Sanácia skládky CHZJD – aké riešenie ponúka?

10. 03. 2017

Odborné názory na spôsob sanácie toxickej skládky vo Vrakuni si vo veľkej miere protirečia. Záverečná správa spoločnosti Deconta z júla 2015 vníma ako vhodnejšiu aktívnu sanáciu. Ministerstvo životného prostredia sa priklonilo k pasívnemu spôsobu riešenia skládky, teda k takzvanej kapsulácii. Viac už v relácii Beseda o piatej.

logo Televízna stanica Bratislava(01. 03. 2017; Televízna stanica Bratislava; Beseda o piatej; 17.00; por. 1/1; Alexandra Važanová/‑)

Alexandra Važanová, moderátorka: „Odborné názory na spôsob sanácie toxickej skládky vo Vrakuni si vo veľkej miere protirečia. Záverečná správa spoločnosti Deconta z júla 2015 vníma ako vhodnejšiu aktívnu sanáciu. Ministerstvo životného prostredia sa priklonilo k pasívnemu spôsobu riešenia skládky, teda k takzvanej kapsulácii. Viac už v relácii Beseda o piatej. Vitajte. No a pekný podvečer aj mojím hosťom. Moje pozvanie dnes prijala Alena Trančíková, ktorá je vedúca odboru kvality vôd a environmentálnej politiky z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti."

Alena Trančíková, Bratislavská vodárenská spoločnosť: Dobrý deň."

Alexandra Važanová: „Miroslav Dragun, riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja."

Miroslav Dragun, Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja: „Dobrý deň."

Alexandra Važanová: „A zároveň človek, ktorý túto tému dosť výrazne otvoril Milan Šindler, poslanec Vrakune a predseda komisie pre dohľad nad sanáciou, ktorý roky bojuje proti toxickej skládke."

Milan Šindler, poslanec MZ Vrakuňa: „Dobrý deň prajem."

Alexandra Važanová: „Pán Šindler, a preto začnem aj s vami, lebo vy okrem toho, že roky bojujete, aj žijete priamo vo Vrakuni. Ako vnímate rozhodnutie ministerstva životného prostredia po tom, čo rôzne eleboráty, rôzne dokumenty odporúčali aktívnu sanáciu skládky, že sa aj z finančných dôvodov, lebo ja tu budem potom aj citovať, prečo sa ministerstvo takto rozhodlo pre pasívnu sanáciu skládky, teda vytvorenie akejsi kapsuly."

Milan Šindler: „Ja osobne to vnímam tak, že tento návrh  riešenia je len nejakou časovou doložkou, ktorou si ministerstvo získava čas medzi občanmi, aj medzi odbornou verejnosťou, nakoľko tento projekt, ktorý nazvali pasívnou sanáciou, nič nerieši. Nič nerieši v podstate a je to len zbožným prianím ministerstva za 50‑tisíc, ktoré spracoval GEOtest Brno. A predložil to do pléne, ako medzi ľudí a zase prešiel rok. A ja už okolo toho chodím tri roky, podľa správy Deconty tam ročne vytečie 2,7 miliardy strašnej chemickej tekutiny, ktorá tečie popod Vrakuňu do Žitného ostrova. Takže každý rok, čo sa nič neudeje, tak tá skládka nespí a morduje polku Žitného ostrova. Minule, ako ste tu mali debatu, pán Kováč, ktorý je spracovateľ tohto projektu, hovorí, že 15 kilometrov do Žitného ostrova je zasiahnuté touto kontamináciou. Dokonca ľuďom tam hovoria, že aby nepili vodu ďalej v zázemí, v území Žitného ostrova, aby nepili vodu, že je zaťažená poľnohospodárskou činnosťou. Podľa mňa všetko tam prichádza už z tejto skládky, len im nikto nechce povedať v tomto štáte pravdu. Čiže zo Žitného ostrova všetci, čo vidia Kamzík, tak nech sa majú na pozore a nech píšu na ministerstvo ministrovi, nech sa pýtajú, čo majú pod sebou, čo sa s nimi deje, lebo toto, čo sa deje v tejto republike z tohto pohľadu, tak to budú také obrovské škody, keď si to raz niekto prizná a otvorí to naozaj ako problém, tak neviem, kto to bude riešiť, kto to bude sanovať a či sa to bude dať vrátiť ešte naspäť. Lebo ako sa píše aj v správe Deconty, tak na dlhé, dlhé roky, desaťročia sú tieto podzemné vody zničené. Možno tí, čo sa tomu viac venujú chemicky, možno tí, čo sú teraz na zemeguli, tak sa toho ani nedožijú, lebo to je na sto rokov zničené všetko."

Alexandra Važanová: „Dostaneme sa k tým veciam, každopádne za vodu pani Trančíková určite povie viac, ale poďme ešte k tým argumentom, ktoré odkazuje aj vám Ministerstvo životného prostredia a to, že k tej náročnejšej technológii by nemohli pristúpiť vzhľadom na cenu, vzhľadom na to, že neexistuje ani lokalita, kde by si vedeli predstaviť vyviesť takto toxický odpad a že neexistuje ani technológia na spracovanie takého množstva chemických látok. V porovnaní s tým, čo hovoril pán Šindler, že ide o veľmi závažnú situáciu, sú tieto argumenty na mieste podľa vás pán Dragun?"

Miroslav Dragun: „Viete, musím začať hovoriť pravdu ľuďom, ako to naozaj je. Na Slovensku od roku 1993 nikdy ochrana prírody nebola prioritou tejto krajiny. Vždy to boli nejaké reformy, financie, ekonomika, automobilky, fabriky, čokoľvek iné ako ochrana prírody. A preto sa nedivím, že teraz nastal tento problém, ktorý je, že tu máme túto skládku, že po 25 rokoch sa to začalo riešiť aj vďaka pánovi Šindlerovi, aj pani Trančíkovej a ostatnej odbornej verejnosti, aj nám ako aktivistom a tretiemu sektoru. Preto si myslím, že to, čo robí ministerstvo, je naozaj len dočasný medzikrok, ktorý finálne nerieši túto situáciu, nakoľko aj geológovia hovoria, že nevedia, ako hlboká má byť tá stena, že v jednej časti možno 23 metrov, niekde 25 metrov, niekde 27, niekde hlbšie, lebo to nepriepustné podložie je vždy v inej hĺbke, nie je to jednoliata doska, že hĺbka toho nepriepustného podložia je na tom istom mieste. A čo sa týka tých financií a toho riešenia, viete, Slovensko dlhodobo má problémy s čerpaním eurofondov a ja sa pýtam, prečo z eurofondov, ktoré nečerpáme, nevieme ich využiť, nepresunieme tie finančné prostriedky do tejto kapitoly, kde je problém. A naozaj riešme nielen skládku CHZJD, ale aj na iných častiach Slovenska tieto skládky komplexne a nie že, poviem to hlúpo, rozbabreme a necháme to tak. To nie je riešenie, to je iba zakonzervovanie problému možno pre ďalšie generácie. A aj rozumiem niektorým politikom a ľuďom, ktorí majú svoj vek a im je jedno, čo bude za desať, za dvadsať rokov, za tridsať rokov, ale je to na nás mladej generácii, na nás mladých ľuďoch, aby sme sa zastali toho a začali ten problém riešiť komplexne."

Alexandra Važanová: „Ten problém, ktorý máme na stole, Ministerstvo životného prostredia rieši takzvanou N‑kapsulou, poďme sa teda pozrieť už priamo do lokality Vrakune. Ako taká N‑kapsula bude fungovať a či bude fungovať?"

Alena Trančíková: „No to je práve otázka. Ja by som možno ešte pre upresnenie povedala, že správa, ktorú máme na stole nie je projektom sanácie. Ono sa to stále hovorí projekt sanácie, ale je to len projekt geologickej úlohy. To znamená, že ešte stále je to akýsi predstupeň toho, ako bude vyzerať ten samotný projekt realizácie tej kapsule, ak by som to tak nazvala. Aby sme si to rozmenili trošku na drobné, tak ja som si tu dovolila prefotiť zo samotnej správy geologickej úlohy, takto by mala vyzerať tá kapsula. To znamená, po obvode telesa skládky, ktoré boli definované hydrogeologickým prieskumom, sa urobí betónová stena o hrúbke 80 centimetrov, ktorej dĺžka je nejakých 2,5 kilometra a tá by mala byť zapustená do nepriepustného podložia. Zároveň, keďže tým sa vytvorí bazén, do ktorého vy vnikala dažďová voda a samozrejme sa ten bazén bude postupne naplňovať a chemikálie sa budú rozpúšťať a rozpúšťať, až by dosiahli vrchol a začali by pretekať, tak celá kapsula bude uzatvorená aj zhora. Ale ani to sa nebude realizovať dôsledne, pretože z tej skládky sa dá na voľnom priestranstve, ktoré je v súčasnosti nezastavané, len táto zelená časť uzatvoriť aj zhora. To znamená, samotná správa hovorí o tom, aj keď zadanie hovorilo o tom, že existujúce areály majú zostať na svojom mieste a nebude sa s nimi robiť nič. Tak celá oranžová časť zostáva neprekrytá, to znamená, to sú areály súkromných spoločností a súkromných vlastníkov a cez túto plochu sa bude dostávať dažďová voda do podložia a bude plniť tú kapsulu z vnútra. Teda ten bazén, nazvime to lepším názvom. No to znamená, že bude treba tú vodu, ktorá bude rozpúšťať tie chemické látky, bude treba odčerpávať von, aby to nepretieklo jedného dňa a bude treba s ňou niečo robiť. Správa hovorí, že ju bude treba dekontaminovať, a potom sa bude vsakovať na miestach mimo kapsule. To znamená, že by budeme veľmi ťažko znečistenú vodu, jedovatú vodu vyčerpávať z kapsule, nejakým spôsobom dekontaminovať a nalievať naspäť do podložia v určitej vzdialenosti od kapsule. Nenašla som v tej správe ani jedno jediné slovo, akým spôsobom by sa tá dekontaminácia mala robiť, pretože tu sa jedná o koktail mnohých chemických látok, ktoré už medzi sebou za posledných 50 rokov nejakým spôsobom zreagovali a vymyslieť dekontamináciu, respektíve úpravu takejto znečistenej vody naozaj je veľmi vážny chemický oriešok a nie je tam o tom napísané ani jedno slovo. Čiže z môjho pohľadu, ja som tu teda za ochranu podzemných vôd, je toto obrovská medzera, ktorá už v tomto stupni by mala byť aspoň naznačená, akým spôsobom sa s tým bude nakladať. Druhý problém je, že tá skládka, už sme si povedali, akým spôsobom bude obohnaná betónovým múrom, o ktorom nepriepustnosti sa v súčasnosti neviem vyjadriť."

Alexandra Važanová: „Čiže nevieme, ako sa bude správať?"

Alena Trančíková: „Áno, skúsime ale veriť tomu, že na začiatku bude nepriepustný, zároveň bude držať v sebe chemicky znečistené látky, ktoré ho budú z vnútra rozožierať. Čiže trvanlivosť takéhoto betónového múru je otázna. Po druhé, to podložie, ako tu hovoril kolega, nie je problém len v tom, že v každom mieste tej steny môže byť rovnako hlboko. Tu je problém aj ten, že nevieme plošne, ako je to pod tým, či to podložie pod tou skládkou je naozaj nepriepustné na každom jej mieste, pretože tuto sa jedná o bývalé koryto Malého Dunaja. To znamená, to boli čisté štrkové podložie, po ktorom tiekla rieka dlhé desaťročia, storočia, ťažko povedať. Ale tam môžu byť takzvané preferované cesty, keďže to je vlastne koryto rieky, kde sa tam unášali, usadeniny a sedimenty po dlhé roky. Čiže tam môžu byť úplne kľudne a je veľmi pravdepodobné, že asi aj sú, určité miesta, kde to podložie vôbec nie je nepriepustné do takej hĺbky, ako sa urobí tá stena. Čiže okrem toho, že samotná stena, ťažko povedať, ako bude nepriepustná, my vôbec nemáme zaručené, že to podložie je dostatočne nepriepustné a čo tam bude do toho vnikať. Či tam cez to podložie, cez tú plochu nebude prenikať ďalej na určitých miestach do podložia, teda do Žitného ostrova. To je veľký problém."

Alexandra Važanová: „Čiže množstvo rizík to prináša."

Alena Trančíková: „Áno."

Alexandra Važanová: „Pán Šindler, pani Trančíková popísala. Ako by mohla fungovať tá stena, pretože asi ani odborníci nevedia úplne presne povedať, ako to zareaguje v tom podloží, ktoré nemáme úplne nadefinované. To znamená, ak som to správne pochopila, jedno riziko je pre ľudí zhora, druhé zdola, pretože tá kapsula nebude úplne uzavretá. Viem, že prebehli verejné diskusie s obyvateľmi, ale tlačíte nejakým spôsobom alebo ponúkate nejaké riešenia ministerstvu vzhľadom na to, že už si trúfam povedať, že už ste sa stali aj odborníkom na túto tému. A ak nie ste sami odborníci, tak takých odborníkov máte. Čo by pre Vrakuňu bolo riešením?"

Milan Šindler: „Ten samotný projekt v tej časti tej tesniacej steny hovorí o tom, že minimálne 31‑tisíc ton vyťažia pre tú samotnú ryhu, kde pôjde tá cemento‑betonitová zmes budúca, 31,5‑tisíca ton tej najťažšej kontaminovanej zeminy a tých kalov. O tom sa tiež v projekte nepíše, že kam to vlastne dajú a v rozpočte dávajú na to, na likvidáciu 9 miliónov eur. Čiže ja sa pýtam, keď vykopú 31‑tisíc ton a celá skládka má nejakých 100‑tisíc ton a 120‑tisíc kubíkov, čiže ak už sa vedia vysporiadať s 31‑tisíc tonami tej najťažšie kontaminovanej zeminy, čiže je to viac‑menej ako tá samotná chemikália a nevedia povedať, čo s tým urobia, tak prečo sa nepopasujú, ja nehovorím krát štyri alebo krát päť tých deväť miliónov, ale možno by sme sa k nejakej sume dostali a mali by sme raz a navždy pokoj. Lebo také riešenie, ako tu bolo navrhnuté v tomto projekte, to nie je len o tom čistení vody, samozrejme, je to aj o tej výdrži a efektívnosti celej tej tesniacej steny, že ako dlho to vydrží, ale my zase za Vrakuňu sme dali stanovisko na tento projekt, ktoré si od nás ministerstvo vyžiadalo, v takom zmysle, že nebudeme ministerstvu hovoriť, aké má navrhovať riešenie. Ono si dalo urobiť od Deconty posudok. Hovorili, že bez toho posudku, čo robila Deconta, sa nemôžu nikam posunúť, zaplatili zaň 240‑tisíc eur, to stanovisko odtiaľ  je jasne také, že treba ísť do aktívnej sanácie. Ministerstvo to nerešpektovalo. Po roku a pol celý ten deconťacký projekt dalo vedľa a ide si po svojom. Čiže oni len rok a pol získali tam, rok dali na tom, že hľadali povinnú osobu. Teraz rok sa nič nedeje za nového ministra. Ten zakaždým, keď príde do televízie, hneď povie, čo začnú robiť, ale už rok je za ním. A podľa mňa toto je len hľadaním ďalšieho času. Lebo podľa tohto projektu tam dali milión a pol teraz len na predsanačné práce. Lebo oni aj v tej deconťackej správe vôbec nepreskúmali, čo je v skládke, aká je skládka, kde sú hranice skládky. To všetko chcú urobiť teraz za ten 1,5 milióna eura. Podľa mňa tých 1,5 milióna pokiaľ neminú, budú to hľadať a nakoniec povedia, že sa to nedá a zase sa vymení celá generácia, pôjdu ďalej a zase zostaneme tam, kde sme teraz. Ja to vidím tak. Už po tých troch rokoch si myslím, že s týmito ľuďmi sa dá veľmi ťažko baviť o tom. O oni podľa mňa sa toho boja. A ja poznám ľudí, ktorí chcú niečo robiť, ale títo ľudia sa mi tak nezdajú, že by niečo s tým chceli robiť."

Alexandra Važanová: „I keď jeden odkaz, pretože Ministerstvo životného prostredia dalo nejaké vyjadrenia aj k otázkam, keďže boli pozvaní, ale nemohli sa zúčastniť, tak k otázkam, ktoré aj vám som posielala, dali vyjadrenie. Hovoria o tom, že verejné obstarávanie plánuje ministerstvo vyhlásiť v najbližších týždňoch, predbežné oznámenie už ministerstvo zverejnilo. Takže ten posun minimálne deklarujú aj takýmto spôsobom. Ale vy ste naznačili, že sa obávate, že sa nič neudeje, že sa to naozaj bude medzi volebnými obdobiami tak len prežúvať. Chceli ste reagovať pani Trančíková?"

Alena Trančíková: „No ja by som k tomu len povedala, že tento projekt geologickej úlohy tu má aj harmonogram prác. A ten harmonogram hovorí o tom, že už polovica tých postupností, ktoré tu sú, že doplnkový prieskum, overenie výstavby, izolácia, už polovica vlastne mala byť hotová."

Alexandra Važanová: „Už sme v sklze."

Alena Trančíková: „Áno, už sme v sklze pol roka a ešte sa ani nezačalo verejné obstarávanie a pre mňa je trošku otázka, čo sa ide verejne obstarávať? Lebo ako som hovorila, toto je len projekt geologickej úlohy, a to ešte nie je samotný projekt sanácie, kde už musí byť presne povedané, že akým spôsobom sa bude postupovať pri tej výstavbe, aká bude tá úprava tej znečistenej chemickej vody predtým, než sa bude znovu vylievať na povrch. Pretože ten údaj z tejto správy je, že 50‑tisíc metrov kubických ročne je očakávaný priesak zrážok do vnútra do tej kapsule, ktorú bude treba trvalo odčerpávať. Pokiaľ bude kapsula existovať, tak bude treba trvale to množstvo z tej kapsule odčerpávať a upravovať. To sú obrovské náklady, ktoré keby sa prepočítali na dĺžku existencie tej skládky, tak už to je samotný jeden z argumentov, ktorý by mal trošku zavážiť pri tom, čo s tou skládkou robiť alebo nerobiť. Keď sa tu spočítajú náklady, ktoré tu budú trvalé, lebo okrem toho, čo sa bude odčerpávať trvale z tej skládky, tak sa musí odčerpávať ešte aj tá sanačná clona, ktorá bude okolo skládky a projektová úloha hovorí len o tom, že o financiách alebo o dosahu dva roky po uzatvorení skládky. Ale čo ďalej? Nie náklady na čerpanie tam budú musieť byť prakticky trvalé, pokiaľ tá skládka bude existovať na tom mieste. Takže tu mne chýba také to porovnanie nákladov tých prevádzkových trvalých s tým, čo by bolo, keby sa to naozaj riešilo teraz už dokonale."

Alexandra Važanová: „I keď Deconta pracovala s nejakými konkrétnymi číslami a keď si to vynásobíme počtom rokov..."

Alena Trančíková: „Deconta tam zabudla počítať práve s tým, že tá voda, ktorá sa bude odtiaľ odčerpávať, sa musí upravovať. Tá úprava bude, teda tá dekontaminácia bude drahá a bude treba s tým ďalej ešte niečo robiť. Čiže to je čistiareň chemických odpadových vôd, sa tam bude musieť vybudovať a prevádzkovať ďalej. Čiže tie náklady tam Deconta nedala, pretože si myslím, že to nie je úplne jej parketa, aby to vedeli odhadnúť."

Alexandra Važanová: „Čiže pochopili sme na základe vašich vyjadrení, že to riešenie, ktoré má ministerstvo na stole, podľa vás nie je správnym riešením. Dotknem sa teraz veci, ktorá úzko súvisí ale nie je to o spôsobe sanácie. Poďme k aktuálnej kontaminácii, ktorú ste už v úvode aj deklarovali, že 15 kilometrov je ten toxický mrak. Pán Dragun, odpoveď z ministerstva životného prostredia v súvislosti s možnou kontamináciou pitnej vody na Žitnom ostrove je taká, že neohrozujú tieto unikajúce látky vodárenské zdroje a nie sú ani nejako výrazne škodlivé pre ľudí, lebo obsahujú len pesticídy a herbicídy. Ako vnímate možno tento odkaz, keď možno dva mesiace dozadu sme hovorili o tom, že je tam možno sto látok, ktoré môžu byť zdraviu škodlivé."

Miroslav Dragun: „Je to smutné, že Ministerstvo životného prostredia zľahčuje tento problém znečistenie podzemných vôd na Žitnom ostrove. My sa tvárime, že Žitný ostrov je naša najdôležitejšia zásobáreň pitnej vody a zdôrazním to, že tvárime sa. A dávame si do úst, že voda strategická surovina a treba to chrániť. Taký zákon, onaký zákon a petícia a neviem, čo všetko možné. Ale potom Ministerstvo životného prostredia, ktoré má byť najväčším garantom ochrany prírody povie, no je to niekoľko desiatok kilometrov od najbližšieho vodárenského zdroja, najbližších desať rokov máme pokoj, tak o nič nejde. Akože kde žijeme, na čo sa tu hráme, keď už reálne máme a priznáva to aj ministerstvo, znečistenú vodu na Žitnom ostrove a teraz okrem tejto skládky, okrem tohto mraku máme tam rôzne pestovateľské závody, kde sa vyrábajú trávniky, hnojí sa to, je tam kopa bordelu. Nikto sa o Žitný ostrov nestará. Máme nejakú vyhlášku o ochrane vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov zo 70. rokov, ktorú nikto nedodržiava, ale všetci, ak sa nás pýtajú, čo máme, tak máme Žitný ostrov, je to super, je tam veľa vody. Ale nikto nehovorí o tom, že tá kvalita je už s prepáčením na prd. Máme tam niekoľko vodných zdrojov: Kalinkovo, Šamorín a Jelka."

Alexandra Važanová: „No práve na to sa chcem opýtať, máte pocit, že aj tieto dva respektíve tieto štyri, lebo Kalinkovo a Šamorín, z ktorých čerpá Bratislavská vodárenská spoločnosť a Jelka, Gabčíkovo, ktoré sú Západoslovenská vodárenská spoločnosť, máte indície, že by pri takto postupujúcom kontaminačnom mraku mohli byť ohrozené?"

Miroslav Dragun: „Ako mohli, oni sú, len to je v úvodzovkách desať rokov. Čo je to desať rokov v živote človeka a čo je to desať rokov v tom, keď sa budeme teraz tváriť, že ideme budovať nejakú kapsulu, ako povedala pani Trančíková, nevieme, či v tom Mlynskom ramene nie sú v úvodzovkách prírodou vybudované cestičky, kade tie látky budú môcť unikať ďalej, keď vybudujeme tú v úvodzovkách nepriepustnú stenu? A čo budeme robiť, keď to bude rok alebo dva od Šamorína, Jelky, Gabčíkova, Kalinkova? A čo budeme robiť, keď sa to tam dostane? No budeme mykať ako v 70. rokoch plecami, no rafinérka nám zničila vodárenský zdroj Podunajské Biskupice, zatvoríme to. A ja sa pýtam kompetentných, nech sa sem posadí niekto z Ministerstva životného prostredia, ktokoľvek odborne zdatný okrem pani Trančíkovej a nech mi povie, kde na Žitnom ostrove v tejto dobe vybudujeme nové vodárenské veľkozdroje na zásobovanie pitnou vodou?"

Alexandra Važanová: „To už tu bolo povedané, že nie je kde."

Miroslav Dragun: „Nie je nikde. A my sa tvárime, že je to desať rokov od ohrozenia vodárenských zdrojov. Nie, Žitný ostrov je teraz znečistený a poďme to riešiť. Nie hrať sa na to, že nejaká kapsula sem, nejaká kapsula tam a 20 miliónov, desať miliónov, neviem koľko. Pani Jánová aj Ministerstvo životného prostredia hovori, že my máme aj ďalšie skládky, ktoré sú v úvodzovkách nebezpečnejšie a horšie ako tieto, lebo sú tam nie stonásobné, ale tisícnásobné...."

Alexandra Važanová: „Takto som to nepočula, skôr som to počula v kontexte 180‑miliónového balíka, kde by 114 miliónov bolo veľmi veľa."

Miroslav Dragun: „Áno, ale my hovoríme o tom, že Žitný ostrov a zopakujem to, všetci sa tvárime, že Žitný ostrov je pre nás dôležitý, najväčšia zásobáreň pitnej vody. Má na jeho hranici máme nebezpečnú toxickú skládku po bývalých Dimitrových závodoch a my sa teraz ideme baviť o tom, či 114 miliónov na záchranu Žitného ostrova je málo alebo veľa? To naozaj debata má byť o tomto?"

Alexandra Važanová: „A tu sa chcem ale opýtať aj pani Trančíkovej, pretože Kalinkovo a Šamorín, to je to, odkiaľ vy zásobujete státisíce ľudí. Sú ohrozené pani Trančíková či už dnes, keď nemáme dnes sanáciu alebo po možnej sanácii kapsulovým systémom?"

Alena Trančíková: „No ja by som k tomu tak povedala. Čo sa týka konkrétne vodárenských zdrojov Kalinkovo, Šamorín, tak z pohľadu prúdenia podzemných vôd z toxickej skládky vo Vrakuni by tieto dva vodné zdroje konkrétne nemali byť ohrozené vzhľadom na to, že ten prúd ide kúsok severnejšie od tých vodných zdrojov."

Alexandra Važanová: „Ani tie dva, z ktorých čerpá vodu Západoslovenská vodárenská spoločnosť?"

Alena Trančíková: „Ale ide to skôr smerom na tie západoslovenské. Čiže to, ak sa bavíme konkrétne. K tomu, čo povedal pán Dragun, naozaj je pravda, že tuto síce nie sme ohrození samotnou skládkou, ale tých ohrození vodárenských zdrojov je tam x ešte iných, vrátane toho, že vodné zdroje sú už tak obostavané developerskou výstavbou, že niektoré už nevieme fyzicky rozšíriť. Čiže niekde tam máme ešte kvalitnú vodu, ešte tam máme povolenie na čerpanie vody v tisícoch litrov sekundových, ale už fyzicky to nevieme z toho vodného zdroja dostať, pretože výstavba už pokročila tak blízko k vodnému zdroju, že už nie je kde tie studne vybudovať. A podobne. Ale nechcela by som teraz odbočiť. Bavme sa o tej skládke ako takej a o možnosti jej sanácie. Ja som sa tiež rozprávala s odborníkmi, že čo by navrhovali, keď ten balík peňazí je obmedzený, aj keď ja sa pýtam, že pokiaľ by sme nemali eurofondy, tak mi tu uhnijeme v tých chemických skládkach?"

Alexandra Važanová: „Čiže čakali by ste nejaké peniaze aj od vlády?"

Alena Trančíková: „Áno, z rozpočtu nie sme ochotní dať na sanáciu environmentálnych záťaží nič? Mne trošku na tom vadí, že sa tvárime, ako keby sa skládky dali sanovať len z európskych peňazí. Ako keby tento štát vo svojich prioritách vedel dávať peniaze len na futbalové štadióny alebo takéto veci. Čiže to k tomu financovaniu. A počula som aj jeden návrh z odborných kruhov, že čo teda urobiť s tou skládkou, ak je pravda, že voziť niekam ten chemický odpad, niekam inam na dlhú vzdialenosť by bolo asi naozaj nerealizovateľné, ak prečo tam, ak už by sme sa bavili o n‑kapsulizácii, uzatvorení skládky, aby som bola zrozumiteľná, tak prečo nevytvoriť niekde priamo, blízko na mieste už vybudovať štvorcovú, nie nejaký patvar, ktorý vytvorila príroda, ani nevieme, aký presne je, ale normálne vybudovať nejaký nepriepustný bazén, alebo ako to nazvať, ktorý by bol aj zo spodnej strany jednoznačne izolovaný tak, aby sme mohli tú skládku takpovediac presypať o toho a tam to uzatvoriť a popri tom presypaní ešte nejakým spôsobom aj dekontaminovať tam na mieste. Takýto návrh zaznel a mne sa nezdá úplne hlúpy. Samozrejme, že by to bolo asi drahšie, ako takto pseudouzavrieť tú skládku na mieste."

Alexandra Važanová: „Pán Šindler, máme tu na stole možno riešenie, zopár odborníkov, ktorí pomenovali, ako by si to vedeli predstaviť, bolo by to riešením aj pre Vrakunčanov to, čo pomenovala pani Trančíková, pretože viem, že tí ľudia s tým dennodenne žijú? A ešte jedna otázka, lebo sme trošku odbočili, smerom práve k tým látkam, ktoré sa tam reálne nachádzajú, ktoré sú zúžené ministerstvo len do pesticídov a herbicídov?"

Milan Šindler: „Určite že takéto definitívne riešenie je pre nás prijateľnejšie ako súčasný návrh, ktorý hovorí o tej kapsulizácii, nakoľko by sme to mali raz a navždy vyriešené. Ja by som k tomu ešte možno, ako to vnímame my. Je to z pohľadu vlády a najmä ministerstva jednoducho povedané, aby to ľudia chápali, vypustenie 120‑kubíkovej strašnej chemickej žumpy do studne. Do studne vypúšťame 120‑kubíkovú strašnú chemickú žumpu a Ministerstvo životného prostredia aj so svojimi štyrmi organizáciami má na to leví podiel. Ja som vybral takých šesť generálnych riaditeľov, ktorí sú dvaja na ministerstve a štyria na organizáciách, ktorí pokojne teraz sedia na svojich funkciách a takým karuselovým spôsobom si rozdelili zodpovednosti a nikto za tento stav nie je zodpovedný. Lebo jeden iba predáva, druhý iba meria, tretí iba píše, ďalší kontroluje. A keď niekoho chytíš a sa opýtaš, že vlastne nikto tam nie je zodpovedný..."

Alexandra Važanová: „Chýba vám zodpovednosť k tejto skládke?"

Milan Šindler: „Jednak mi chýba absolútne zodpovednosť, tu nikoho sa nedá, to ešte zo socializmu si nechali všetky tie staré predpisy, podľa ktorých všetci zodpovedajú za všetko a jednotlivo nikto za nič. Čiže takto to majú spravené, na vrchu sedí minister a keď bude treba, niekoho pošle preč."

Alexandra Važanová: „Ja tomu rozumiem, ale máme poslednú polminútku, mňa by naozaj zaujímalo smerom k divákom, aby vedeli, na čom tí Vrakunčania vlastne sedia? Asi to nebudú len pesticídy a herbicídy, lebo tá správa Deconty, ktorá to jasne pomenúva."

Milan Šindler:

"Tam tých látok, ktoré sú nebezpečné od kyanidov a všetkých tých sto druhov, ktoré sú pospisované v tej správe a všetkých tých nebezpečných látok, ktoré ako povedala pani Trančíková, za tých posledných 50 rokov zmutovali a nikto nevie, čo sa s nimi deje, tak tie sú teraz voľne pretekajúce pod tými záhradami, pod tými poliami, pod tými domami a tí ľudia minuli obrovské peniaze svoje, ktoré si dali na tie domovy, obydlia a nikto im nepovedal z ministerstva za tie roky, že kde si stavajú domy, ako je to poškodené, ako je to zničené a teraz ešte zavádzajú a hľadajú také riešenia, aby sa nikam nedostalo. A podľa mňa zase nám ujdú z toho a my sa tu zase stretneme tak, ako sa ja už tri roky s vami tu stretávam, o tri roky sa tu stretneme a zase budeme hovoriť o tom, že niekto napadol súťaž, je možné."

Alexandra Važanová: „Čiže neveríte, že sa to zrealizuje. Je záver tejto relácie."

Milan Dragun: „Jednou vetou doplním pána Šindlera, poslednou. Mňa mrzí len jedna vec v tomto celo procese, že sme nevyužili alebo Slovensko nevyužilo kapacity aké máme v Slovenskej akadémii vied, na nejakých fakultách a odborníci nevypracovali tento projekt riešenia."

Alexandra Važanová: „Dáme si túto tému nabudúce. Dáma a páni, v tejto chvíli veľmi pekne ďakujem a vzhľadom na to, že sme stihli možno jednu tretinu z toho, čo sme chceli stihnúť, tak avizujem ďalšiu diskusiu a myslím si, že táto diskusia nielen Vrakunčanov, ale aj Bratislavčanov veľmi zaujíma. Všetko dobré a dovidenia."

Alena Trančíková: „Ďakujeme, dovidenia."

Milan Šindler: „Ďakujeme, dovidenia."

Miroslav Dragun: „Dovidenia."

Alexandra Važanová: „No a vám ešte krásny čas s Televíziou Bratislava. Dovidenia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

 

Kľúčové slová:
vedy o Zemi a enviromentálne vedy

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy , Pôdohospodárske vedy

Tlač