V otázke financovania štátom ťahajú veda a výskum už dlhé roky za kratší koniec

22. 02. 2017

Reportáž pod názvom „Šialenci nebývajú v slonovinovej veži“, z návštevy viacerých významných vedeckých pracovísk na Slovensku, zameraná na otázku financovania vedy a výskumu.

Televízna stanica STV 1_logo(20. 2. 2017; Televízna stanica STV 1; Reportéri; 21:40; por. 2/2; Juraj Mravec, Pavol Fejér)

Pavol Fejér, moderátor: „V nasledujúcej reportáži budete môcť vidieť živočícha zaliateho sto miliónov rokov v jantári z čias majestátnych dinosaurov. Toto však nebude na téme, ktorú vám prinášame to najpodstatnejšie. Skutočným dôvodom návštevy viacerých významných vedeckých pracovísk na Slovensku je nelichotivý fakt, že v otázke financovania štátom ťahajú veda a výskum už dlhé roky za kratší koniec. Prečo je to tak? Zostane Slovensko i napriek viacerým špičkovým pracoviskám dosahujúcim svetovú úroveň naďalej Popoluškou v medzinárodnej vedeckej konkurencii? Do laboratórií a výskumných pracovísk vás pozýva Juraj Mravec."

Juraj Mravec, redaktor: „Predstavte si, že Anglicko zarába na Oxforde viac ako tridsať miliárd libier ročne vyzbieraných od zahraničných študentov. Bol by naozaj taký problém, aby sme na Slovensku okrem automobiliek mali aj špičkové univerzity, ktoré by vychovávali odborníkov pre celý svet a odznievali by v nich prednášky o najnovších poznatkoch vedy a výskumu? Ale čo tam po Oxforde keď široká vedecko výskumná obec na Slovensku už dlhodobo upozorňuje na mizernú finančnú podporu zo strany štátu a úniky mozgov do zahraničia. Takže úvahy o kvalitných univerzitách sa v týchto kontextoch môžu zdať iba smiešnym detailom v nekonečnom mori podobných otáznikov."

Peter Stanek, poradca premiéra vlády SR, Ekonomický ústav SAV: „Musíme naozaj chápať problém financovania vedy z viacerých dimenzií. Koľko štát môže a musí dávať, koľko veda môže a musí potrebovať, koľko vedcov je skutočne vedcami a koľko ľudí z vedeckej fronty chce prinášať pravdu a informácie vlastnej spoločnosti, v ktorej funguje. Ak poznáme tieto odpovede, oni sú niekedy veľmi nepríjemné. Duplicitný výskum   zbytočný výskum, len preto, aby ste publikovali v impaktovanom časopise. Neochota spolupracovať v rámci interdisciplinarity, neochota spolupracovať v rámci katedier na fakulte, medzi fakultami navzájom, medzi univerzitami navzájom. A je to schopnosť vytvoriť si vlastnú slonovinovú vežu, do ktorej sa uzavriem a od štátu chcem jediné   dávaj peniaze a nepýtaj sa, čo za ne dostaneš. Na druhej strane máte šialencov, ktorí napriek tomu, že majú málo peňazí, robia výskumy špičkovej svetovej úrovne. Martin Weis, Ústav elektroniky a fotoniky, vedecká úloha, technológia rozhrania pre organickú elektroniku, potrebné ročné financovanie v tejto kvalite tristotisíc eur. Reálna čiastka pomoci štátu sedemdesiatpäťtisíc eur."

Martin Weis, Ústav elektroniky a fotoniky: „Ja s mojím tímom sa pokúšame urobiť nejaký progres vo využití organických materiálov pre elektronické aplikácie, čo si môžete predstaviť ako OLED displeje alebo nejaké organické solárne články a podobne. Je to pomerne mladý vedný odbor, taký interdisciplinárny, kde sa spája fyzika, chémia, prípadne aj biológia. Tuto zavzdušníme komoru a tým pádom bude možné sa pozrieť dovnútra. V iných krajinách partneri majú oveľa väčšiu podporu zo strany štátu, to je čiastočne dané aj ekonomikou, ale aj politickým rozhodnutím ako, čo bude financované v danej krajine. Tým, že sa uchádzame o európske peniaze a sme pomerne úspešní, tak sa nemôžeme sťažovať na niektoré podpory z medzinárodnej úrovne, ale podpora na úrovni Slovenska nie je vždy presne to, čo by sme si predstavovali a nie je porovnateľná s našimi kolegami."

Peter Stanek: „My sa dnes vzrušujeme nad tým, nič v zlom, či zdravotným sestrám zvýšime plat. Ale pýtame sa na to, že vedec na úrovni akadémie má priemerný plat na úrovni deväťsto eur a my tomu hovoríme vedec? Však iba šialenec tam zostane pracovať za týchto podmienok."

Martin Weis: „Aby som vôbec udržal tím ľudí, ktorí na tom robia a ktorí sú financovaní len z projektu pretože univerzita nie vždy má šancu prispievať na nich, tak potrebujeme niekoľko desiatok tisíc eur ročne plus porovnateľnú sumu aj na prístrojové vybavenie a údržbu. Čo by sa malo zmeniť, aby sa to zlepšilo? Jednoznačne treba podporovať nie všetok výskum, ktorý je, žiadaný na Slovensku, ale len ten výnimočný a tam, kde môžeme uspieť. A čo tomu bráni? Jednoznačne len politická vôľa. Juraj Tóth, Fakulta matematiky a fyziky UK, vedecká úloha, model meteoridnej populácie v okolí Zeme. Potrebné ročné financovanie v tejto kvalite stopäťdesiattisíc eur, reálna čiastka pomoci štátu približne tridsaťtisíc eur."

Juraj Tóth, Fakulta matematiky a fyziky UK: „Osobne sa venujem blízkemu vesmíru, malým telesám slnečnej sústavy alebo slnečnej sústave ako celku. Čiže sa snažíme pomocou týchto správ vo fľašiach ako my nazývame napríklad meteority alebo asteroidy odhaľovať pôvod ako vzniká také niečo ako naša planéta, na ktorej my môžeme teraz žiť. Či je to úplne bežné samozrejme pri iných hviezdach a či je možnosť aj nejakej existencie života na iných planétach ako našej. Takže, toto je môj základný výskum. Robíme to prostredníctvom teda pozorovaní. Základný problém teda máme v tom, že nevieme udržať tých mladých ľudí, že sa nám naozaj chodia veľká časť študovať do zahraničia. Prečo? Lebo je tam vyššia kvalita, majú aj perspektívu nejakého ďalšieho uplatnenia práce. My potrebujeme vlastne naozaj zastabilizovať tú situáciu, pritiahnuť tých mladých ľudí z domácich zdrojov alebo z tých zahraničných inštitúcií a tú kvalitu vlastne budovať tu."

Juraj Mravec: „Česká akadémia vied nedávno skúmala, prečo odchádzajú vedci do zahraničia? Ako rozhodujúce sa ukázali tri faktory. Po prvé, podmienky pre prácu. Po druhé, miera závisti v spoločnosti. Po tretie, spoločenské uznanie. Financie sa ocitli až na štvrtom mieste. Faktom však je, že."

Juraj Tóth:  „Keby sme sa chceli stať členmi toho európskeho južného observatória, tak potrebujeme tam vkladať každoročný príspevok, ktorý je vo forme možno niekoľkých miliónov eur, ale za to by sme mali prístup k technológiám, ktoré sú v hodnote stoviek miliárd eur."

Juraj Mravec: „Tak, či onak dostatok financií priamo alebo nepriamo úzko súvisí so všetkými uvedenými faktormi."

Juraj Tóth: „Vidím zlepšenie v rámci agentúry APVV, kde zo štátneho rozpočtu vlastne získavajú, súťažia vedecké tímy o peniaze, a to je základ aj istej kvality, že teda musia preukázať výsledkami to uchádzanie sa o tie finančné prostriedky na ďalšie financovanie ich výskumu."

Ján Tkáč, Chemický ústav SAV: „Snažíme sa pochopiť úlohu komplexných cukrov v patologických procesoch a zároveň našim cieľom je vyvinúť nejakú metódu, ktorá by mohla alebo zvýšiť presnosť alebo spoľahlivosť stanovenia istých ochorení. A robíme to práve tak, že analyzujeme ako keby profil tých komplexných glykánov alebo komplexných cukrov a vzorkách od ľudí. Ján Tkáč, Chemický ústav SAV, vedecká úloha, aplikácia nanotechnológií v diagnostike, potrebné ročné financovanie v tejto kvalite dvestopäťdesiattisíc eur, reálna čiastka pomoci štátu šesťdesiatpäťtisíc eur."

Ján Tkáč: „Tak sa vlastne pokúšame identifikovať nejaké nové biomarkery rozličných ochorení. V súčasnosti sa sústreďujeme skôr na tie onkologické ochorenia   rakovina prostaty. Dobrý deň, pán docent. A adresa? Práve teraz volal pán docent Bella, to je z Onkologického ústavu. To znamená, budeme to smerovať aj na rakovinu, na rakovinu prsníka. Kardinálny problém na Slovensku   to je vlastne udržať si v tom výskume veľmi kvalitných ľudí. Po skončení doktorandského štúdia majú tendenciu odísť preč. Získať projekty mimo Slovenska, to znamená z nejakých iných grantových schém ako sú európske alebo nejaké medzinárodné grantové schémy je dôležité pre vybudovanie si a udržanie si vlastne skupiny, čiže to je veľmi kardinálne. No, a to sa mi podarilo vlastne tým, že som získal ten ARC starting grant jedna celá dva milióna eur v roku 2013. No, a odvtedy si v podstate systematicky budujem vlastnú skupinu, ktorá pracuje na základnom aj dá sa povedať aplikovanom výskume."

Juraj Mravec: „Na Slovensku máme dve grantové schémy. Jednou je VEGA. Ročne z nich môžu získať viaceré vedecké tímy celkovo stotisíc eur. Druhou je Agentúra pre podporu vedy a výskumu schopná rozdeliť medzi viacerých úspešných žiadateľov dvestopäťdesiattisíc eur."

Ján Tkáč: „To znamená, že naozaj mať jedna celá dva milióna v podstate len na výskum v rámci jednej skupiny je obrovský nepomer v porovnaní so slovenskými grantovými schémami. Tam je taká maličká ihlička a teraz tá nanáša vzorky na maličké sklíčko a v podstate ona dokáže na jedno sklíčko naniesť dajme tomu aj sto vzoriek od ľudí s nejakým ochorením. No a potom vy vlastne na jednom tom sklíčku môžete urobiť analýzu, že skôr tú metódu využívame na také predbežné nejaké výsledky, na overenie si istých hypotéz. No a následne potom sa snažíme využívať metódy, ktoré sú oveľa citlivejšie. Tak niečo, niečo konkrétne spotuješ?"

Vedecká pracovníčka (preklad z češtiny): „Spotujem na vápenec tie vzorky. Máme sto vzoriek od pacientov, kde päťdesiat percent je  z jedného typu, päťdesiat je z druhého typu. A skúšame tam šesť rôznych interakcií."

Juraj Mravec: „Orientovať sa v problematike financovania vedy štátom predpokladá vidieť celý tento mechanizmus nielen v číslach deklarovaných vládou, ktorá podpísala stabilizačnú dohodu so Slovenskou akadémiou vied o garantovaní jej ročného rozpočtu na šesťdesiat miliónov eur s pripísaním miery čistej inflácie, ani štatistickým údajom, že Slovensko poskytuje na vedu a výskum jedno celá štyri percenta z HDP, čo je polovičná úroveň Európskej únie, ale v širších súvislostiach."

Peter Stanek: „Lenže uvedomte si iné. Korupcia podľa odhadov Eurostatu a Európskej únie nás stojí ročne tri miliardy. Transfed pricing, teda finančné operácie zahraničných firiem bez toho, aby mali nejaké porušenie zákona nás stoja ročne tri až tri a pol miliardy eur. Predstavte si, že vnútropodniková kriminalita nás stojí minimálne osemsto miliónov eur. Ten objem je obrovský. A na podporu vedy by stačilo z tohto objemu jedno jediné percento."

Peter Vršanský, Ústav vied o Zemi SAV: „Práve sa pozeráme na obrovský kus druhohorného jantáru, čiže jantáru z čias dinosaurov. Má sto milión rokov, pochádza z Myanmnarska a nachádza sa tu nový druh živočícha z ešte nepoznanej skupiny. Je to taký šváb, dalo by sa povedať na poloprechode k spoločenským organizmom a poloprechode k dravým modlivkám. Peter Vršanský, Ústav vied o Zemi SAV, vedecká úloha, evolúcia ekosystémov. Potrebné ročné financovanie v tejto kvalite sedemstotisíc eur. Reálna čiastka pomoci štátu dvanásťtisíc eur."

Peter Vršanský: „Dívame sa na časy, keď ešte len vznikali kvetiny a neexistovali ani len trávy. Okolo polietavali operené dinosaury. Tu vidíme živočícha nového, ktorého tiež ešte nikto nikdy nevidel. Tu má krídla, tu sú oči, ktoré sa dívali na dinosaurov a cicavo bodavé orgány, ktorými naciciaval šťavy pravekých rastlín. S mojím tímom pracujem na úlohe evolúcie ekosystémov. Snažíme sa pochopiť ako a kedy sa druhy vôbec vyvíjajú, v akom prostredí musia žiť, aby evolúcia prebiehala, a ako vznikali štáty, to znamená organizácia živočíchov v štátoch, ako sú mraveniská, termitiská, úle a tak ďalej. Projekt je to globálny. Pracujeme v šesťdesiatich troch krajinách so širokou medzinárodnou spoluprácou. Náš tím pozostáva približne z pätnástich ľudí. Čo sa týka financovania, máme všetky tri základné projekty z rozpočtu štátneho, to znamená VEGA, APVV aj UNESCO podporný grant. Čiže dá sa povedať, že máme podporu zo štátu, o ktorej sa väčšine vedcov môže len snívať. Aj tak priamo na ten výskum je to len okolo dvanásťtisíc eur ročne. To znamená, že v tom kompetitívnom prostredí, keď súťažíme s ľuďmi, ktorí prezentujú výsledky Hubblovho teleskopu alebo CERN-u, tak tie naše financie stačia tak na hodinové pozorovanie. Ako vidíte, toto je naša lupa. Potrebovali by sme normálnu lupu, ktorá stojí stotisíc eur, a ne to neexistujú štátne zdroje, aby sme si to mohli dovoliť. To znamená, nemáme ani základný pracovný nástroj."

Peter Stanek: „Na jednej strane máme ústavy, ktoré produkujú svetovú špičku. Na druhej strane tie ústavy nemajú dosť financií, pretože ak nekupujú laboratórne zariadenie, ak nekupujú základné kompozity a podobne, no tak je to manufaktúrna výroba."

Peter Vršanský: „Čo sa týka vedcov, je teda nepochopiteľné prečo sme takto podfinancovaní, pretože stávame sa ľahko vydierateľnými, neslobodnými, frustrovanými."

Peter Stanek: „Veda by mala v predstihu vytvárať obraz informačnej spoločnosti budúcnosti so všetkými dopadmi na každého člena spoločnosti. Robí to veda? Robí to aj slovenská podkapitalizovaná veda? Alebo skôr poskytne buď parciálne informácie, za ktoré vám politici nezotnú hlavu alebo radšej nehovorí o pravde, pretože tá pravda by bola pre väčšinu spoločnosti príliš desivá."

Juraj Mravec: „Robila už vedecká báza alebo veda na Slovensku voči vláde nejaký odpočet svojich splnených úloh, nejaké úspechy na medzinárodnom poli, patentovom poli, vo vzťahu k tomu čo od vlády dostala, myslím ako finančne?"

Peter Stanek: „Nie, nikdy sa takéto nič nerobilo. Musím to povedať otvorene, vládu ani nezaujímalo vo veľkej miere čo znamená prínos vedy a výskumu. Dnes najväčším mýtom totiž nie je podpora vedy a výskumu, ale podpora takzvaných inovačných centier. Vláda poskytne prostriedky, pretože naozaj treba dovybaviť pracoviská, ale na druhej strane výsledky výskumu zatraktívnia Slovensko. A po druhé, rovnako dôležité, vedci budú povinne prenášať svoje výsledky výskumu do pedagogickej praxe a do výchovy spoločnosti. Tento kompromis je možné dosiahnuť medzi vládou a vedcami, ale musí byť ochota z obidvoch strán."

Juraj Mravec: „Podľa poradcu premiéra Slovenskej republiky Petra Staneka je práve spoločenskovedný výskum kľúčovou oblasťou, ktorá má v sebe integrovať historické zázemie, technickú civilizáciu, ekonomické dimenzie a spoločenské ciele. A odpovedať tak na známu mayskú filozofiu: Odkiaľ sme prišli, kto sme a kam smerujeme? Ale chceme to skutočne vedieť? Ak áno, čo pre to robíme alebo vlastne nerobíme?"

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB) 

Kľúčové slová:
projekty, veda, výskum

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy , Spoločenské vedy , Humanitné vedy

Tlač