Slovenský vedec na švajčiarskej univerzite

10. 03. 2017

V zahraničí pôsobia stovky slovenských vedcov, z ktorých mnohí pracujú na prestížnych univerzitách a vo svetovo uznávaných výskumných tímoch. Redaktorka z Rádia Slovakia International prináša rozhovor  s hydrológom zo Švajčiarskeho federálneho technického inštitútu v Zürichu Petrom Molnárom.

 logo Rozhlasová stanica Slovensko(09. 03. 2017; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18:18; por. 3/3; Zuzana Botiková/Filip Minich)

Filip Minich, moderátor: „V zahraničí pôsobia stovky slovenských vedcov, z ktorých mnohí pracujú na prestížnych univerzitách a vo svetovo uznávaných výskumných tímoch. Naša kolegyňa z Rádia Slovakia International Zuzana Botiková sa rozprávala s hydrológom zo Švajčiarskeho federálneho technického inštitútu v Zürichu Petrom Molnárom."

Peter Molnár, hydrológ Švajčiarskeho federálneho technického inštitútu v Zürichu: „Nachádzame sa na Stavebnej fakulte a Fakulte environmentálneho inžinierstva, a to je vlastne aj môj Odbor hydrológia a prírodné prostredie. Je to vlastne jedna z desiatich fakúlt na univerzite."

Zuzana Botiková, redaktorka: „Aké je postavenie vedy vo Švajčiarsku? Ako to vy vnímate? Lebo zvyklo to byť také zaklínadlo, že švajčiarski vedci zistili. Je to naozaj tak prestížne? Ako by ste to vy opísali?"

Peter Molnár: „To je zaujímavá otázka. Vo Švajčiarsku je najmä na našej univerzite samozrejme tým, že je to technická univerzita, jedna z dvoch v krajine, je tu veľmi taký drive k inováciám. K tomu byť najlepší, prví vo svete, a to je cielené v tom zmysle, že je záujem tu mať najlepších odborníkov vo svete, aby svoje znalosti aj vedu, aj výskum, na ktorom pracujú, prenášali na tie ďalšie mladé generácie. A tým pádom je tu taká ohromná energia, ktorá vlastne všetko tlačí dopredu k inováciám, novým technológiám, novým metódam, novým modelom. A samozrejme tých univerzít nie je až tak veľa vo Švajčiarsku – spolu dvanásť, čo je podstatne menej ako na Slovensku. A tým pádom je tu také selektívne prostredie oveľa viac ako u nás. Samozrejme, tiež potom financie sú oveľa dostupnejšie pre nás na vedu a výskum. To je v podstate ten hnací motor inovácie."

Zuzana Botiková: „Keby sme sa teraz mohli porozprávať o tom, čomu sa vy konkrétne venujete a kedy sa tu stretávate s kolegami zo Slovenska?"

Peter Molnár: „Tak v mojom odbore v hydrológii, samozrejme, tá je zaujímavá všade vo svete. Klimatické zmeny nás budú ovplyvňovať rovnako vo Švajčiarsku ako na Slovensku. A s tými skupinami, ktoré sa venujú týmto odborným otázkam, sa stretávame aj vo Švajčiarsku aj na Slovensku. Napríklad Slovenský hydrometeorologický ústav, Slovenská technická univerzita aj s akadémiou vied s hydrologickým ústavom a s týmito inštitúciami vymieňame si skúsenosti z vedy, píšeme články odborné spolu a podobne."

Zuzana Botiková: „Ako sa zbierajú na toto dáta a ako sa tieto dáta dajú potom využiť?"

Peter Molnár: „Využitia sú také tri hlavné. Samozrejme, jedno využitie je v tých predpovediach, a to každý nejako tak registruje, keď si pozrie večerné správy, že tie informácie, ktoré máme z radarov, zo satelitov a z pozemných meraní zrážok sa využívajú na tieto predpovede. Ale dôležitejšie napríklad sú otázky klimatických zmien, lebo my sme už v tej fáze, kde klíma sa mení a nie sme odkázaní len na to, čo nám modely o klimatickej zmene hovoria, ale môžeme sa pozrieť aj spätne na údaje. Máme väčšinou vo všetkých krajinách tridsať, štyridsať, päťdesiatročné údaje a tam už tie klimatické zmeny napríklad čo sa týka zrážok, vidno. Či už v nejakej frekvencii zrážok, v intenzitách a podobne. Tak napríklad tomuto sa veľmi venujeme čo sa týka dát a analýzy dát, či tie zmeny vidno, aké sú, sú štatisticky významné alebo nie? Vyskytujú sa viac v lete alebo v zime, a podobne. A napríklad na týchto dátach pracujeme aj so slovenskými odborníkmi. Tam sú otázky metodológie, ktoré sú zaujímavé, ako vlastne študovať tieto zmeny, a potom samozrejme, otázky merania. A v tomto smere má SHMÚ má obrovskú monitorovaciu sieť porovnateľnú so Švajčiarskom. Majú moderné prístroje, čiže v tomto smere určite nie sme pozadu."

Zuzana Botiková: „A viete nám aj povedať tak zjednodušene asi, že či teda nejaké zmeny klimatické nastávajú, že či sa nám to iba zdá, že častejšie prší?"

Peter Molnár: „Je to aj vedecky podložené. Napríklad v jednom z našich posledných článkov píšeme o tom, to sú údaje zo Švajčiarska, kde je vlastne preukázateľné, že intenzita zrážok maximálna tá intenzita zrážok stúpa počas teplejších dní. A takéto zmeny existujú, aj frekvencia zimných zrážok sa zvyšuje, letných sa znižuje. Takže toto sú také príklady zmien, ktoré z údajov sú dosť evidentné."

Zuzana Botiková: „A čo to v praxi znamená?"

Peter Molnár: „Tie záplavy také flash flats, ako to voláme po anglicky, sa vyskytujú častejšie ako v minulosti. Ale samozrejme tu treba aj povedať, že tá predpoveď je veľmi ťažká. Deterministicky nie je možné vlastne dopredu predpovedať tento typ konvektívnych zrážok, že zajtra bude povodeň niekde. Takže na to si musíme trochu dávať pozor. Ale samozrejme tie extrémy sa zdá, že sú čoraz extrémnejšie."

Filip Minich: „S hydrológom Petrom Molnárom, ktorý pôsobí na švajčiarskom technologickom inštitúte v Zürichu, sa rozprávala kolegyňa Zuzana Botiková."

 

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

Kľúčové slová:
vedy o Zemi a enviromentálne vedy

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač