Na projekte NASA spolupracujú aj Košičania

27. 04. 2017

Košickí vedci prispievajú k riešeniu záhady častíc s ultravysokou energiou. Pomôcť má špeciálny balón, ktorý včera ráno odštartoval z Nového Zélandu. Balón nesie observatórium extrémneho vesmíru. Jeho súčasťou je viac ako poltonový detektor, ktorý bude z výšky pozorovať atmosféru a zaznamenávať žiarenie takzvaných časticových spŕšok. Na projekte sa podieľa aj americká NASA.

Televízna stanica STV 1_logo(26. 4. 2017; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 14/26; Ivana Fedorová, Ľubomír Bajaník)

Ľubomír Bajaník, moderátor: „Košickí vedci prispievajú k riešeniu záhady častíc s ultravysokou energiou. Pomôcť má špeciálny balón, ktorý včera ráno odštartoval z Nového Zélandu. Na projekte sa podieľa aj americká NASA. Častíc, ktoré vedci skúmajú, je extrémne málo. Majú veľa energie a z akého zdroja pochádzajú, zisťujú vedci už polstoročie."

Ivana Fedorová, redaktorka: „Na prvý pohľad len balón. V skutočnosti však nesie observatórium extrémneho vesmíru. Jeho súčasťou je viac ako poltonový detektor. Z výšky tridsaťtri a pol kilometra bude pozorovať atmosféru a zaznamenávať žiarenie takzvaných časticových spŕšok. Tie vytvárajú častice s vysokou energiou."

Pavol Bobik, Ústav experimentálnej fyziky SAV: „Je to elementárna častica, je to hmotná častica, ktorá je najbližšie svojou rýchlosťou k rýchlosti svetla."

Ivana Fedorová: „Základným cieľom misie je určiť zdroje týchto častíc. Ich pôvod skúmajú vedci desaťročia."

Pavol Bobik: „Nevieme, že čo dokáže do hmoty dostať tak veľa energie. Tých kandidátov je tam viacero. Ďalšou záhadou, ktorá je spojená s týmto javom, je to, že tie častice by sme ani nemali vôbec registrovať, pretože ony interagujú s mikrovlnným pozadím. A keď ten zdroj nie je dostatočne blízko, tak by tu nemohli prísť takto energetické častice. A my nevidíme žiaden zdroj dostatočne blízko a na druhej strane tie častice registrujeme."

Ivana Fedorová: „Toto je prípravný experiment. Na celej misii sa okrem Košického ústavu experimentálnej fyziky podieľa aj doktorand z Technickej univerzity. Detektor, ktorý balón nesie, dokáže urobiť štyristotisíc snímok za jednu sekundu. Michal Vrábel sa podieľa práve na rozpoznávaní časticových spŕšok."

Michal Vrábel, Technická univerzita v Košiciach: „Snažím sa nájsť čím presnejšiu metódu toho rozpoznania tej spŕšky v tom šume, v tých dátach. Čo vidíme pri tom detektore, je trošku vlastne taká bodka, ktorá sa pohybuje po tom našom obraze, ktorý vidíme, s trošku vyššou intenzitou. Trošku tá intenzita vzrastie, to je to maximum vývoja tej spŕšky."

Ivana Fedorová: „Takto vlastne ten detektor vidí."

Michal Vrábel: „Áno, toto je vlastne, áno, presne takto vidí vesmír. Lebo..."

Ivana Fedorová: „Bez oválu, samozrejme."

Michal Vrábel: „Bez oválu, hej, ktorý by nám povedal, že kde to je."

Pavol Bobik: „Pomôže to v lepšom pochopení prírody, pomôže to lepšie pochopiť fyziku na priveľmi vysokých energiách. Tu ste na hranici fyziky. Tu ste pri experimente, ktorý si pozerá tam, kde ešte nikto nikdy sa nepozeral."

Ivana Fedorová: „Balónový experiment by mal trvať rekordných sto dní, potom ho operátori z NASA nasmerujú na vhodné miesto tak, aby pristál na pevnine."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

Kľúčové slová:
Slovenská akadémia vied, technológie, veda, výskum

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy , Technické vedy

Tlač