Košickí vedci sa vrátili z Antarktídy

15. 03. 2017

Vedci sa z Antarktídy vrátili v týchto dňoch. Venovali sa tam výskumu v oblasti botaniky, mikrobiológie, klimatológie, glaciológie, hydrológie a geológie. Skúmali tam najmä miestne rastliny, napríklad lišajníky. Predpokladajú, že niektoré budú novinkou nielen pre Antarktídu, ale možno aj pre vedu.

 logo Televíznej stanice STV 2(13. 03. 2017; Televízna stanica STV 2; Správy RTVS z regiónov; 17:32; por. 6/7; Ivana Fedorová /Stanislav Lažo)

Stanislav Lažo, moderátor RTVS: „Košickí vedci sa vrátili z Antarktídy. Skúmali tam najmä miestne rastliny, napríklad lišajníky. Domov si doniesli niekoľko druhov. Predpokladajú, že niektoré budú novinkou nielen pre Antarktídu, ale možno aj pre vedu. Expedícia bola len začiatkom. Teraz ich čaká práca na niekoľko mesiacov či rokov."

Ivana Fedorová, redaktorka RTVS: „17 vedcov z troch krajín. Na českej polárnej stanici Johanna Gregora Mendela strávili niekoľko týždňov a za vzorkami prešli denne desiatky kilometrov. Každý skúmal niečo iné, Martin Bačkor lišajníky."

Hovorí Martin Bačkor, člen expedičného tímu: „Toto je lišajník, kôrovitý typ morfológie, ktorý nazývame Caloplaca. Tento je zaujímavý, že má rád prostredie, kde je veľmi veľa dusíka. Rastie veľmi pomaly, menej ako milimeter za rok, je starší asi ako ja."

Ivana Fedorová: „Lišajníky dokážu prežiť dlhé obdobe bez vody. Dobre znášajú vysokú intenzitu UV žiarenia, fotosyntézu si zabezpečia aj v mraze."

Martin Bačkor: „Obsahujú špeciálne látky, ktoré vlastne chránia tento organizmus pred tým toxickým UV žiarením, takže napríklad mnohé z nich sa budú dať použiť možno aj napríklad v opaľovacích krémoch. Niektoré tieto metabolity dokážu napríklad ovplyvňovať delenie buniek, a tým pádom je to zaujímavé napríklad pri tých civilizačných ochoreniach."

Ivana Fedorová: „Vedci pod vedením Martina Bačkora priniesli do Košíc niekoľko vzácnych druhov."

Martin Bačkor: „Predpokladám, že tam budú medzi nimi aj nové druhy, minimálne pre kontinent Antarktída, prípadne úplne nové druhy pre vedu, ale samozrejme na to potrebujeme analýzy, už nestačí len nejaký jednoduchý opis ako sa robilo v 19. alebo v predchádzajúcich storočiach, treba ďaleko precíznejšiu prácu."

Ivana Fedorová: „Dni polárnej expedície sú rovnaké a práci vládne počasie."

Martin Bačkor: „Tam sa pracovalo 7 dní do týždňa a každý deň, nebol deň, že by sa nepracovalo. S výnimkou, keď sme mali službu, vtedy sme pracovali samozrejme na údržbe stanice, pretože my sme tam museli udržiavať poriadok, museli sme tam variť, kto mal službu, jednoducho či bol profesor, alebo doktorand, mal službu, pracoval. Prácu si musia naplánovať dobre, pretože nikdy sme nevedeli ktorý deň bude práve ten posledný pekný, kde sa bude dať ešte robiť."

Gabriel Semanišin, dekan Prírodovedeckej fakulty UPJŠ: “Dostanú sa k unikátnemu materiálu, ktorý im umožňuje potom získať určitú výhodu pri vedeckej práci, pri publikáciách. Je to vlastne čosi, čo sa nedeje každý deň."

Ivana Fedorová: „Košickí vedci sa inšpirovali u českých kolegov. Chceli by založiť slovenskú nadáciu, ktorá by podporovala prírodovedcov vo výskume na Antarktíde. Ivana Fedorová, RTVS."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

 

Kľúčové slová:
vedy o Zemi a enviromentálne vedy

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Slovenskí vedci sa vrátili z Antarktídy
Posledné prípravy na odlet do Antarktídy

Tlač