Medzinárodný audit zaradil dva z ústavov SAV k európskej špičke

01. 03. 2017

Rozhovor  Rozhlasovej stanice Slovensko s Pavlom Šajgalíkom, predsedom Slovenskej akadémie vied a Jaromírom Pastorekom, splnomocnencom vlády pre výskum a inovácie na tému, čo sa dá urobiť preto, aby sa viac slovenských vedcov ocitlo na špičke.

 logo Rozhlasová stanica Slovensko(24. 02. 2017; Rozhlasová stanica Slovensko; Z prvej ruky; 12.30; por. 1/1; ‑ / Gabriela Kajtárová)

Gabriela Kajtárová, moderátorka: „Slovenská akadémia vied dostala po prvý raz v histórii medzinárodné vysvedčenie. Podľa expertov z Fínska, Holandska či Veľkej Británie patria dva ústavy SAV k medzinárodnej špičke. Ďalších deväť je z európskeho pohľadu nadpriemerných, zhruba tridsiatka dosahuje priemer. Šestica pracovísk však dopadla zle. Slovenská veda zároveň dostala do rúk odporúčania ako ďalej, nielen od zahraničných kolegov, ale aj od ministra financií, ktorý prisľúbil aj niečo vyše milióna eur. Čo sa dá teda spraviť preto, aby sa viac slovenských vedcov ocitlo na špičke, o tom budeme diskutovať v relácii Z prvej ruky. V štúdiu vítam predsedu Slovenskej akadémie vied Pavla Šajgalíka, dobrý deň."

Pavol Šajgalík, predseda Slovenskej akadémie vied: „Dobrý deň, prajem."

Gabriela Kajtárová: „Aj jeho predchodcu Jaromíra Pastoreka, dnes splnomocnenca vlády pre výskum a inovácie, ktorý je aj poradcom premiéra, pekné popoludnie."

Jaromír Pastorek, splnomocnenec vlády pre výskum a inovácie: „Dobrý deň, prajem."

Gabriela Kajtárová: „Pán Šajgalík, aký bol pre vás hlavný motív spraviť takéto rozsiahle medzinárodné hodnotenie?"

Pavol Šajgalík: „Tých motívov bolo niekoľko, sústredím sa iba na tie najpodstatnejšie. Prvá vec bola tá, že aj verejnosť, a teda aj vláda, alebo ľudia z decíznej sféry kládli otázku, ako vyzerá slovenská veda, kde sa nachádza. A na túto otázku sa dá odpovedať jediným spôsobom, aspoň z môjho pohľadu, a ten spôsob je, nastaviť si zrkadlo, pozrieť sa, ako vyzeráme. No a my sme sa rozhodli to zrkadlo nastaviť tak, aby sme nehodnotili ústavy navzájom, ale jednotlivé ústavy s ich výskumnými témami naprieč európskym výskumným priestorom. Čiže ústav XY, akú má kvalitu ústav v Maďarsku, v Rakúsku, v Nemecku neviem kde. Čiže toto bolo základné pravidlo. Čiže chceli sme sa dozvedieť, kde sme a čo s tým máme robiť, kam sa máme pohnúť."

Gabriela Kajtárová: „Skúste tak v skratke, laicky povedať, aké boli tie kritériá. Bol to nejaký počet vedeckých článkov, alebo počet objavov, užitočnosť, alebo..."

Pavol Šajgalík: „Tie kritériá boli veľmi komplexné. Tá prvá časť sa týkala, že každý ústav vypracoval jednotný dotazník, do ktorého zaradil všetky tie pozitíva, ktoré vníma ako pozitíva, či už sú to vedecké výstupy, či je to vplyv na spoločnosť, alebo či je to ďalšia perspektíva toho ústavu. A na základe toho dotazníku si členovia expertnej skupiny urobili nejaký obraz, to je tá časť A. Tá by mohla byť dokonca vyhodnotená možno aj počítačom, takže na to sme nepotrebovali expertov. Ale dôležitá bola časť B, keď tí experti prišli, navštívili každý jeden konkrétny ústav, streli sa s akademickou obcou, a potom sa stretávali ešte zvlášť s doktorandmi, čiže s mladými. Aby videli, teda tú perspektívu toho rozvoja. No a na základe skúsenosti a vedomostí z týchto dvoch častí, tak vytvorili proste obraz o jednotlivých ústavoch Slovenskej akadémie vied."

Gabriela Kajtárová: „Pán Pastorek, zhrňme si to ešte raz. Dva ústavy sú špičkové, deväť je nadpriemerných, 33 priemerných, šesť pracovísk je podpriemerných. Vzhľadom na podmienky, v ktorých existuje slovenská veda, tento výsledok je dobrý, alebo zlý? Čakali sme takýto výsledok?"

Jaromír Pastorek: „Ja by som to charakterizoval viac ako uspokojivý a ja by som chcel vyjadriť presvedčenie, že tento typ akreditácie, alebo auditu, akokoľvek to nazveme, je potrebný a chválim to, že oproti minulej akreditácii, kde zhruba 75 percent členov akreditačnej komisie bolo mimo Slovenskej akadémie vied, teraz boli všetci prakticky zo zahraničia, a boli to slušní vedeckí pracovníci naprieč Európou a svoju robotu si odviedli dobre. Samozrejme, môžeme diskutovať, čo vylepšiť, lebo na všetkom sa dá niečo vylepšiť. Ale v princípe to treba kvitovať a k celkovej tej akreditácii a auditu by som považoval teraz dve veci za dôležité, extrémne dôležité. Treba napomáhať čo najviac vedeniu Slovenskej akadémie vied, aby sa naplnili tie odporúčania, ktoré dal ten akreditačný panel a druhá vec je, aby sme sa vedeli poučiť aj z určitých nedostatkov, ktoré teda môžem teda povedať, čo by som kvitoval, aby v budúcnosti to bolo ešte lepšie, pretože jedna vec je hodnotiť tak, ako to bolo hodnotené, ako to vyzerá v rámci Európy. Čiže je správne, že nehodnotíme tie ústavy navzájom a svojim spôsobom ten výsledok dopadol tak, ako aj po iné roky, sú tam menšie zmeny. Ale dlhodobo tie ústavy, ktoré sú dobré sú dobré a tie ústavy, ktoré majú problémy sú zlé. Ale v prvom rade treba pozrieť aj na to, že nehodnotili sa vstupy a výstupy."

Gabriela Kajtárová:„Čo to znamená?"

Jaromír Pastorek: „No viete, my keď sa porovnávame s Európou, že akí sme v Európou a s Európou, ktorá je oveľa lepšie financovaná, tak keby sme zobrali to, že dobre, fajn, tak my máme priemer na vedeckého pracovníka toľko a toľko, a ja neviem, vo Fínsku, alebo kdekoľvek majú toľko, a aké máme výstupy, keď sa toto dá do jednoduchého pomeru..."

Gabriela Kajtárová: „Že sme za málo peňazí urobili veľa muziky, takto by sme to zhrnuli?"

Jaromír Pastorek: „Pekne ste to povedali, priam poeticky."

Gabriela Kajtárová: „Ešte jednu otázku takú jednoduchú vám položím. My sme predtým nevedeli, ktoré ústavy sú dobré a zlé, museli prísť nejakí zahraniční experti a povedať nám to? Veď určite sme si robili nejaké vlastné audity?"

Jaromír Pastorek: „Ale nie, nie, nie, to sme vedeli, ale tá otázka nemôže stáť takto, pretože aj tá veda prechádza nejakou dynamikou. Čiže vám sa stane, že, podívajte sa, sú ústavy, ktoré boli v predchádzajúcom období hodnotené lepšie a padli a sú ústavy, ktoré išli hore. Ale v globále neboli až také veľké zmeny a určite bude aj pán predseda so mnou súhlasiť, ale po prvé, toto je typ akreditácie a tá je zo zákona, to treba robiť. A ešte raz, čo som povedal, kvitujem to, že sa to posunulo na vyššiu úroveň."

Pavol Šajgalík: „Ja na vašu otázku, ak dovolíte, vstúpim do toho, však aj futbalisti vedia, ako majú hrať futbal a aj tak majú rozhodcu. Čiže aj my sme to potrebovali."

Gabriela Kajtárová: „Dobre, teda aj vy ste to naznačili, otázka teda bude, že čo ďalej. Máme tie výsledky, máme to na stole, čo to bude znamenať pre tie ústavy?"

Pavol Šajgalík: „Tak ja to tak hovorím, že každý proces musí mať svoju analytickú časť, a potom tú časť, ktorá syntetizuje tú analýzu, a teda dá nejaké perspektívy. Čiže tú prvú časť sme včera prezentovali, jak tie ústavy dopadli, ozaj teda dovolím si vás opraviť, iba päť ústavov je v tej kategórii..."

Gabriela Kajtárová: „Päť a pol, som rozmýšľala, ako to napíšem, ale je to tak..."

Pavol Šajgalík: „To päť a pol, to potom môžeme, je ich päť, k tomu definitívne je toto stanovisko. A potom máme tú druhú časť a tam aj ten protokol, ktorý každý ústav dostal, má aj nejakú odporúčaciu časť a ako je výpovedná, alebo nie je výpovedná, to posúdia sami riaditelia. Ale teraz oni dostali za úlohu, my sme mali mimoriadne predsedníctvo kvôli tomu a sme sa uzhodli, že každý ústav musí vypracovať svoj rozvojový plán. My sme povedali na štyri roky, hoci oni odporúčajú na dlhšie, ale my potrebujeme v štvorročnom období vidieť posun tých ústavov. A každý ústav si vypracuje svoj akčný plán s nejakými merateľnými ukazovateľmi a po roku to chceme vyhodnocovať a chceme vidieť. Čiže v tomto momente nás až tak netrápi, že máme päť ústavov v nejakej kategórii, ktorú označujeme podpriemerná alebo nejak inak, ale nás zaujíma ten posun, to je najdôležitejšie."

Gabriela Kajtárová: „Čo s tým chcú urobiť oni."

Pavol Šajgalík: „Čo s tým chcú urobiť a kam sa chcú pohnúť a pokiaľ sa pohnú správnym smerom, tak je to iba to, čo hovoril aj pán splnomocnenec, že jednoducho my potrebujeme tú akadémiu potiahnuť do toho európskeho výskumného priestoru, aby bola výrazne viditeľná. Lebo my radi hovoríme, že akadémia je špičková vedecká inštitúcia, len musíme naplniť obsah tejto vety."

Gabriela Kajtárová: „Čo teraz tie ústavy, ktoré dopadli veľmi dobre, to je ten Ústav polymérov a etnológie. Uvidia to napríklad tí ľudia na výplatnej páske?"

Pavol Šajgalík: „Áno, však včera pán minister financií, veľmi ma to potešilo, čo povedal, že on už v tomto roku pre Slovenskú akadémiu vied uvoľní 1,1 milióna eur navyše a ten náš prístup je jednoduchý. Kým si tie ústavy, ktoré dopadli inak, teda ja hovorím o jedenástich ústavoch. Dva, ktoré sú v tej špičkovej kategórii a tie, ktoré sú vysoko nadpriemerné, tých je 11, a ja si to predstavujem tak, že v tomto roku vlastne táto suma peňazí by mala byť rozdelená medzi týchto 11 ústavov, aby vlastne tí riaditelia boli schopní odmeniť a diferencovať tých ľudí, ktorí sa zaslúžili významnou mierou o tento úspech. A v tých ďalších rokoch, keď takáto suma príde, čo sa nádejám, a teda sú na to aj nejaké prísľuby, tak vlastne tá suma by mala byť rozdelená aj pre tých, ktorí sa posunuli ďalej, aj oni musia dostať nejaký stimul. My nemôžeme ostať na tom, že dobre, máme 11 ústavov a ten zvyšok zavrieme. Akadémia by sa mala ako celok posunúť. A samozrejme, a bude to aj motivačné pre tie ústavy."

Gabriela Kajtárová: „Pán Pastorek, podľa vás, ako naložiť s tými výsledkami a ako naložiť s tými peniazmi. Je to niečo vyše 1 milióna skutočne."

Jaromír Pastorek: „Začnem tou druhou otázkou, ako naložiť. Pán predseda tu povedal nejakú predstavu, samozrejme, je to na vedení. Ja si myslím, že tá suma by mala byť vyššia, lebo keď si to prerátame, máme tu 1,1 milióna, je to na 11 inštitúcií, každá v priemere dostane 100‑tisíc..."

Gabriela Kajtárová: „Čo sa dá z takých peňazí spraviť?"

Jaromír Pastorek: „No moc toho nespravíte, to si povedzme na rovinu. Lebo máte na ústav 100‑tisíc, keď majú tie ústavy v priemere 50 zamestnancov, tak na každého vám príde 2‑tisíc euro. Keby ste to chceli nejako motivovať, tak vám vyjde nejakých 200 euro na mesiac. No, netvárme sa, že je to stimulačné, ale ja som presvedčený, že Slovenská akadémie vied, teda jej vedenie bude bojovať ďalej a podľa môjho názoru, ten 1,1 milióna, ako hovoril pán predseda, určite by som to fokusoval na prioritné témy. Pretože to, čo chýba celkovo vede na Slovensku, nie je len stanovenie priorít, ale aj podpora excelentného výskumu, pretože máme všelijaké rebríčky, vieme to vyhodnotiť, ale nemáme nástroje, ako ich podporiť. Čiže toto by som určite dal a mali by to byť na nejaké rozvojové programy, pretože ten problém je oveľa, oveľa hlbší a to, čo povedal pán predseda pred chvíľou, že európsky výskumný priestor. Len ten európsky výskumný priestor ide nejakým smerom a sú tam nejaké témy. A my nemáme pripravené tímy, ktoré by vedeli akceptovať pomerne široké spektrum tých tém, ktoré by som to nazval, teraz sú trendy, alebo perspektívne..."

Gabriela Kajtárová: „Takže stanoviť si nejaké priority."

Jaromír Pastorek: „Áno, pretože nevieme sa potom zapájať. My si musíme uvedomiť, že klesá, to hovorím teraz nie o Slovenskej akadémii vied, ale o celej vede na Slovensku, rapídne nám klesá úspešnosť v horizontovských, teda peňazí, ktoré idú priamo z Bruselu. A to bude jediný veľký zdroj financií, vtedy, keď skončia štrukturálne fondy. Pretože darmo si budeme vyprávať, že čo všetko vybavíme po roku 2020, to je ešte ďaleko, ale musíme sa sústrediť, a len tá podpora zo štátneho rozpočtu nemôžeme očakávať, že zaplní tú medzeru zo štrukturálnych fondov, pretože to je ročne okolo 300 miliónov, to nikto nedá. Čiže musíme byť na to pripravení a treba jednoducho vychovávať tie tímy, aby sa zapájali, vedeli sa naučiť písať takéto projekty, boli konkurencieschopní a z tohto pohľadu je tá akreditácia dobrá, ja by som vedel hovoriť aj o množstve chýb, teda nesúhlasím s tou teóriou o tých doktorandoch, pretože..."

Gabriela Kajtárová: „K tomu sa dostaneme ešte..."

Jaromír Pastorek: „...ale toto by bolo treba spraviť, takto naložiť s týmito peniazmi."

Gabriela Kajtárová: „Dobre, neviem, pán Šajgalík, či chcete reagovať, ale chcela by som sa dostať k jednej téme. Už niekoľko rokov sa tu tiež hovorí o zlučovaní ústavov, viacerí ministri školstva, financií to spomínali ako možnosť, ako vôbec ušetriť peniaze pre SAV, niektoré ústavy sa zlúčili v roku 2015 a teraz máme dáta relevantných expertov, ktorí pomenovali ústavy so slabými výsledkami. Nie je toto vhodná príležitosť ako ich úplne zmazať, alebo nejako zlúčiť?"

Pavol Šajgalík: „Začnem od toho, čo povedal pán splnomocnenec, že treba naozaj mať nejaké stanovené priority, a nielen priority v tom aplikovanom výskume a vo vzťahu k inováciám, ale aj v tom základnom. Čiže Slovensko musí vypracovať, a to som presvedčený, že v najbližšom k takému rozhodnutiu dôjde, nejaký materiál, ktorý sa bude volať Štátna vedná inovačná politika, kde by sme mali jasne zadefinované nielen ciele, ale aj zdroje, ktoré to budú pokrývať. Súhlasím s tým, že samozrejme výšku zdrojov, ktoré prichádzajú zo štrukturálnych fondov, nie sme schopní zo štátneho rozpočtu v tej výške naplniť, tomu rozumieme. Ale musíme sa teda pripraviť na to, aby tie tímy boli schopné teda čerpať vo vyššej miere prostriedky z Horizontu 2020, alebo z nejakých programov, ktoré budú potom. No a ja vnímam túto akreditáciu aj v tom zmysle dobrú, že máme 11 ústavov, ktoré, však tí ľudia to nevyhodnocovali iba na základe toho, že či tí majú dostatočný počet publikácií, ako som povedal, to môže vyhodnotiť počítač, ale ich potenciál. Čiže máme istý potenciál, a teraz musíme pracovať na tom, aby sa tento potenciál rozšíril, z môjho pohľadu máme na to nasledujúce štyri, alebo päť rokov, a teda musíme intenzívne na tejto téme pracovať. Čiže toto je podľa mňa jeden veľmi dôležitý aspekt tej akreditácie, že vieme, kde sme, vieme, ktorí sú istým spôsobom ťahúni a teraz tých musíme podporiť a pritiahnuť k nim tých ďalších, aby sme získali zase..."

Gabriela Kajtárová: „A pokiaľ ide o tie peniaze práve a to šetrenie, kde by mohli sa ďalšie peniaze nájsť tým, že by sa zlúčili."

Pavol Šajgalík: „Teraz sa vrátim k tomu, čo ste povedali. Viete, na Slovenskej akadémii vied, alebo teda vo všeobecnosti, vo vedeckej práci to neznamená to, že spojíte dva ústavy a ušetríte 100‑tisíc eur. Obyčajne to ešte zvýši nejaké finančné nároky a vysvetlím čo. Včera jeden z expertov povedal, a to sa mi veľmi páčilo, lebo to si myslíme aj my. My nemôžeme skladať ústavy ako lego, že zoberiete jeden tím, druhý tím a položíte to a máte postavenú nejakú krásnu legostavbu. Tam musí byť istá vízia, prečo tie ústavy, alebo prečo tie jednotlivé vedecké tímy sa spoja. Jedna z vecí, ktorú my forsírujeme je tá, že tie malé ústavy sú zraniteľné, majú jednu relatívne slabú, alebo aj silnú výskumnú tému a ja s obľubou hovorím, že ten hlavný šéf toho výskumného tímu dostane šarlach a ústav vlastne nemá výsledky. Čiže my potrebujeme spojiť tie ústavy tak, aby boli komplementárne a aby tí riaditelia sami cítili, že v tom spojení budú silnejší. Dneska som veľmi s radosťou, ja som sa vrátil zo Smoleníc, kde bola porada riaditeľov Prvého oddelenia, kde množstvo tých riaditeľov už uvažuje týmto smerom. Čiže aj na to bola dobrá tá akreditácia."

Jaromír Pastorek: „No áno, je to presne tak, a táto téza bola hovorená dávno, len treba prelomiť tú psychiku, lebo viete, každý si myslí, že bude nejako ohrozený, ale povedzme si to na rovinu. Ústavy dostávajú na svoju prevádzku z rozpočtu zhruba na 3 až 4 mesiace. Ostatné všetko si musia zohnať, teda získať zo súťažných zdrojov, teda z grantov. No a keď je malý ústav a má jeden, dva granty a náhodou mu nevyjdú, padnú, on je na holičkách. To sa stávalo, a oni potom nemajú na prevádzku. A to nemôže byť tak, že vedenie Slovenskej akadémie vied povie, že no, viete čo, vy ste neuspeli, tak tu vám dám. Lebo svojim spôsobom je to diskriminačné. Čiže ten hlavný problém je, a súhlasím s tým, čo tu bolo povedané, hlavný problém je ekonomická nestabilita. A to si musia uvedomiť, pretože ja vám to poviem aj ináč. Ten riaditeľ sa potom už nebude venovať vede, ale len hasenie problémov, a tomuto sa musíme vyhnúť."

Gabriela Kajtárová: „Ja vás ale doplním, možno to je laický pohľad, ale dovolím si zhrnúť zhruba, aké máme my rôzne ústavy na SAV. Máme dva jazykovedné ústavy, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra a ešte osobitný Slavistický ústav. Okrem toho sú tu dva literárne ústavy, jeden pre slovenskú, druhý pre svetovú literatúru. Osobitný ústav majú aj dejiny umenia, ďalší má divadelná a filmová veda. Lekárske vedy majú sedem rôznych ústavov, ekologické ústavy sú dva. K najhorším patrí Ústav fyziológie hospodárskych zvierat, zároveň máme osobitný Ústav zoológie. Prečo máme toľko ústavov? Všetky sú potrebné?"

Jaromír Pastorek: „Viete, to je kameň úrazu pre každé vedenie, povedzme si to na rovinu a určite pán predseda bude so mnou súhlasiť. Vy to môžete spraviť dvoma spôsobmi. Buď to spravíte tak, že predsedníctvo rozhodne, lebo zo zákona má tú kompetenciu, že ich zlúči, ale tam musí prísť zdola vlastne, že na základe čoho oni pôjdu. Čiže my musíme reorganizovať celý výskum, čiže viem to spraviť, poviem to silovo, ale to vám poviem, narazíte na odpor jednotlivých ústavov. Snem nemá pomerné zastúpenie a Snem je vrcholný orgán Slovenskej akadémie vied. To je jedno, či je 20‑členný ústav má jeden hlas, alebo 200‑členný má jeden hlas, alebo to necháte na bázu dobrovoľnosti, čo je tiež vhodná cesta..."

Gabriela Kajtárová: „Ktorú ale nepozorujte, že by sa dialo..."

Jaromír Pastorek: „Ona sa deje, ale my už sme pomerne starí a asi dôchodku nedožije..."

Pavol Šajgalík: „Môžem reagovať? Lebo naozaj to je, vo veľkej miere súhlasím s tým, čo povedal pán splnomocnenec, ale na druhej strane je ešte jedna cesta a tú ja vnímam ako veľmi dôležitú, to je ekonomická. Že my musíme vytvoriť podmienky tak, aby tie väčšie celky istým spôsobom, mali ľahší prístup k zdrojom. Čiže to je podľa mňa najdôležitejšia cesta. A nie je celkom pravda, že sa to nedeje. Na vašu prvú otázku, prečo ich máme toľko a čo ste vymenovali, naozaj to znie paradoxne, ale to vzniklo historicky. Jednoducho v nejakom momente prišiel pán splnomocnenec a ako predseda a dostal to do vienka a ja to isté..."

Gabriela Kajtárová: „Ale roky sa hovorí o tom zlučovaní, nie je čas to spraviť teraz, keď máme zoznam zlých ústavov?"

Pavol Šajgalík: „Áno, áno, takto, ja by som strašne rád opravil, tie ústavy nie sú až akože úplne zlé, oni sú pod priemerom Európskej únie, pozor, znova sa vráťme k tým zdrojom, to nechcem obhajovať, ale iné som chcel povedať. Že od roku 2015, od januára 2015, keď sme mali 57 ústavov, tak boli vyhodnocované, aj teraz tie čísla, ktoré sa objavujú v novinách, hovorí sa o 57, v súčasnej dobe, k dnešnému dátumu máme ich 48. Čiže za ten čas mnoho ústavov pochopilo, že väčší celok má väčší význam. A ja by som naozaj rád vyzdvihol naše Biomedicínske centrum, v ktorom sú združené štyri ústavy, a to boli veľké ústavy, ktoré vytvorili proste jeden zmysluplný celok. Čiže nie je to celkom pravda, že sa nič nedeje."

Gabriela Kajtárová: „Chcem sa ďalej dostať k tým odporúčaniam, lebo potom už nám nevyjde čas v relácii. Hodnotenie ukázalo, že iba jedno percento doktorandov na Slovensku pochádza z cudziny, väčšinou sú to kolegovia z Česka, Poľska a Ukrajiny. Nie je toto alarmujúco nízke číslo a prečo je to tak?"

Jaromír Pastorek: „To percento sa mení, problémov je viacero. Musíme zatraktívniť prostredie. Teraz sa vrátim, čo som chcel povedať k tomu. To, čo hovoril pán predseda, viete, to zlučovanie a tá reorganizácia vedy. V podstate, povedzme si to na rovinu. Ona nepôjde efektívne bez nejakých stimulov. Ako príklad poviem, vo Fínsku v Helsinkách zlúčili, tri silné univerzity a nechceli. Tak im povedali, priškrtíme vám rozpočet, potom ich nalomili, ale dostali 280 miliónov bonus, jednorazový. Lebo tu vyvstáva otázka, a prečo to mám robiť? Viete, my ich nevieme stimulovať. A práve keď spravíme takéto, by som povedal lepšie to prostredie, nalákame aj tých doktorandov, ale k tomu bude treba zmeniť, k tomu treba aj novelu vysokoškolského zákona, pretože tí doktorandi svojim spôsobom matersky sú na univerzitách, my ich vychovávame, je tam množstvo zádrhelov a treba sa venovať aj postdoktorandom. Čiže, čo sa týka aj toho doktorandského štúdia, vieme ho zatraktívniť, ale musíme prijať aj nejaké legislatívne zmeny. A podotýkam, nie je to len o platoch. Pretože ten, kto skončí doktorandské štúdium a nastúpi ako postdok, tak platovo klesá. Čiže ste starší, získali ste titul a dostanete menej peňazí."

Gabriela Kajtárová: „Nadviažem na vás, pán Šajgalík, aký je nástupný plat začínajúceho vedca na SAV?"

Pavol Šajgalík: „Začínajúci plat vedca na SAV je zhruba na úrovni 650 až 700 euro."

Gabriela Kajtárová: „Aký vedec by išiel za takýto peniaz pracovať?"

Pavol Šajgalík: „No však to súvisí s tou internacionalizáciou. Čiže ja súhlasím s vami, a jedna z tých pripomienok, a my si to hlboko uvedomujeme, musíme internacionalizovať Slovenskú akadémiu vied, musíme dostať do našich laboratórií zahraničných študentov. No a vlastne už tu pán splnomocnenec povedal, je tam množstvo prekážok, lebo existujú, dokonca aj za tieto peniaze sú ochotní nejakí ľudia sem prísť, ale sú z Ukrajiny, z Ruska, z Číny, Indie a my máme tak legislatívne nastavený proces, že proste takýto človek má takmer rovnakú, rovnako dlho sa vybavuje preňho pracovné povolenie ako ten, čo ide predávať, ja neviem, na Žilinskú. Čiže niekde máme problém a toto by sme mali veľmi zjednodušiť. A pokiaľ tí ľudia idú na vedeckú prácu, mali by mať zjednodušené prístupové, alebo tie pobytové víza."

Gabriela Kajtárová: „Pán Pastorek, pripravoval sa, alebo pripravuje sa zákon o SAV, ktorý mal z tejto inštitúcie spraviť nezávislú inštitúciu, mala dostať vlastný majetok, mala viac spolupracovať so súkromným sektorom, zarobiť si tým pádom na seba. Tento zákon niekde vo vláde uviazol. Prečo?"

Jaromír Pastorek: „Predkladateľom tohto zákona je ministerstvo školstva, boli tam nejaké nezrovnalosti. Ja si myslím, že celé je to o komunikácii a momentálne nevidím problém, aby išiel s tým, že osobne si myslím, že jak sme to často deklarovali, ideálny je aj ten český model, nielen ako model, ale aj ten postup a čo odznieva, naposledy to bolo aj na Rade vlády, bolo by treba hneď spraviť aj novelu zákona o SAV. Lebo keď bude táto novela zákona o SAV, tak ja si myslím, že súčasnému aj budúcemu vedeniu SAV to len uvoľní ruky na to, aby mohlo aj oveľa lepšie realizovať závery práve z tohto auditu medzinárodným panelom. Čiže ten zákon je už podľa mňa na spadnutie, treba niektoré veci dočesať tak, aby aj napríklad v porovnaní vysokými školami nebol diskriminačný atď."

Gabriela Kajtárová: „Pán Šajgalík, jedným slovom vás chcem poprosiť. Komisia vám navrhovala dôležitú vec pri financovaní, aby sa rozpočet SAV nerobil len tak, že sa preklápa ten minuloročný, ale aby vedci súťažili o tie peniaze a tí najlepší ich dostali. Chystáte niečo takéto?"

Pavol Šajgalík: „Určite áno. Jedna veta. Legislatívne prostredie štátnej rozpočtovej organizácie tomuto veľmi nesvedčí, a napriek tomu pripravujeme výkonové financovanie, ktoré od budúceho roku spustíme v nejakom skúšobnom režime, a dokonca trúfam si povedať, že ja som vždy optimista a ja som presvedčený o tom, že zákon v budúcom roku sa pohne ďalej."

Gabriela Kajtárová: „Budeme dúfať a budeme to sledovať. Diskutovali s nami predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík a tiež jeho predchodca, dnes splnomocnenec vlády a poradca premiéra Jaromír Pastorek."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

Kľúčové slová:
Slovenská akadémia vied, rohovor

Odbory vedy a techniky:
Iné

Bratislava, Slovensko: Svetová špička aj podpriemer
Máme elitu aj podpriemer
Lepšie ústavy dostanú viac
Medzinárodný audit ústavov SAV
Prvé nezávislé hodnotenie SAV zahraničnými expertmi

Tlač