Európskej únii začínajú Slováci viac veriť

02. 03. 2017

Európskej únii začínajú Slováci viac veriť. Aktuálny prieskum verejnej mienky Eurobarometer ukázal, že bruselské inštitúcie vnímame pozitívnejšie ako kedysi. Veríme im dokonca viac ako tým našim. O výsledkoch tohto prieskumu s Viliamom Páleníkom z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.

logo Televíznej stanice TA 3(24.  02. 2017; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 12.30; por. 4/6; ‑ / Marek Mašura)

Marek Mašura, moderátor: „Slováci začínajú viac veriť Európskej únii. Aktuálny prieskum verejnej mienky Eurobarometer ukázal, že bruselské inštitúcie vnímame pozitívnejšie ako kedysi. Veríme im dokonca viac ako tým našom. O výsledkoch tohto prieskumu sa budem teraz rozprávať s Viliamom Páleníkom z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorého už vítam u nás v štúdiu. Pán Páleník, vitajte u nás."

Viliam Páleník, Ekonomický ústav SAV, (hosť v štúdiu): „Dobrý deň prajem."

Marek Mašura: „Pán Páleník, tak na začiatok všeobecná otázka. Ako vnímate to, že Slováci začínajú viac veriť inštitúciám Európskej únie?"

Viliam Páleník: „Tak je to taký subjektívny názor, to neznamená, že jedna, alebo druhá politická scéna je horšia, alebo lepšia, ale zrejme slovenským voličom do určitej miery vadí tá taká rozhádanosť slovenskej politickej scény, ktorá bola veľmi silná v predvolebnom období, ale pokračuje v podstate dodnes, kdežto tú európsku politickú scénu aj nepoznajú tak podrobne, aj je ona trochu rozhádzaná, ale hlavne na Európskej únii sa najprv vnútorne diskutuje, a potom sa príde pred občanov s určitými riešeniami, možnosťami, a tie riešenia sa prudko nemenia, ale sú viac-menej stabilné, a je postavená Európska únia na takých stabilnejších hodnotách. Toto asi voličom viac vyhovuje. Na druhej strane aj možno tak s kľudnou hlavou vidia, že rôzne vo svete, veď u našich susedov na Ukrajine je vojna, rôzne vo svete, a naozaj si uvedomujú, že tá Európska únia je 60 rokov fungujúca časť svetadielu, ktorá mierovo žije, a tie rôzne hádky, problémy, nejasnosti naozaj niekedy sú maličkosti v porovnaní s týmto veľkým projektom mierumilovným. Toto možno ľudia čakajú, viac kľudu a viac takej pohody v čase, keď sa nám celkom dobre ekonomicky darí, tak také strašenie o nejakých katastrofických scenároch ako naozaj nevnímajú pozitívne."

Marek Mašura: „Dajú sa tie výsledky Eurobarometra interpretovať aj tak, že vlastne Slováci vidia viac pozitív ako kedysi, ktoré nám členstvo v únii prináša, aj tie ekonomické aspekty?"

Viliam Páleník: „Áno, vidia viac pozitíva, ale predovšetkým treba podčiarknuť, že bežný volič vníma hlavne tie problémy, ktoré vzniknú, ktoré sú nové, ktoré sú čerstvé, a tie problémy, ktoré Európska únia má, tak so stabilitou niektorých krajín, alebo s migráciou, nie sú nové a ľudia už akosi sa naučili s nimi žiť, za posledný polrok žiaden nový problém nevznikol, a tým vlastne ako keby volič si myslím, že žijeme v Európskej únii s pomerne malými problémami, lebo dokonca niekto má pocit, že možno bezproblémovo."

Marek Mašura: „Keďže naša relácia je zameraná na ekonomiku, tak skúsme sa na to pozrieť aj z tejto stránky. Aké ekonomické výhody má podľa vás pre nás členstvo v Európskej únii?"

Viliam Páleník: „Tak, sú to tie známe tézy, že sme na spoločnom trhu, ktorý je väčší trh tovarov, služieb, kapitálu, práce, to prináša takej malej ekonomike ako my výhody, sú to aj, aby ten trh mohol fungovať, sú tam potrebné aj nejaké spoločné regulácie, atď., to je najväčšia výhoda, a ďalšia výhoda je členstvo v eurozóne, ktoré zjednodušuje život bežným občanom, ale aj podnikateľom, to je zase tiež veľmi veľký výhoda, a je aj tá výhoda voľného cestovania, dovoleniek a podobne. Toto funguje. Samozrejme nie je to bezproblémové, nie je to idylické, ten, kto je chudobný, tak niekedy z tých možností cestovať nemá až také výhody, ten, kto nepodniká, tak tiež necíti výhodu toho podnikania, ale ekonomike ako celku to prospieva a je dobré, že každý má z toho aj menší, väčší, ale predsa len prospech."

Marek Mašura: „Vy ste spomenuli tie regulácie, tak pri tejto téme sa ešte trochu pristavme, keďže regulácie boli tiež témou tohto prieskumu. Ja len citujem, že zvýšil sa podiel tých, ktorí si myslia, že Európska únia vytvára príliš veľa regulácií a byrokracie, čiže je mnoho oslovených obyvateľov únie, ktorí hovoria, že tuto je problém. Ako vnímate ich názory?"

Viliam Páleník: „Tak áno, ale bežný človek tie regulácie necíti, cítia ich podnikatelia, cítia ich obchodníci, cítia ich ľudia, ktorí pracujú v biznise, tí bežní ľudia skôr počujú, že ich sú stovky, tisíce, také strašidelné čísla, ale na druhej strane v posledných rokoch si treba uvedomiť, že niektoré problémy, ktoré Slovensko cíti, tak aj cíti, že ich nie je schopné samé riešiť, že je tam potrebná nejaká európska regulácia. Teraz je tá horúca téma porovnávania kvality výrobkov medzi Slovenskom, Rakúskom a podobne, taký istý výrobok s takou istou nálepkou, od toho istého výrobcu, v podstate s takou istou aj cenou, ak nie dokonca aj nižšou tam, tak má úplne inú kvalitu. Tak toto na slovenskej úrovni nemôžeme vyriešiť, a súvisí to aj s celkovým prístupom veľkých obchodných reťazcov, dodávateľov a podobne, tak automaticky my nerozkážeme Rakúšanom, čo predávajú, a ani Rakúšania nerozkážu nám. Bude to treba riešiť na európskej úrovni, ale naozaj cítime to, ako nespravodlivosť, že za tie isté peniaze dostaneme niečo horšie, ale s riešením aj bežný občan sa díva do Bruselu, aj premiér sa díva do Bruselu."

Marek Mašura: „Je dôležité, aby Slováci verili európskym inštitúciám čoraz viac?"

Viliam Páleník: „Tak je to samozrejme potrebné, ale tým nechcem tie európske inštitúcie glorifikovať, ony majú svoje problémy, aj som bol členom európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, aj som zažil tie problémy, takže rozhodne to tam nie je bezproblémové. Ja sa snažím vysvetliť prieskum medzi občanmi, občania, nepoznajú tie vnútorné problémy európskych inštitúcií, a tie európske inštitúcie ani sa nesnažia tým zaťažovať. V tomto je možno chyba našich politikov, že tie svoje rôzne denné konflikty zbytočne tým zaťažujú ľudí. Ľudia chcú vidieť riešenia, výsledok, chcú vidieť, že tým predstaviteľom na nich záleží, a nie vidieť to, že tým predstaviteľom záleží samým na sebe. Toto tie európske inštitúcie možno vedia lepšie predať tým voličom, sú v tom aj skúsenejšie, aj profesionálnejšie, a majú aj tú výhodu, že sú ďalej od voličov a nepoznajú ich, ale na druhej strane treba aj pripomenúť, že naši predstavitelia v Európskej únii, tak v Európskej komisii, alebo europoslanci nemali v Európskom parlamente žiadnu nejakú kauzu, nejaké podozrenie z korupcie, alebo niečo podobné, takže aj naši zástupcovia v európskych inštitúciách sú dobrým príkladom dobrého správania, lebo náš volič určite si viac všimne korupciu nášho europoslanca ako britského, alebo, ja neviem, akého, takže toto tiež možno s tým súvisí. Napríklad už v Čechách sú prípady rôzneho správania, správania poslancov, a to už nevnímame ako svojich, jednoducho my si vnímame svojich predstaviteľov v Európskej únii, a tí tam podľa mňa odvádzajú dobrú prácu."

Marek Mašura: „Dobre, poďme sa posunúť už k ďalšej téme, ktorá bola tiež predmetom tohto prieskumu. Ekonomická situácia. Povedzme si viac o tom, čo vlastne odpovedali Slováci v tomto prieskume, ako vnímajú ekonomickú situáciu či už v únii alebo na Slovensku?"

Viliam Páleník: „Tak tá naša ekonomická situácia v pokrízovom období, to oživenie je už dlhodobejšie, stabilné a naozaj už aj dôveryhodné, tie hospodárske rasty sú u nás vysoké, v rámci Európskej únie, v rámci aj teraz zamestnanosti..., to vnímajú pozitívne určite, ale predsa len aj sa pýtajú, či to cítia na svojej životnej úrovni. Tam je to horšie. Aj sme robili analýzu, kde sa ukázalo, že príjmy všetkých domácností zaostávajú za rastom HDP, čo je vážny problém a malo by sa na to aj ekonomický výskum, aj politici lepšie pozrieť, lebo to, čo ľudia cítia, sa ukazuje aj naozaj na veľkých číslach. Ďalšia oblasť je, že v niektorých regiónoch naozaj to necítia, tomu by sa bolo treba tiež intenzívnejšie venovať, a problém dlhodobej nezamestnanosti, ktorý je najviac, najextrémnejšie viditeľný v oblasti segregovaných rómskych komunít, ten je vážnym problémom, a tomu sa naše vlády nedostatočne venovali v budúcnosti, aj európske inštitúcie na to začínajú upozorňovať. Takže máme dobrý hospodársky rast, máme rast zamestnanosti, ale máme aj vážne problémy, ktoré ľudia v regiónoch cítia ako bytostné, a mala by sa im viac venovať aj slovenská politika. Nik nečaká od európskych inštitúcií, že konkrétny problém v konkrétnom mestečku, regióne vyrieši Brusel. Ten Brusel je rád, že vie, kde je Slovensko, a nie hladová dolina, neviem, v Rimavskej Sobote."

Marek Mašura: „Pán Páleník, ja samozrejme na záver nášho rozhovoru dodám ešte to, že verím, že tieto problémy sa skôr alebo neskôr podarí vyriešiť, alebo minimálne zjemniť. V tejto chvíli čas na náš rozhovor vypršal. Ďakujem vám veľmi pekne, že ste si našli čas pre našich divákov."

Viliam Páleník: „Ďakujem za pozvanie. Dovidenia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

 

Kľúčové slová:
ekonomika

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač