Objavenie najstarších fosílií na svete

06. 03. 2017

Život na Zemi možno existoval o stovky miliónov rokov skôr, ako sme si doteraz mysleli. Britskí vedci objavili fosílie staré pravdepodobne štyri miliardy rokov. Ak sa nemýlia, ide o najstaršie nájdené pozostatky po živých organizmoch. Stopy po dávnych baktériách sa zachovali v horninách pri Hudsonovom zálive v Kanade.

logo Rozhlasová stanica Slovensko(02. 03. 2017; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18:18; por. 3/3; Alexandra Kazlovová / Filip Minich)

Filip Minich, moderátor: „Britskí vedci objavili pravdepodobne najstaršie fosílie na svete. Môžu mať až štyri miliardy rokov. Dávne baktérie tak mohli byť úplne prvými živými organizmami na našej planéte. Objav zároveň naznačuje, že život na zemi mohol vzniknúť o stovky miliónov skôr, ako sme si doteraz mysleli. Fosílie sa zachovali v horninách pri Hudsonovom zálive v Kanade. O objave sa rozprávala s paleobiológom Petrom Vršanským zo Slovenskej akadémie vied kolegyňa Alexandra Kazlovová."

Alexandra Kazlovová, redaktorka: „Dá sa, že vedci sú z tohto objavu nadšení. Predsa len, môže nám pomôcť odhaliť viac o počiatkoch našej planéty. Čo všetko vieme na základe tejto fosílie zistiť?"

Peter Vršanský, paleobiológ Slovenskej akadémie vied: „Najprv musíme povedať, že to datovanie, ktoré je uvádzané väčšinou, nie je tak úplne presné a tá spodná hranica toho výskytu môže byť len v úvodzovkách tri celé sedem miliardy rokov. Čiže nie je to zas až tak veľa. Pretože niektoré nepriame dôkazy života máme už z tohto obdobia. Je to ale zdá sa veľmi kvalitný dôkaz života z tohto obdobia. To znamená vieme povedať, že už približne pred tri celé osem miliardami rokov tu bol život. Aj keď trošku v inej forme, ako sme si predstavovali."

Alexandra Kazlovová: „Fosílie, ktoré vedci v Kanade objavili, boli akýmisi formami baktérií, z ktorých sa mohol vyvinúť ten život a koho teraz poznáme my. Ako vyzerá vývoj života z takýchto jednoduchých foriem až povedzme k človeku? Ten proces, ako to vyzerá?"

Peter Vršanský: „Každému je známe, že tých generácií organizmov od takejto baktérie až po nás dnes museli byť miliardy a miliardy. To znamená, že tých krokov v živote bolo strašne veľa. Ale naozaj tých stupienkov, to znamená, tých druhov od tej baktérie cez prvotné organizmy, cez jednoduché živočíchy jednobunkové až po človeka. Tých krokov bolo len asi tristo, to znamená druhov od tejto baktérie až po človeka bolo asi iba tristo. Je to nepredstaviteľné, ale keď si to začnete počítať, že ktoré tie etapy vývoja sú, tak zistíte, že naozaj tých krokov je veľmi málo a tých zmien sú síce veľké, ale je ich potreba veľmi málo. To znamená tie hlavné etapy, na ktoré by sme sa mali dívať, sú vznik eukaryotickej bunky, to znamená bunky s jadrom, vznik mnohobunkovcov, druhoústovcov, stavovcov a spoločenského spôsobu života."

Alexandra Kazlovová: „Ako sa dá vlastne z fosílie zistiť jej vek?"

Peter Vršanský: „Najjednoduchšie je to postupnosťou živočíchov. To znamená tak ako sedimentujú jeden za druhým, tak vieme ich postupnosť určiť veľmi presne, presnejšie ako chemickými analýzami. Dnes už máme ten systém stratigrafie tak presný, že na milión rokov vieme presne určiť vek fosílie niekedy aj oveľa presnejšie."

Alexandra Kazlovová: „Mnohí geológovia sú v súvislosti s týmto objavom prekvapení, že tieto fosílie, tieto organizmy využívali už tak skoro po vzniku našej planéty kyslík. Prečo sú prekvapení?"

Peter Vršanský: „Jednak tieto baktérie pripomínajú dnešné baktérie, ktoré žijú v tých hydrotermálnych výlevoch. Za druhé, kyslík začal vznikať na Zemi alebo vo veľkom sa uvoľňovať až pred troma miliardami rokov. Čiže oveľa neskôr."

Alexandra Kazlovová: „A hovorí nám to niečo aj o našej planéte v rámci celej slnečnej sústavy?"

Peter Vršanský: „Sú to aj tá hornina je podobná horninám, ktoré sú na Marse. Aj tie podmienky mohli byť podobné, ako v tom čase boli podobné na Marse. Takže môžeme uvažovať o tom, že v týchto podmienkach bol možný život, a preto aj na Marse môžeme hľadať stopy života aj nie v nejakých extrémnych podmienkach, ale práve v tých horninách, ktoré sú na Marse najbežnejšie. Čiže oxidy železa."

Alexandra Kazlovová: „Tieto špekulácie o tom, že rovnaký organizmus sa mohol objaviť aj na Marse, sa v podstate objavili takmer hneď po tom, ako vedci zverejnili tento objav. Odkiaľ sa podľa vás mohli zobrať tieto potrebné organické molekuly v našich končinách slnečnej sústavy?"

Peter Vršanský: „Tak uhlík a organické látky pochádzajú z astronomických procesov. Ale musíme si uvedomiť, že organické molekuly, ktoré sú súčasťou našich buniek, vieme syntetizovať aj inteligentne. Nie tým, že by sme v laboratóriu nejako veľmi rozumovou úvahou pripravovali syntézu, ale práve iba použitím reálnych podmienok, ktoré panovali alebo panujú na Zemi teraz. A týmto spôsobom sme už vlastne syntetizovali všetky organické látky okrem tymínu. Takže vrátane DNA, RNA, okrem tymínu už vieme syntetizovať všetky tie súčiastky, z ktorých je zložená bunka."

Filip Minich: „To bola kolegyňa Alexandra Kazlovová v rozhovore s paleobiológom Petrom Vršanským o unikátnom náleze pravdepodobne najstaršej fosílie na svete."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

Kľúčové slová:
vedy o Zemi a enviromentálne vedy

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač