Vzdelávanie a odborná príprava v Európe má novú výzvu

01. 04. 2017

obálka správy EÚMonitor vzdelávania a odbornej prípravy je publikácia Európskej komisie, v ktorej sa zachytáva vývoj európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy a ktorá spája širokú škálu štatistických ukazovateľov a výsledkov v jednej prehľadnej správe. Vychádza raz ročne.
Posledné  vydanie Monitoru vzdelávania a odbornej prípravy prináša informácie o pokroku dosiahnutom pri plnení dôležitých cieľov EÚ, ale zároveň sa v ňom zdôrazňuje, že integrácia utečencov zostáva výzvou.
V poslednom  monitore vzdelávania a odbornej prípravy za r. 2016 sa hlbšie skúmajú spoločenské problémy a riešia sa migrácia, demografia a kľúčové kompetencie, pri rozvoji ktorých by malo vzdelávanie pomáhať.  V monitore  sa  ďalej  analyzuje  pokrok  pri  zlepšovaní  študijných  výsledkov – prostredníctvom znižovania miery predčasného ukončenia školskej dochádzky a počtu študentov so slabými  výsledkami  a zvyšovania  podielu  osôb  s  dosiahnutým  terciárnym  vzdelaním  –  a  to  na úrovni  EÚ  aj v jednotlivých členských štátoch. Formou nadnárodného porovnávania vzdelávacích systémov   a analýzy   jednotlivých  krajín  správa  ďalej  predstavuje  a skúma   mnohé   politické iniciatívy, pomocou ktorých by sa vzdelávanie mohlo prispôsobovať sociálnym zmenám a potrebám trhu práce.

Druhá časť Monitoru vzdelávania a odbornej prípravy za rok 2016 obsahuje 28  správ jednotlivých krajín EÚ. Na základe najaktuálnejších kvantitatívnych a kvalitatívnych dôkazov sa tu predstavujú a hodnotia hlavné, najnovšie a  pokračujúce politické opatrenia v každom členskom štáte EÚ, pričom sa dôraz kladie na vývoj od polovice roku 2015. Ide teda o doplnenie súčasných zdrojov informácií, v ktorých sa uvádza opis vnútroštátnych systémov vzdelávania a odbornej prípravy.

infografika 1

 

Ako je na tom Slovensko?

 Čo sa týka Slovenska, nová vláda začala s ambicióznymi reformami na všetkých úrovniach vzdelávania  a začala s prípravami 10-ročnej stratégie v oblasti vzdelávania. Zaviazala sa tiež, že sa bude zapájať do rozsiahlych konzultácií na podporu týchto procesov. Silný vplyv na študijné výsledky má sociálno-ekonomické zázemie žiakov, pričom je potrebné zvýšiť účasť Rómov na všeobecnom vzdelávaní. Hoci miera predčasného ukončenia školskej dochádzky zostáva v porovnaní s EÚ naďalej nízka, od roku 2010 sa neustále zvyšuje a je osobitne vysoká vo východných regiónoch a v prípade Rómov. Posilňujú sa kapacity vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve s cieľom umožniť vyššiu mieru účasti. To by mohlo pomôcť predovšetkým pri  zlepšovaní študijných výsledkov sociálno-ekonomicky znevýhodnených žiakov.

Kľúčom k zlepšeniu študijných výsledkov a zníženiu nerovnosti v oblasti vzdelávania bude zvyšovanie atraktívnosti učiteľského povolania medzi talentovanými mladými ľuďmi a skvalitnenie všetkých fáz vzdelávania  učiteľov. Vysokoškolský sektor prechádza rozsiahlou reformou v oblasti akreditácie, financovania, spolupráce so zamestnávateľmi a rozširovania sociálneho zloženia študentov. Vzdelávanie rómskych detí a inkluzívne vzdelávanie patrí medzi slabé stránky Slovenska.

Správa sa podrobne venuje aj štatistike o Slovensku. V kľúčových ukazovateľoch stratégie Európa 2020 Slovensko za priemerom EÚ zaostáva najmä v podiele populácie s dosiahnutým terciárnym vzdelaním (28,4   v porovnaní s 38,7 % v EÚ), v účasti dospelých na celoživotnom vzdelávaní (3,1 % v porovnaní s 10,7 % v EÚ), ako aj v miere zamestnanosti čerstvých absolventov (75,2 % v porovnaní s 76,9 % v EÚ). Slovensko naopak dosahuje výrazne lepší výsledok v indikátore predčasného ukončenia vzdelávania a odbornej prípravy – 6,9 % v porovnaní s priemerom EÚ vo výške 11 %. Správa konštatuje, že verejné výdavky na vzdelávanie na Slovensku dosiahli v roku 2014  4,1 % HDP, čo je výrazne menej ako priemer EÚ vo výške 4,9 %. Podobnú alebo nižšiu úroveň zaznamenali len štyri ďalšie členské štáty.

Na porovnanie

Napriek rozdielnemu prístupu k riešeniu určitých problémov sú napríklad výsledky vzdelávacích systémov v Spojenom kráľovstve v mnohých oblastiach sledovaných v rámci vzdelávania a odbornej prípravy do roku 2020 dobré. Spojené kráľovstvo má  veľmi vysokú mieru dosahovania terciárneho vzdelania a klesá aj miera predčasného ukončenia školskej dochádzky. V porovnaní s inými krajinami EÚ má Spojené kráľovstvo dobré výsledky, pokiaľ ide o účasť na vzdelávaní  a starostlivosti v ranom detstve pre deti od 4 rokov a o účasť dospelých na celoživotnom vzdelávaní. Medzi hlavné výzvy vzdelávacích systémov Spojeného  kráľovstva patrí zlepšovanie úrovne základných zručností 15- ročných študentov (najmä matematiky v prípade dievčat) a rozšírenie prístupu k vysokoškolskému  vzdelávaniu pre študentov zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia.

Prebiehajú tu ambiciózne reformy systému zručností s cieľom zlepšiť kvalitu a transparentnosť možností odbornej prípravy pre osoby vo veku od 16 rokov ako  rovnocennej  alternatívy akademického vzdelania.

 

infografika 2


Švédsko výrazne investuje do vzdelávania a odbornej prípravy, pričom všeobecné  štátne  výdavky  na  vzdelávanie  patria  k najvyšším  v EÚ.  Švédsko  má  jednu z najvyšších mier dosiahnutého terciárneho vzdelania vo vekovej skupine 30 až 34  rokov  a  miera  zamestnanosti  čerstvých  absolventov  terciárneho  štúdia  je  veľmi vysoká.  Výsledky školského vzdelávania, pokiaľ ide o ovládanie základných  zručností,  sa  za  posledných  10 rokov  sústavne  zhoršujú.  To  by  sa  mohlo v budúcnosti premietnuť do poklesu úrovne zručností dospelých.  Problémom  sú zväčšujúce sa rozdiely vo výsledkoch medzi študentmi narodenými vo Švédsku a študentmi narodenými v zahraničí, v systéme s väčším výberom škôl sa môže zvyšovať  segregácia.  Aj  keď  je  začlenenie  veľkého  počtu  novopríchodzích študentov  do  vzdelávacieho  systému  veľkou  výzvou,  Švédsko  môže  úspešne stavať na svojej politickej tradícii a svojom súčasnom úsilí.

Správa konštatuje, že pokiaľ ide o investície do vzdelania verejné výdavky na vzdelávanie v EÚ po troch rokoch  začali opäť rásť.  V šiestich členských krajinách, vrátane Slovenska, bol tento nárast vyšší ako 5 % (Bulharsko, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Rumunsko). Desať členských štátov výdavky na vzdelávanie v roku 2014 znížilo.

Zdroje:

Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2016 Slovensko

infografika

Spracovala: M. Izakovičová

Kľúčové slová:
vzdelávanie

Tlač