Klonovanie živočíchov

03. 03. 2017

Narodenie ovce Dolly vyvolalo množstvo otázok. Medzi nimi aj tú, či si bohatí ľudia nezaplatia takýto klon, vďaka ktorému by získali napríklad chorý orgán na transplantáciu. Výskum v genetike sa odvtedy posunul. Vedci už dokázali zmapovať aj genetickú informáciu človeka. Aké etické otázky sú aktuálne dnes?

logo Rozhlasová stanica Slovensko(23. 02. 2017; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18:18; por. 3/3; Jana Maťková)

Jana Maťková, moderátorka: „Pred dvadsiatimi rokmi dvadsiateho druhého februára 1997 prepukla jedna z najväčších vedeckých senzácií posledných desaťročí. Vedci z Roslinského inštitútu v Škótsku svetu ukázali ovcu Dolly. Hoci dokázali klonovať živočíchy už aj predtým, toto bol prvý prípad, keď klon vznikol z telovej bunky dospelého jedinca. O rozhovor sme požiadali Filipa Červenáka z Katedry genetiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Dobrý deň."

Filip Červenák, Katedra genetiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského: „Dobrý deň prajem.

Jana Maťková: „Zrodeniu Dolly predchádzal dlhý výskum a stovky neúspešných pokusov. Ako to vlastne dokázali?"

Filip Červenák: „Treba si uvedomiť, že vlastne v tých časoch vedci mali dva hlavné problémy. A síce jednak nebolo to jednoduché zrealizovať ten experiment alebo teda túto vedeckú prácu tými metódami, aké mali k dispozícii. A potom tiež, že jadro somatickej bunky, alebo teda telovej bunky v tom prípade pochádzajúcej z tej dospelej ovce, keď vložíme do vajíčka, tak na to, aby toto jadro dalo vznik potom plnohodnotnému novému organizmu, tak musí prejsť pomerne dramatickými zmenami. A o týchto zmenách v tom čase bolo pomerne málo informácií, na rozdiel od napríklad situácie, v akej sme dnes, kedy poznáme mnohé detaily, ktoré práve túto vec vedia nám dramaticky uľahčiť. A kvôli tomu bolo treba urobiť v tom čase veľmi veľa pokusov, kým vlastne sa podarilo nájsť to správne jadro, ktoré v tomto kontexte fungovalo."

Jana Maťková: „Ovca Dolly žila iba šesť rokov, ale mala takmer normály ovčí život. Dokonca sa jej narodili mláďatká. Bola úplne identická ako jej matka, ktorá jej darovala DNA?"

Filip Červenák: „Čo vieme povedať určite je, že bola identická pokiaľ ide o jadrovú DNA, pretože tú získala od tejto matky, a zmeny v tejto DNA sa jej mohli prihodiť jedine vo forme mutácií vlastne v priebehu jej života, ktoré ale sú pomerne vzácne. To ale neznamená, že musela byť úplne identická, pretože okrem tejto jadrovej DNA vplýva, samozrejme, na to, ako organizmus vyzerá niekoľko ďalších vecí. Okrem iného všetko to ostatné, čo sa nachádza v bunke okrem jadra, to znamená, že to prostredie toho vajíčka, vlastne tej akoby druhej ovce, tej druhej matky mohlo do určitej miery ovplyvniť ten spôsob, akým sa interpretovala tá genetická informácia matky Dolly v samotnej Dolly. A takisto na to, ako organizmus vyzerá okrem faktorov genetických vplývajú aj faktory prostredia vonkajšieho, ktoré môžu jednak ovplyvňovať to, ako sa interpretuje genetická informácia v organizme a druhá, ako môžu nejakým spôsobom priamo ten organizmus ovplyvniť. To znamená, že do akej miery si boli ovca Dolly a jej matka podobné vizuálne alebo takto na prvý pohľad, to ja úplne neviem povedať. Ale v každom prípade je veľmi pravdepodobné, že by sme ich trebárs nerozlíšili od seba metódami forenznej genetiky."

Jana Maťková: „Je ovca Dolly dôkazom, že sa dá táto metóda využiť u všetkých cicavcov, teda aj u človeka?"

Filip Červenák: „Ovca Dolly určite nebola dôkazom toho, že sa táto metóda dá takto využiť, ale bola dobrým znamením v tom čase. Vlastne ďalšími dobrými znameniami bolo, že v nasledujúcich rokoch sa podarilo podobnými čiastočne opravenými metódami vlastne vytvoriť takýto typ organizmov u trebárs nejakých iných cicavcov, ako sú prasatá, kone alebo napríklad muflón. To znamená, že náznaky sú, že cicavce majú nejaké spoločné vlastnosti, ktoré sa dajú týmto spôsobom využívať. A ja osobne som presvedčený, že čisto po technickej stránke by bolo v budúcnosti možné takýmto spôsobom skonštruovať trebárs aj ľudské embryo alebo teda človeka. Samozrejme, to už je aj otázka trošku etiky, a teda nejakých ďalších vecí. Ale pokiaľ ide o tú technickú stránku veci, som presvedčený, že by to bolo možné."

Jana Maťková: „Nielen autori sci‑fi, ale aj vedci uvažujú nad tým, že by sa mohlo podariť v prípade zachovanej DNA naklonovať nejaký vymretý druh zvieraťa. Je reálne stvoriť napríklad Jurský park alebo oživiť mamuta?"

Filip Červenák: „V tomto prípade je to, samozrejme, oveľa komplikovanejšie. A teda ja som fanúšikom Jurského parku a veľmi rád by som povedal, že to bude možné, ale pravda je, že zatiaľ sa to celkom nedá povedať, pretože v prípade takýchto typov organizmov vstupuje do hry vlastne taký dvojitý problém. Jedným z tých problémov je, že potrebujeme my na to, aby sme mohli vôbec rozmýšľať o takýchto projektoch, získať pomerne presnú predstavu o tej genetickej informácii z týchto organizmov. Čo sa z tých fosílnych nálezov nie celkom vždy dá urobiť, lebo samozrejme tá DNA je tam mnoho miliónov rokov trebárs v nejakej skameneline a je väčšinou v nejakom zlom stave. A tie fragmenty, ktoré z nej vieme zrekonštruovať, v tejto chvíli ešte by určite nepostačovali na to, aby sme mali dostatočne dobrú predstavu o tej DNA, aby sme vedeli vlastne takýto organizmus vytvoriť. A takisto v prípade ovce Dolly, čo je dôležité, vedci mali k dispozícii živú bunku, do ktorej vkladali jadro DNA. A to v prípade mamuta ani dinosaurov my k dispozícii nemáme. To znamená, že by sme sa museli uchýliť, podobne ako je to v tej fikcii Jurského parku prezentované, k nejakej alternatíve, k nejakému organizmu, ktorý v súčasnosti vieme jeho bunku získať. Trebárs u toho mamuta by to mohol byť možno slon alebo nejaký iný príbuzný živočích a v takýchto bunkách či by tá genetická informácia týchto organizmov vedela vlastne do nich zapadnúť natoľko, aby vznikol z toho celý organizmus, to je v tejto chvíli veľmi ťažké povedať."

Jana Maťková: „Narodenie ovce Dolly vyvolalo množstvo otázok. Medzi nimi aj tú, či si bohatí ľudia nezaplatia takýto klon, vďaka ktorému by získali napríklad chorý orgán na transplantáciu. Výskum v genetike sa odvtedy posunul. Vedci už dokázali zmapovať aj genetickú informáciu človeka. Aké etické otázky sú aktuálne dnes?"

Filip Červenák: „Zmapovať genetickú informáciu človeka nie je zďaleka také náročné technicky ani také sporné eticky, ako vytvoriť si svoj klon, ktorý budem mať v zálohe v prípade, že by sa mi niečo stalo. Tá etická dilema je reálne veľmi jednoducho ju je možné odsunúť nabok aj z toho dôvodu, že v skutočnosti sa to ani neoplatí vytvoriť si takýto klon, pretože s ľudskými bunkami je možné samozrejme experimentovať. Čo nie je povolené je experimentovať s ľudským embryom, alebo teda nie je povolené vytvoriť geneticky modifikovaného človeka. Ale trebárs nádorové bunkové línie ľudské sú často využívané vo výskume napríklad rakoviny, alebo aj iných ochorení a iných fenoménov biologických. No a vytvorenie takého artificiálneho orgánu vypestovaného, na trebárs miske alebo niekde v skúmavke, je alebo bude v budúcnosti podstatne jednoduchšie, než by bolo vytvorenie a teda nejakým spôsobom nejaká starostlivosť o celého človeka. To je veľmi pravdepodobne vecou, ktorá zostane aj v budúcnosti v kategórii sci‑fi."

Jana Maťková: „Toľko Filip Červenák z Katedry genetiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Ďakujem pekne za rozhovor."

Filip Červenák: „Ďakujem aj ja."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy , Lekárske vedy

Tlač    

Využívate aktivity Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti?

Áno
Nie