Uskladňovanie semien v Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied

07. 03. 2017

Slovensko do Svetovej banky semien rastlín vo Veľkej Británii prispelo až 777 druhmi rastlín. Ide o výsledok 10‑ročnej práce našich botanikov na medzinárodnom projekte. Do zákulisia tejto inštitúcie, ktorá vznikla zlúčením Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín SAV s Botanickým ústavom SAV dňom 1. 1. 2017 sa dozviete z reportáže Slovenského rozhlasu.

 logo Rozhlasová stanica Slovensko(02. 03. 2017; Rozhlasová stanica Slovensko; Publicistika; 14.20; por. 1/1; ‑ /Lenka Dzobová)

Moderátor: „Až 777 druhov rastlín. Takýmto vysokým číslom prispelo Slovensko do Svetovej banky semien rastlín vo Veľkej Británii. Ide o výsledok 10‑ročnej práce našich botanikov na medzinárodnom projekte. Lenka Dzobová nazrela do zákulisia Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied a bola pri tom, keď... ale viac už v reportáži."

Lenka Dzobová, redaktorka: „Najprv ich zbierajú, potom spracujú a nakoniec ich pošlú do Svetovej banky. Botanik Jaromír Kučera hovorí, že náš zber sa zameriava na také druhy rastlín, ktoré sa vyskytujú len na niektorom území na Slovensku. Ide neraz o vzácne či ohrozené druhy."

Jaromír Kučera, botanik: „Napríklad cyklámen tatranský, vyskytujúci sa iba v pohorí Veľká Fatra a Nízke Tatry a nikde inde na svete sa teda nevyskytuje týmto pádom. Z ďalších takých vzácnych a ohrozených endemických druhov sme napríklad zbierali jesienku piesočnú, ktorá sa vyskytuje iba na jednej jedinej lokalite na Slovensku. Limonku gmelinovú, ktorá takisto sa vyskytuje iba na jednom jedinom mieste na Slovensku a rôzne ďalšie."

Lenka Dzobová: „V špeciálnych vrecúškach určených pre Svetovú banku by sme ale našli aj semená inváznych rastlín. Botanička Jana Medvecká."

Jana Medvecká, botanička: „Jedným z tých najsledovanejších v súčasnej dobe je ambrózia palinolistá, pôvodne zo Severnej Ameriky, preto, že sa teraz veľmi intenzívne šíri, je to veľmi úspešná poľnohospodárska burina, s ktorou je veľký problém. A zároveň je to veľmi silný alergén."

Lenka Dzobová: „Semená botanici zbierajú od mája do mrazov. Po zbere putujú do laboratória, kde ich spracujú."

Jaromír Kučera: „Prvá vec, čo je, keď sa smená nazbierajú, tak sa dávajú do takéhoto suda. Je to taký klasický plastový sud, kde sa vysušujú tie semená na požadovanú vlhkosť."

Lenka Dzobová: „Veko tohto suda vyzerá byť pomerne pevne utesnené."

Jaromír Kučera: „Áno, to musí byť utesnené, aby to bolo odizolované od okolitého vzduchu a vlastne, aby sa ten silicový gél dokázal vysušiť na tú požadovanú vlhkosť."

Lenka Dzobová: „Správne vysušené semená rastlín treba očistiť. Používajú sa na to rôzne husté sitá."

Jaromír Kučera: „Na základe veľkosti vlastne separujeme semená a nečistoty, takým spôsobom, že z toho sáčku sa tie semená vysypú, preosiatím sa nám semeno oddelí. Nečistoty a semená, ktorá nám potom podľa veľkosti ostanú na danom sitku."

Lenka Dzobová: „Oddeliť zdravé semená od tých nepoužiteľných vy viete vďaka lupe."

Jaromír Kučera: „Ako môžete vidieť, už tu na obrázku, tu som dal takú jednu vzorku, 20 kusov semien, no a tu vlastne sledujeme, že v akom stave sú tie semienka. No, a keď sú živé a zdravé, tak sú takto pekne vyzerajúce, by som to nazval. No a tieto prázdne, tak to je vidno, že s tým zárodkom vlastne nie je niečo v poriadku, takže toto semienko nie je použiteľné a nie je klíčivé."

Lenka Dzobová: „Vedci robia aj ďalšie špeciálne testy a merania. Do Svetovej banky pošlú len tie najlepšie semená rastlín."

Jaromír Kučera: „V takýchto špeciálnych nevzdušných šáčkoch, aby nám spätne teda nenasali vlhkosť. Dajú sa do tých sáčkov, označia sa menovkami vnútri..."

Lenka Dzobová: „Koľko semien z jedného druhu rastliny potrebujete zozbierať a poslať?"

Jaromír Kučera: „Počet semien závisí od druhu. Pokiaľ sa to týka bežných druhov, tak tam sa počet semien pohybuje zhruba okolo 10‑tisíc. Pokiaľ sú to druhy, ktoré sú ohrozené, vzácne a tie populácie sú málopočetné, tak počet tých semien klesá až na nejakých 500. V niektorých prípadoch je dobre, keď máte uskladnených aj zopár desiatok semien, je to záruka na to, aby ten druh nevyhynul a je týmto spôsobom zachránený."

Moderátor: „Do budúcna plánuje Centrum biológie rastlín a biodiverzity rozšíriť zber semien aj na Ukrajine, v Rumunsku, Poľsku a Čechách."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(MI)

Kľúčové slová:
biologické vedy

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy , Pôdohospodárske vedy

Svetová banka semien

Tlač    

Využívate aktivity Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti?

Áno
Nie