Michaela Musilová o veľkom objave astronómov

13. 03. 2017

Rozhovor s astrobiologičkou Dr. Michaelou Musilovou, predsedníčkou Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity, o objave planetárneho systému v súhvezdí Vodnára. Tento objav nás posunul o obrovský krok dopredu v hľadaní planét vhodných na život. M. Musilová hovorila tiež o svojich skúsenostiach z účasti na simulovanej misii na Mars, na tzv. Mars Desert Research Station, nachádzajúcej sa v púšti Utah v Amerike, kde bola v januári 2017 veliteľkou.  

Televízna stanica TA 3_logo(23. 2. 2017; Televízna stanica TA 3; Téma dňa; 19:50; por. 1/2; Vlado Lichvár, Peter Nittnaus)

Peter Nittnaus, moderátor: „Dobrý večer. Americký národný úrad pre letectvo a vesmír hlási veľký objav. Štyridsať svetelných rokov od slnečnej sústavy sú planéty, ktoré sa podobajú Zemi. Na niektorých z nich by mohli byť dokonca oceány a podmienky vhodné pre vznik života."

Vlado Lichvár, redaktor: „Americký národný úrad pre letectvo a vesmír sľuboval dôležitý objav. Očakávania boli veľké. Tím špičkových vedcov napokon nesklamal. Astronómovia objavili planetárny systém v súhvezdí Vodnára. Je tam minimálne sedem exoplanét, teda planét, ktoré sa veľkosťou podobajú Zemi. Tri z nich obiehajú okolo hviezdy v obývateľnej zóne, teda v takej vzdialenosti, ktorá umožňuje existenciu vody v tekutom stave."

Thomas Zurbuchen, NASA: „Tieto planéty zatiaľ vyzerajú zo všetkých najlepšie. Ešte potrebujeme preskúmať ich atmosféru a zistiť, či sa tam môžu nachádzať nejaké stopy života. Každopádne tento objav nám odpovedá na otázku, či nájdeme druhú Zem. Otázkou už nie je či, ale kedy."

Sara Seagerová, Inštitút MTI: „Tento objav nás posunul o obrovský krok dopredu v hľadaní planét vhodných na život, alebo planét, na ktorých je život. Nenašli sme totiž jednu planétu, ale viacero vhodných planét."

Vlado Lichvár: „Vedci sa teraz budú snažiť potvrdiť existenciu vody. Pomôcť by im mal aj európsky teleskop ELT, či vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba, ktorý bude nástupcom slávneho Hubblovho vesmírneho teleskopu. Ak nové generácie teleskopov potvrdia, že v systéme Trappist 1 sa nachádza voda, nemusí to automaticky znamenať, že na jeho planétach existuje život. Šanca tam ale je."

Peter Nittnaus: „O zaujímavom vesmírnom objave prišla do štúdia bližšie porozprávať Michaela Musilová zo Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity. Dobrý večer prajem."

Michaela Musilová:  „Dobrý večer."

Peter Nittnaus: „Michaela, máme za sebou ťažkú tému o minulosti. My sa spolu budeme rozprávať ale o budúcnosti. V podstate je to tak, áno, tie planéty, ktoré objavili sú v podstate budúcnosť ďalších objavov vesmíru. Ako sa pozeráte na tento objav? Je to naozaj taký unikát ako sa o tom hovorí?"

Michaela Musilová, Slovenská organizácie pre vesmírne aktivity (hosť v štúdiu):  „Áno, naozaj. Je to za to, že doteraz sme hľadali planéty podobné našej Zemi. Tentokrát sme našli nielen niekoľko takých planét, ale ako bolo spomenuté, išlo dokonca o planéty podobné Zemi v takzvanej obývateľnej zóne. Obývateľná zóna je taká zóna v okolí hviezd, v ktorej by teoreticky mohla voda existovať v kvapalnom stave na povrchu planéty. Teraz dokonca objavili tri planéty, ktoré sú v obývateľnej zóne okolo hviezdy Trappist 1 a teda ktoré by teoreticky mohli mať vodu, možno aj oceány na ich povrchu."

Peter Nittnaus: „Máme pripravenú takú zaujímavú grafiku. Zrejme je to len odhad samozrejme toho, čo a ako by to mohlo vyzerať. Akým spôsobom sa dá pozorovať takto vzdialené teleso?"

Michaela Musilová: „Je niekoľko metód ako sa hľadajú takéto exoplanéty, teda planéty, ktoré sú v orbite okolo iných hviezd."

Peter Nittnaus: „Ako basketbalová a golfová loptička napríklad? To zrejme porovnanie veľkosti."

Michaela Musilová: „Áno, na obrázku sa porovnávajú veľkosti. Najpoužívanejšia metóda je takzvaný „transit method“, čo je po slovensky tuším metóda pozorovania prechodu planét cez disk ich materskej hviezdy. Ešte stále si prekladám v hlave z angličtiny (smiech). Pri tej metóde ide o to, že sa pozorujú poklesy jasnosti materskej hviezdy spôsobené prechodom exoplanéty pred ňou, keď ju pozorujeme zo Zeme. Keď sa meria tá jasnosť počas toho prechodu planéty pred hviezdou, tak to vyzerá ako takáto krivka trochu v tvare misky. S tým, že ten pokles jasnosti nám pomáha odhadnúť veľkosť, prípadne aj zloženie exoplanéty."

Peter Nittnaus: „Dobre, a to sa doteraz nevedelo? To sa muselo, alebo ja neviem, veď vesmír sa skúma strašne veľa rokov a to doteraz nevedeli vedci, že takéto planéty sú, ešte sedem?"

Michaela Musilová: „Vysvetlím to celé, keďže je to komplikovanejší príbeh. Táto metóda na hľadanie exoplnét sa už používa nejaký čas. Problém je, že iné javy, ako napríklad prechod inej hviezdy pred tú študovanú hviezdu, môžu spôsobiť podobnú krivku v tvare misky. Tak isto chyby v dátach sa môžu tváriť ako ďalší objav explanéty, ale treba všetky prvotné pozorovania dôkladne overiť. Preto, keď sa objaví nejaká exoplanéta, tak ten objav musí byť overený inými metódami a inými ďalekohľadmi.  Medzi iné metódy na hľadanie exoplanét patrí napríklad metóda „doppler shift“ a teda pozorovanie gravitačného vplyvu exoplanéty na dráhu hviezdy. Konkrétne sa pozorujú zmeny v rýchlosti pohybu študovanej hviezdy k/od Zeme. V tom prípade ide o to, že tak ako má hviezda gravitačný vplyv na planétu vo svojom okolí, tak isto má aj planéta gravitačný vplyv na hviezdu. Ide o veľmi malé množstvo v porovnaní s vplyvom hviezdy na planétu, ale dá sa to odmerať práve touto metódou. Okrem tejto metódy sa pozerá na zmeny v spektre hviezdy, takzvané pozorovania „gravitačnej šošovky“, priame fotografické pozorovania a iné metódy.

Takže na jednej strane ide o overovanie faktov a na druhej sa nám časom postupne zlepšovali technológie na pozorovanie exoplanét. Exoplanéty sa už desiatky rokov sa hľadajú, ale na začiatku ďalekohľady neboli dostatočne dobré na veľmi precízne pozorovania exoplanét alebo nebolo dostatočne veľa astronomických tímov, ktorí by sa týmto pozorovaniam mohli venovať. Keď som študovala na vysokej škole v Londýne tak vtedy objavili len okolo 300 exoplanét. Teraz už hovoríme o tisíckach objavených  exoplanét. Dokonca vo vesmíre máme niekoľko teleskopov, ktoré sa vyslovene môžu venovať pozorovaniu exoplanét a tí majú výhodu takú, že im nebráni zemská atmosféra v pozorovaniach. Pamätám si, keď som pracovala pre londýnske observatórium, tak sme sa tiež snažili hľadať tieto exoplanéty. Problém bol ale taký, že sme boli v Londýne, takže len zriedkakedy sme mali šťastie na čistú obloha, aby sme vôbec mohli niečo pozorovať. Po druhé, tie teleskopy čo sme mali, neboli extra precízne, takže sme boli naozaj radi, že sme objavili nejakú exoplanétu. Hneď sme to overovali s rôznymi astronómami, aby sme potvrdili, že to je naozaj planéta a nie niečo iné."

Peter Nittnaus: „A týchto sedem planét, ktoré obieha okolo, ja som čítal červeného trpaslíka? A čo je červený trpaslík?"

Michaela Musilová: „To je  veľmi malá hviezda, teda nie veľmi žiarivá, takže napríklad..."

Peter Nittnaus: „Ako Slnko?"

Michaela Musilová: „Ani Slnko nie je veľmi žiarivá hviezda, ale Trappist 1 má tuším iba osem percent hmotnosti nášho Slnka, takže je to omnoho menšia hviezda. Vraj je iba o niečo väčšia než Jupiter. Takže je to veľmi slabá a maličká hviezda. To neznamená, že by nemohla mať planéty okolo nej, kde by teoreticky mohol byť život. V našej slnečnej sústavy také planéty musia byť pomerne vzdialené od svojej hviezdy na to aby boli v obývateľnej zóne a teda na to aby sa voda mohla udržať v kvapalnom stave na ich povrchu. Pri červenom trpaslíkovi tie planéty môžu byť omnoho bližšie. Takže spomedzi tých sedem planét, ktoré sa volajú Trappist 1b, c, d, e, f, g, h, dostávajú planéty 1c, d a e f viac menej toľko energie od svojej hviezdy ako Venuša, Zem a Mars od Slnka."

Peter Nittnaus: „Aha, čiže to je tá obývateľná zóna, že tam nie je ani príliš horúco, ani príliš chladno. Nazvime to takto zjednodušene."

Michaela Musilová: „No nie je to celkom tak, lebo napríklad na Venuši momentálne je príliš teplo. Tam je problém, že na planéte vznikol takzvaný „uletený“ skleníkový efekt. Na povrchu Venuše sú nesmierne vysoké teploty a tlaky, takže preto by tam teraz voda nemohla existovať. Planéty, ktoré sa nachádzajú v obývateľnej zóne Trappist 1, sú planéty kde nie je ani príliš horúco, ani príliš chladno pre výskyt vody v kvapalnom stave. Vedci nazývajú takéto planéty „Svätým grálom“ lovcov exoplanét a sú to planéty Trappist 1e, f a g. Na ich povrchu by teoreticky mohli existovať aj oceány."

Peter Nittnaus: „No dobre, ale ten skleníkový efekt, ktorý ste spomínali okolo Venuše, tak to isté môže byť aj tam okolo toho Trappist 1, ale to sa ešte nevie zrejme asi."

Michaela Musilová: „To sa ešte nevie, to len momentálne naozaj odhadujú vedci na základe výpočtov a klimatických modelov pre tieto planéty. Je možné, že kvôli niektorým prírodných efektom by mohla existovať voda aj na povrchu planét bližších k hviezde. Tak isto by zas tie vzdialenejšie planéty mohli mať atmosféru podobnú Venuši, plnú CO2 a iných plynov, ktoré podporujú skleníkový efekt, tak v tom prípade by zas mohli byť príliš nepriaznivé podmienky pre prítomnosť vody aj pre planéty 1 e až g."

Peter Nittnaus: „Inak toto ma zaujímalo ako je možné, že vedia vedci zistiť zloženie plynov, ktoré sú okolo planéty. Lebo jasné, že keď to pozorujú teleskopmi a ďalekohľadmi, tak dobre, vidím niečo, ale nevidím čo, ako vie ten vedec zistiť, že teraz ja neviem toľko množstvo CO2 tam je, keď tam nedoletí žiadna sonda zatiaľ?"

Michaela Muslová: „Áno, ako som spomínala tie technológie na pozorovanie týchto exoplanét a vôbec hviezdnych sústav sa postupne zlepšujú. Predtým sme boli vôbec radi, že sme našli nejakú exoplanétu ako dôkaz, že vieme pozorovať aj iné planetárne sústavy okolo iných hviezd. Potom sa postupne našlo viac exoplanét, ale boli buď príliš blízko ich hviezdy na to aby boli v obývateľnej zóne, alebo napríklad boli strašne veľké v porovnaní so Zemou. Ešte pred pár rokmi sa nachádzali takzvané „super giants“, obrovské planéty veľkosti Jupitera a ešte väčšie než Jupiter. Tam už sa nepredpokladalo, že by boli na nich podmienky priaznivé pre život, ale teoreticky možno aj to by bolo možné. Napokon sa so zlepšenými metódami a cez spolupráce niekoľko teleskopov našli aj hviezdy vo veľkosti Zeme. Aj tento objav bol spoluprácou niekoľkých ďalekohľadov ako v Chile, dokonca priamo vo vesmíre ako NASA Spitzer. Takže až kombináciou rôznych dát a zlepšením technológií sme postupne mohli nájsť menšie a menšie telesá. V sústave Trappist 1 sú všetky planéty viac menej veľkosti Zeme. Podobným spôsobom sa pracuje na metódach ako teoreticky budeme môcť zistiť z tých kriviek, ktoré som vám spomínala, z čoho sú atmosféry exoplanét zložené. Ide hlavne o štúdium spektier a iné podobné metódy."

Peter Nittnaus: „Vy ste mikrobiologička, dobre to hovorím?"

Michaela Musilová: „Áno."

Peter Nittnaus: „Mikrobiologička, to znamená, že vy skúmate aj potenciálny život, na telesách vesmírnych a na týchto siedmich, alebo teda tých troch, aby sme sa rozprávali o nich, je dosť možné, že by tam mohol byť, alebo mohli byť podmienky na vznik ďalšieho života?"

Michaela Musilová: „Áno, som mikrobiologička a  astrobiologička, a teda snažím sa zistiť či by mohol byť život inde vo vesmíre. Momentálne my astrobiológovia mpoužívame tak zvanú eliminačnú metódu - hľadáme život podobný tomu nášmu, lebo vieme čo hľadať."

Peter Nittnaus: „Áno."

Michaela Musilová: „Vieme prosto..."

Peter Nittnaus: „Čiže uhlík, vodu, hej..."

Michaela Musilová: „Áno, ako aj metán a iné takéto rôzne zlúčeniny či prvky dôležité pre život taký ako ho poznáme. Teoreticky by život inde ale mohol byť úplne iný, než ten náš. Keďže nevieme ako taký iný život hľadať, tak hľadáme najprv niečo podobné nášmu. Takže aj preto sa pozeráme na tieto obývateľné zóny. To tiež však nie je najlepšia metóda, pretože vieme, že aj v našej slnečnej sústave by teoreticky mohol existovať život aj mimo našej obývateľnej zóny, napríklad na mesiaci Jupitera Európa. Pod povrchom Európy sa predpokladá, že by mohol existovať oceán, a teoreticky by tam v dnešnej dobe mohol byť nejaký život. Európa je veľmi ďaleko od obývateľnej zóny v našej slnečnej sústave, kde   momentálne pasuje len Zem a do nej  kedysi pasoval tiež Mars. Tie tri planéty, ktoré tvoria „Svätý grál“ sú výbornými kandidátmi pre hľadanie života podobného tomu nášmu. Ak v ich atmosférach raz nájdeme kyslík tak si možno povieme, že fúha, tam by naozaj mohol existovať život podobný tomu nášmu. Tak isto to nevylučuje, že by tam mohol byť úplne iný druh života ako aj na iných planétach, len sme ich buď zatiaľ neštudovali či sme nehľadali tie správne stopy po živote."

Peter Nittnaus: „Rozumiem, no ale keď hovoríte, že tých planét je niekoľko tisíc, ktoré už ľudstvo objavilo, tak ako dlho potrvá kým zistíme, že je na jednej z nich život?"

Michaela Musilová: „Podľa mňa to asi len tak rýchlo ani nepotvrdíme. Úplne na isto by sme to vedeli zistiť tak, že by sme k nim poslali nejaké sondy, alebo ak v budúcnosti vyvinieme lepšie pozorovacie metódy. Zatiaľ budeme môcť len špekulovať na základe dát, ku ktorým budeme mať prístup. Napríklad, ak by sme v atmosférach týchto planét našli kyslík, aj tak budeme môcť len teoretizovať, že tie planéty sú obývateľné pre život taký, ako poznáme. No to neznamená, že tam vôbec nejaký vznikol, a že je podobný tomu nášmu."

Peter Nittnaus: „Ale to neznamená, že by sme to mali prestať študovať."

Michaela Musilová: „Presne tak, lebo už len tento objav nám dokázal, že vo vesmíre je kopec iných planét, ktoré sú podobné tej našej. Tým pádom, ak vznikol tu život za takýchto podobných podmienok aké tu máme, tak šanca na to, aby vznikol podobný život inde, je dosť veľká."

Peter Nittnaus: „Napriek tomu je to úžasné, že systém planetárny, alebo vesmír ako taký vznikal miliardy rokov, nie aby sme ho začali objavovať  až teraz, ale za veľmi krátku dobu, že sme pokročili vo výskume a vo vedeckých objavoch vo veľmi krátkom časovom slede, koľko to je štyridsať rokov, alebo na takej úrovni aby sa dali sledovať napríklad tieto exoplanéty."

Michaela Musilová: „Áno, presne tak a je to približne od 80-tych rokov minulého storočia."

Peter Nittnaus: „Však, to je niekoľko desiatok rokov a vy sa, ináč tú angličtinu, je mi to jasné, že vy ste stále v Londýne a v Amerike. V Amerike ste sa zúčastnili aj na tom experimente Mars 500? Dobre hovorím?"

Michaela Musilová: „Nie je to Mars 500, je to simulovaná misia na Mars, na takzvanej Mars Desert Research Station a teda marťanská púštna výskumná stanica."

Peter Nittnaus: „A to je kde?"

Michaela Musilová: „To je v Utahu."

Peter Nittnaus: „V Utahu."

Michaela Musilová: „V púšti v Amerike. Ja som sa odtiaľ vrátila minulý, či predminulý týždeň, už ani neviem, takže preto som ešte v tom anglickom režime."

Peter Nittnaus: „Móde, áno, chápem."

Michaela Musilová: „To bola už moja druhá misia na simulovaný Mars. Predtým som tam bola v dvetisícštrnástom, vtedy som tam mala rolu „dôstojníčky skleníka“ a vedúcej celého výskumu, ktorý sme tam robili. Tentokrát ma organizácia Mars Society, ktorá vedie tieto simulované misie, zvolila ako veliteľku celej posádky. To znamenalo, že popri svojich výskumných projektoch som celý čas musela sledovať, že či všetci pracujú ako majú a či všetko funguje tak, ako má na stanici."

Peter Nittnaus: „No dobre, čo tam funguje tak ako má, popíšte trošku. Aké sú tam vaše priority, čo treba urobiť, aby sa na ten Mars dalo letieť?"

Michaela Musilová: „Najprv vám opíšem stanicu, aby ste si to mohli predstaviť.  Stanica je vybudovaná tak, ako by teoreticky mohla vyzerať prvá kolónia na Marse. Skladá sa z niekoľkých budov. Jedna je ubytovňa, potom skleník, vedecký dóm a potom ešte observatórium pre robenie astronomického výskumu. Ubytovňa je v tvare valca, má dve podlažia, ale priemer iba osem metrov, takže je to veľmi maličká budova. Na hornom podlaží ubytovne sa nachádzajú malé izbičky, kde človek iba spí. Sú robené takým tetrisovým spôsobom, trošičku ako také poschodové postele, že  jeden človek leží nad druhým. Namiesto toho, aby ich separovalo drevo postele, tak medzi nimi je vyrobená stena. Ľudia sú tým pádom poukladaní vedľa seba a na sebe trošičku ako v rakvách, keďže sa tam človek ťažko zmestí, a svoje veci akurát hodí do kúta. Okrem spalní je tam jedna spoločná miestnosť, kde trávime všetok náš čas, keďže chceme čím najmenej času tráviť v našich izbietkach. V spoločnej miestnosti robíme všetko: od cvičenia, varenia, práce a tak ďalej.

Na dolnom podlaží je zas biochemické laboratórium pre výskumné projekty, potom minitoaleta, taká kvázi kúpeľňa a potom vzduchové komory, cez ktoré chodíme von do terénu. Keď chceme vyjsť von,, , tak musíme si dať skafander na seba keďže simulujeme že sme na Marse. Von môžeme ísť iba na určitý počet hodín, kvôli obmedzeniam skafandra. Cieľom týchto misií je pripraviť ľudí na budúcu kolonizáciu Marsu. Preto treba testovať všetky technológie a vedecké experimenty relevantné pre skutočné misie na Mars. Tak isto sa testujú psychologické a zdravotné stránky prežitia na Mars za veľmi stiesnených a obmedzených podmienok, s ktorými budú musieť marsonauti žiť. To je napríklad limitované množstvo vody, jedla, elektriny a tak ďalej."

Peter Nittnaus: „Ako dlho by tam cestovali? Už sme o tom hovorili viackrát, ale..."

Michaela Musilová: „Momentálne sa jednosmerná cesta ráta v priemere osem mesiacov. Záleží to od vzdialenosti Zeme a Marsu v tom čase. Misie sa odhadujú približne na päťsto dní, skôr dva roky, čo by pozostávalo z viac menej osem mesiacov cesty tam, pobyt niekoľko týždňov či mesiacov, opäť podľa tej koordinácie planét, a potom zase cesta späť."

Peter Nittnaus: „Áno, to mi pripomína ten film naposledy čo som videl s Mattom Daimonom, asi ho nebudem citovať, lebo neviem ako sa volal, ale..."

Michaela Musilová: „Marťan."

Peter Nittnaus: „Áno, ale myslíte, že to takto v takomto nejakom duchu je to reálne realizovať?"

Michaela Musilová: „Áno, no na jednej stránke je to dobré koncipované. Vo filme a knihe Marťan sa na Mars dopredu posielajú sondy a moduly, až potom k ním priletí posádka ubytuje sa v nim. Na druhej strane nesúhlasím s tým filmom v tom, že sa na Mars takým jednorazovým spôsobom posielajú tie misie. Trochu ako pri Apollo misiách. A teda že najprv príde jedna posádka, urobí si nejaký výskum, odíde a potom ďalšia posádka. Tá zas pristane niekde inde, robí si iný výskum a zas odíde. Treba si ale uvedomiť, že dostať ľudí na Mars bude veľmi náročné. Pôjde pravdepodobne o spoluprácu niekoľkých vesmírnych agentúr, pravdepodobne aj s komerčným sektorom, ako napríklad s firmami ako je SpaceX. V tom prípade budú komerčné firmy sprostredkovávať napríklad určité technológie či aj vesmírne lode, a spoločne sa pošle medzinárodná posádka na Mars. Bude sa jednať najskôr o postupné budovanie kolónií na Marse a teda, že budeme posielať posádky viac menej na to isté miesto. Nebude to ako vo filme Marťan či v Apollo misiách, že pošleme ľudí tam, zapichneme vlajku, urobíme par veci a ideme späť. Skôr tam jedna posádka niečo prinesie, vybuduje, a ďalšie posádky v tom potom budú pokračovať.

Aj počas našej misie sme testovali technológie relevantné práve pre budovanie týchto budúcich kolónií na Marse. Napríklad 3D tlačenie tehál použitím simulovanej marťanskej pôdy. Misie na Mars budú veľmi náročné tým, že budeme musieť prenášať veľa veci, potrebných pre kolonizáciu Marsu, veľkými vzdialenosťami vesmírnymi loďami. Samotné lode budú musieť byť obrovské, aby sa tam mohli zmestiť štyri až šesťčlenné posádky, všetko jedlo, kyslík a ostatné veci, ktoré budú potrebovať na prežitie. Ešte k tomu dosť paliva na to, aby sa dostali na Mars aj späť na Zem. Preto sa teraz veľa pracuje na takzvaných technológiách „in situ resource utilisation“ a teda využívanie miestnych zdrojov, v tomto prípade na Marse. V našom prípade by sa dali použiť 3D tlačiarne na výrobu tehál, z ktorých by sa dali postaviť nejaké budovy na mieste. To by nám ušetrilo nosenie stavebného materiálu so sebou. Ďalej sa teraz testujú metódy ako ťažiť zo Zeme   vodu, ktorá by sa dala rozložiť na výrobu kyslíka. Osobne som testovala rôzne metódy ako pestovať v týchto marťanských podmienkach aj nejaké bylinky, zeleninu pre posádku. Opäť aby sme limitovali to množstvo jedla, ktoré bude potrebné nosiť na Mars. Na testovanie takýchto rôznych veci sú tieto simulované misie dobré."

Peter Nittnaus: „Fantastické. Tak keď budete na Marse veliteľka, tak mi potom zavoláte, dáme si Tému dňa a spravíme rozhovor."

Michaela Musilová:  „Takto na diaľku, áno, s tým dvadsaťminútovým rozdielom časovým..."

Peter Nittnaus:  „Nevadí, nahráme to. Veľmi pekne vám ďakujem za to, že ste sa zastavili v štúdiu, všetko dobré. Pekný večer."

Michaela Musilová:  „Nemáte za čo, veľmi rada. Ďakujem pekne."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

Kľúčové slová:
vedy o Zemi a enviromentálne vedy, astronómia, rohovor

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač