Robotizácia nahradí ľudskú prácu

16. 02. 2017

Zamestnania s prevládajúcimi rutinnými prácami budú ohrozené automatizáciou. Ide napríklad o rôzne manuálne práce, napr. operátorov výroby alebo montážne práce. Na Slovensku už dnes v automobilkách veľké množstvo priemyselných robotov nahrádza ľudskú prácu. Budúcnosť majú profesie, ktoré zahŕňajú činnosti, ktoré nevedia počítače a stroje nahrádzať.

Rozhlasová stanica Slovensko_logo(15. 2. 2017; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18:18; por. 2/3; Peter Hanák, Jaroslav Barborák)

Jaroslav Barborák, moderátor: „Sú presnejšie, nečerpajú PN-ky, nemeškajú, je pri nich menšia chybovosť, naviac znamenajú úspory na odvodoch a v neposlednom rade neštrajkujú. Reč je o robotoch a umelej inteligencii. Pre Slovensko to má byť v strednodobom horizonte výzva. Umelá inteligencia a robotizácia sa má podľa Inštitútu vzdelávacej politiky pri rezorte školstva podpísať v horizonte desaťročia pod možnú stratu desatiny pracovných miest. V rozvinutých krajinách klubu OECD máme byť v tomto smere najohrozenejšou krajinou vzhľadom na našu orientáciu na automobilový priemysel. Ako teda konkurovať ich výhodám? S analytikom inštitútu Dávidom Martinákom sa rozprával Peter Hanák."

Peter Hanák, redaktor: „V tej analýze tvrdíte, že vlastne roboty, stroje, počítače v krátkej dobe nahradia veľkú časť práce aj slovenských zamestnancov. Aký druh pracovných činností vlastne na Slovensku pomaly zanikne?"

Dávid Martinák, analytik Inštitútu vzdelávacej politiky: „Z takého strednodobého hľadiska sú technológie schopné už dnes napríklad nahrádzať na vysokej úrovni rutinnú prácu. To ide o často opakujúce sa úlohy. Preto zamestnania práve s tými prevládajúcimi rutinnými prácami budú ohrozené automatizáciou. Ide napríklad o rôzne manuálne práce ako operátorov výroby alebo montážne práce, ale napríklad aj abstraktné práce ako činnosti v administratíve."

Peter Hanák: „Ktoré profesie teda majú budúcnosť a ktoré nie?"

Dávid Martinák: „Budúcnosť majú profesie, ktoré zahŕňajú činnosti, ktoré nevedia počítače a stroje nahrádzať. Súčasné technológie si nevedia na dostatočnej úrovni osvojiť niektoré kreatívne taktiež analytické zručnosti. Nevedia logicky uvažovať, nevedia riešiť problémy, pred ktoré sú postavené. Taktiež jedny z hlavných obmedzení technológií je, že neovládajú sociálne zručnosti. Nie sú schopné napodobniť ľudskú interakciu. Nemajú schopnosť empatie, nemajú prezentačné zručnosti. A práve kombinácia týchto všetkých zručností bude najviac požadovaná na trhu práce. Ide napríklad o rôznych špecialistov alebo manažérov."

Peter Hanák: „Slovensko vyrába množstvo áut. Máme niekoľko automobiliek. Ďalšia pribudne pri Nitre. Ako tieto trendy zasiahnu automobilový priemysel?"

Dávid Martinák: „Automobilový priemysel je vo všeobecnosti lídrom v zavádzaní priemyselných robotov do výroby. Už dnes na Slovensku v automobilkách veľké množstvo priemyselných robotov nahrádza ľudskú prácu. Avšak s poklesom cien týchto robotov, sa technológie budú rozširovať aj do iných odvetví, aj do menších firiem. To znamená napríklad vo výrobe zamestnanosť bude stagnovať, respektíve klesať."

Peter Hanák: „Znamená to, že automobilky na Slovensku o desať, dvadsať rokov stále tu budú, stále budú využívať slovenskú lacnú pracovnú silu? Alebo ak budú väčšinu práce robiť stroje, tá automobilka si vlastne ten istý stroj môže kúpiť v Nemecku za tú istú cenu, ako aj na Slovensku alebo hocikde inde. Bude pre nich mať zmysel zostávať na Slovensku pre tie automobilky?"

Dávid Martinák: „Tu sa bavíme o dlhodobom hľadisku. Nevieme presne povedať, ktoré činnosti budú z dlhodobého hľadiska nahradené. Avšak je pravdou, že význam nízkych nákladov práce ako konkurenčnej výhody bude s postupným zavádzaním automatizácie klesať."

Peter Hanák: „Koľko to bude? Aké percento pracovných miest v slovenskej ekonomike je ohrozených tou robotizáciou? A koľkí ľudia budú musieť napríklad sa pripraviť na zmeny v ich profesiách, ktorí sa budú musieť naučiť úplne nové veci?"

Dávid Martinák: „Podľa výpočtov OECD sme krajinou, ktorá je najviac ohrozená automatizáciou. Až zhruba jedenásť percent pracovných miest je priamo ohrozených a zhruba tridsaťpäť percent zaznamená významné zmeny v pracovných úlohách. To znamená, že ľudia na týchto miestach sa budú musieť adaptovať na nové požiadavky, na zručnosti, na nové úlohy."

Peter Hanák: „Čo majú tí ľudia robiť, ktorým hrozí, že napríklad ich nejaká manuálna činnosť bude nahradená nejakým strojom?"

Dávid Martinák: „Treba najprv povedať, že počítače a stroje častokrát nenahrádzajú celé pracovné miesta, ale iba niektoré konkrétne činnosti. A práve hodnota ostatných činností, ktoré nemôžu byť nahradené, bude narastať. Ľudia budú musieť ovládať tieto technológie, aby zostali na pracovnom trhu. Budú si musieť svoje zručnosti aktualizovať alebo nadobúdať nové zručnosti, ktoré dnes možno ešte nie sú potrebné, ale v budúcnosti určite budú."

Peter Hanák: „To znamená v praxi, že majú chodiť na nejaké počítačové kurzy, alebo majú sa rekvalifikovať na nejakú profesiu, ktorá je menej manuálna a viac kreatívna? Alebo čo má taký ten konkrétny človek pracujúci vo výrobe robiť, aby sa tam udržal ešte ďalších dvadsať rokov?"

Dávid Martinák: „Zamestnanosť vo výrobe bude zrejme klesať. Ale na druhej strane bude rásť zamestnanosť v službách. Je pravdepodobné, že veľká časť zamestnancov z výroby sa bude presúvať práve do služieb. V službách bude rásť práve ten význam sociálnych zručností, schopností prezentovať, presviedčať ľudí."

Peter Hanák: „Znamená to teda, že ľudia, ktorí dnes pracujú vo výrobe pri nejakých nekvalifikovaných činnostiach, sa budú musieť rekvalifikovať na služby?"

Dávid Martinák: „Nehovoril by som iba o nekvalifikovaných pracovníkoch. Automatizácia sa najviac týka tých stredne kvalifikovaných, ktorí vykonávajú rutinné činnosti."

Peter Hanák: „To je napríklad kto?"

Dávid Martinák: „Napríklad tí montážni pracovníci alebo operátori výroby. Je pravdou, že zamestnanosť bude zrejme smerovať do služieb a do nízko kvalifikovaných manuálnych prác, ktoré však nezahŕňajú rutinu a stroje ich nevedia zatiaľ na dobrej úrovni nahradiť. Z dlhodobého hľadiska budú aj tieto miesta ohrozené, pretože umelá inteligencia sa dnes už dokáže sama učiť, sama napodobňovať ľudskú činnosť a bude zasahovať čoraz viac aj do nerutinných úloh. Služby využívajú vo veľkej miere práve tie sociálne zručnosti, ktoré počítače a stroje nevedia nahrádzať."

Peter Hanák: „Čo by mal v tomto robiť štát? Ako by sme mali prispôsobiť vzdelávanie alebo štátnu podporu investícií a zamestnávania napríklad týmto novým podmienkam?"

Dávid Martinák: „Bude potrebné prispôsobiť vzdelávaciu politiku, takisto politiku zamestnanosti novým trendom. A dôležitým faktorom bude, akou rýchlosťou bude vzdelávanie schopné reagovať na meniaci sa trh práce. Preto čoraz viac bude dôležitejšie celoživotné vzdelávanie, ktoré ľuďom umožní aktualizovať si svoje zručnosti a nadobúdať nové zručnosti práve v priebehu ich pracovného života."

Peter Hanák: „Takže ľudia sa budú v budúcnosti vlastne stále rekvalifikovať ako keby?"

Dávid Martinák: „Presne tak. Neustále vzdelávanie, v tom je budúcnosť."

Peter Hanák: „Také niečo, že človek je v jednej profesii celý život napríklad päťdesiat rokov prestane existovať?"

Dávid Martinák: „No, určite bude pracovný trh flexibilnejší. Ale profesia môže stále existovať, ale pracovné činnosti v nej v rámci nej sa budú obmieňať. Ak mladý zamestnanec vstúpi do nejakej profesie, dá sa očakávať, že o dvadsať, o tridsať rokov v rámci tej istej profesie bude vykonávať iné činnosti, viac kreatívnych úloh."

Jaroslav Barborák: „Ako sa s postupujúcou robotizáciou a jej výzvami vysporiada štát? Otázka na Ivana Švejnu, štátneho tajomníka rezortu práce."

Ivan Švejna, štátny tajomník ministerstva práce (Most Híd): „Toto je ale celosvetový trend, to nie je len otázka Slovenska. Takže treba, samozrejme analyzovať tieto výzvy."

Peter Hanák: „Ale je na to štát pripravený a to Slovensko pripravené? Máme automobilky. Tí ľudia tam naozaj pracujú na tých montážnych linkách. Očakávate, že títo istí ľudia len časom prejdú do sociálnych služieb?"

Ivan Švejna: „Ťažko definovať, že títo istí. Proste je to trend, že automobily budúcnosti už budú vyrábať najmä roboty. Tá štruktúra pracovného trhu sa určite bude meniť. A sú oblasti, kde príde k veľkej automatizácii. Toto musíme nejakým spôsobom reflektovať. Pravdou je to, že ten pokrok technický je taký, že pomaly teraz z 3D tlačiarní budú vychádzať výrobky a jednoducho sa bude musieť zmeniť celá štruktúra spoločnosti. Hovoríme, samozrejme, nie z krátkodobého hľadiska, teda rok, dva, tri roky, ale prosto z toho strednodobého. A tomu teda treba prispôsobiť aj ten pracovný trh a rozmýšľať viac vizionársky, akým spôsobom a kde sa uplatnia vlastne tí ľudia. Existuje niečo ako strieborná ekonómia, to znamená, že bude musieť byť viacej služieb v oblasti dôchodcov. To znamená nielen v zdravotnej, ale aj sociálnej. Ale tiež bude treba rozmýšľať, že ako aj žijúci dôchodcovia budú si môcť privyrobiť. Na to je tu taká vízia ako zdieľaná ekonomika, ako by sa mohli ľudia zapojiť, aj keď nie sú napríklad živnostníci, ale jednoducho stále byť nejakým spôsobom aktívni a tiež si aj privyrobiť. Takže sú veľké výzvy v strednodobom horizonte. O určitých presných percentách by som nerád povedal, lebo to proste každé percento či jedenásť percent alebo koľko je trošku zavádzajúce. Lebo jednoducho tá zmena tej štruktúry bude odzrkadľovať aj budúci stav."

Peter Hanák: „Vy ste teda podpredseda vládnej strany, ste štátny tajomník ministerstva práce. A práve vláda by mala pripravovať štát a tú našu ekonomiku na to, že prídu tie zmeny. Ja sa teda pýtam, čo už teraz robíte pre to, aby sme na to boli pripravení?"

Ivan Švejna: „Analyzujeme rôzne scenáre. V budúcnosti treba jednoducho sa zamyslieť, aby aj vzdelanie bolo prepojené s aktuálnym dopytom po pracovnej sile. To znamená, že to, čo hovoríme, hovoríme o desiatkach rokoch dopredu. Ale samozrejme, treba tieto výzvy brať vážne a rozmýšľať, že akým spôsobom sa buď rekvalifikujú pracovné sily, alebo naopak nejakým spôsobom štát podporí nové sféry, napríklad tie sociálne služby. To znamená, že tam, kde ľudí skutočne potrebujeme a kde sa jednoducho nebude dať nahradiť ľudí robotmi. Sú také oblasti a ja som uviedol príklad starostlivosť o starých ľudí. Jednoducho tam už robot proste nenahradí sa."

Peter Hanák: „Rozumiem a práve preto sa pýtam na to, že čo už teda teraz robíte pre to, aby títo ľudia tých profesií, ktoré ako keby nemali budúcnosť, prešli do tých, ktoré robotmi nie sú nahraditeľné? Ale vy ste povedali, že zatiaľ iba analyzujete. Alebo robíte aj niečo iné?"

Ivan Švejna: „No, tak ale samozrejme, že analyzujeme. Tak čo iného máme robiť, keď v súčasnosti platí stav, že je dopyt po tých ľuďoch v automobilkách. To, čo hovoríte, hovoríte o tom, že sa tá situácia v budúcnosti otočí. A s tým súhlasím a jednoducho, ale to nemôžeme teraz vedieť, ako sa to presne otočí. Len treba byť proste pripravení na to, že sa to otočí. A preto treba podporovať do budúcna také odvetvia, ktoré proste by odzrkadľovali túto budúcu teda otočenie, či jak by som to povedal, že tá štruktúra ekonomiky sa zmení. A štruktúra ekonomiky sa zmení tým, že bude viacej služieb a nie len v cestovnom ruchu, nie len v starostlivosti o starých ľudí a tak ďalej. Služby sú veľkou výzvou, že jednoducho aby sa z produktívnej sféry presúvali postupne tí ľudia do tej sociálnej sféry respektíve do služieb."

Jaroslav Barborák: „Už len doplním, že s Ivanom Švejnom sa rozprával Peter Hanák."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

Kľúčové slová:
počítačové a informatické vedy, strojárstvo , technológie

Odbory vedy a techniky:
Technické vedy

Tlač    
Open Access

Využívate aktivity Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti?

Áno
Nie