy v rámci náuky o spoločnosti a dejepisu, kde by sa mal klásť dôraz na vytváranie historického vedomia a zohľadňovanie pozitívnych príkladov z histórie, či už ide o osobnosti, konkrétne činy, ktoré si naozaj zaslúžia, aby sme ich ocenili aj v súčasnosti."

Jana Maťková: „Pripravujete napríklad nejaké nové publikácie poprípade letáky alebo odporúčate školám, aby organizovali viacej diskusií na túto tému?"

Ľudovít Hajduk: „Odporúčame najmä teda diskusie a rôzne súťaže, ktoré bude Štátny pedagogickú ústav podporovať. A takisto už sme pripravili aj zavesili na webovú stránku rôzne metodické odporúčania pri samozrejme k výuke a prevencii boja proti extrémizmu."

Jana Maťková: „To bol riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu Ľudovít Hajduk. Ďakujem veľmi pekne za rozhovor."

Ľudovít Hajduk: „Ďakujem pekne."

Jana Maťková: „O pridaných hodinách dejepisu sa budeme rozprávať aj s docentom Viliamom Kratochvílom z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, ktorý je zároveň členom výboru Slovenskej historickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied. Vitajte u nás v štúdiu."

Viliam Kratochvíl, Katedra všeobecných dejín Filozofickej fakulty UK (hosť v štúdiu): „Ďakujem pekne, dobrý večer.

Jana Maťková: „Slovenská historická spoločnosť ešte vlani v máji prišla s výzvou, aby sme sa vrátili vo vyučovaní dejepisu k dvom hodinám týždenne. Táto dotácia sa znížila na jednu hodinu rozhodnutím ministerstva školstva ešte v roku 2008. Čo teda očakávate od tohto kroku?"

Viliam Kratochvíl: „No tak predovšetkým očakávame, že učitelia dokážu vytvoriť väčší komunikačný priestor, teda komunikovať s deťmi ako s celistvými osobnosťami, debatovať s nimi, polemizovať, diskutovať, lebo zdá sa, že tento komunikačný priestor sa oslabuje práve v tom jednohodinovom dostihovom modeli, v ktorom často učiteľ vystupuje monologicky, dokonca i diktuje a takýmto spôsobom približuje minulosť žiakom, ktorí ho majú prevažne počúvať. To je u nás asi najrozšírenejšia metóda – počúvať, alebo mechanicky zapisovať, čo je tragédia."

Jana Maťková: „Myslíte si, že teda bude pri dvoch hodinách dejepisu týždenne väčší priestor aj na to, aby sa žiaci naučili kriticky myslieť? Teda napríklad tým, že budú môcť s učiteľom viac diskutovať o kontroverzných alebo o temných obdobiach našich dejín."

Viliam Kratochvíl: „Ja by som to snáď ilustroval konkrétne na učiteľových otázkach. Napríklad do akej miery sa zaujímate o politiku, do akej miery ju posudzujete, ako sa podľa vás prejavuje politická strana, ktorá ponúka rýchle riešenia sociálnych a politických otázok, prečo neustále hovoríme v minulosti v prítomnosti o chudobných a bohatých ľuďoch, prečo sú niektorí ľudia bohatší než ostatní? Prečo niektorí ľudia boli v minulosti a prítomnosti vládnuci a iní rôznym spôsobom ovládaní alebo slobodní a neslobodní?"

Jana Maťková: „Čiže takéto otázky by sa mali učitelia dejepisu pýtať?"

Viliam Kratochvíl: „To sú otázky typické pre moderný dejepis. To sú otázky, ktoré rozvíjajú historické vedomie žiaka, jeho predstavy, jeho túžby, postoje, názory o minulosti z potrieb prítomnosti. A o tom je moderný dejepis, teda odkrývať a rozvíjať žitý prítomný vzťah žiakov k minulosti."

Jana Maťková: „Pristavme sa aj pri úlohe učiteľa. Váš kolega Peter Farárik z Banskej Štiavnice pre denník SME povedal, že problémom nie je počet hodín, ale kvalita, akou sú odučené. Súhlasíte s týmto tvrdením?"

Viliam Kratochvíl: „S tým sa dá súhlasiť. Nie sme naivní, aby sme si mysleli, že tým zvýšením sa zmení dejepis. Ale predsa sa zvyšuje pravdepodobnosť, že v tom na tom väčšom časovom priestore tí učitelia postupne zmenia tú svoju stratégiu."

Jana Maťková: „Ako by malo pristupovať ministerstvo alebo v podstate samostatný pedagogický úrad k tomu, aby vychovávalo učiteľov, aby odovzdávali lepšie informácie študentom o dejinách a poprípade aj o boji s extrémizmom?"

Viliam Kratochvíl: „No, to je veľký kameň úrazu. Bohužiaľ treba skonštatovať, že u nás po roku 2008 úplne zlyhalo kontinuálne vzdelávanie učiteľov aj učiteľov dejepisu. A to keď sa nám nepodarí obnoviť, tak v podstate naši učitelia sú osamotení s vyrovnávaním sa tých problémov. To je proste neuveriteľné, že u nás neexistuje kontinuálne vzdelávanie, ktoré by nielen teoreticky, ale hlavne prakticky pomohlo učiteľom dejepisu, ale aj ostatných predmetov."

Jana Maťková: „A ako by to malo vyzerať?"

Viliam Kratochvíl: „No, pozrite sa, ja napríklad už dlhé roky vzdelávam učiteľov v Českej republike, kde kontinuálne vzdelávanie funguje. Sú to predovšetkým workshopy, semináre, v ktorých pripravím pre učiteľov materiál, ktorý hneď môžu využiť v každodennej výučbe. To chcú učitelia nielen u nás, ale aj napríklad v Českej republike."

Jana Maťková: „Čiže ešte raz si to zhrňme. Čo je teda ten ideálny obraz? Ako by malo fungovať vyučovanie dejepisu v školách, aby teda skutočne bojovalo proti rastúcemu extrémizmu?"

Viliam Kratochvíl: „No, je to taký odkaz jedného amerického psychológa a pedagóga významného Jeroma Brunera, ktorý hovorí, že dejepis by nemal byť len o pamätaní významov, ale aj o vytváraní a konštruovaní významov, teda v aktívnej práci, učenie sa v akcii. To je kľúčová vec, to je odkaz pre moderný dejepis a práve v tom oslovovaní žiaka ako celistvej osobnosti, odhaľovanie jeho názorov, postojov. Tam sa rodia predpoklady, na základe ktorých môžeme eliminovať aj takéto problémy, ktorými žijeme v súčasnosti."

Jana Maťková: „Hovorí Viliam Kratochvíl z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Ďakujem, že ste prišli k nám do štúdia."

Viliam Kratochvíl: „Ďakujem aj ja. Dovidenia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

 

Kľúčové slová:
vzdelávanie

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy , Humanitné vedy

Tlač    
Elektronické informačné zdroje pre oblasť spoločenských a humanitných vied dostupné v CVTI SR

Využívate aktivity Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti?

Áno
Nie