Desať objavov, ktoré budú formovať Európu nasledujúcich 60 rokov

18. 05. 2017

Pozrite si najprelomovejšie projekty, financované programom Horizont 2020, ktoré môžu zmeniť európsku spoločnosť.

EurActiv.sk_logo(Euractiv.sk, 11. 5. 2017, autor: Lucia Yar/Horizon Magazine)

Tento rok Európska únia oslavuje 60. výročie podpísania Rímskych zmlúv, ktoré stáli v počiatkoch vzniku Európskeho hospodárskeho spoločenstva, predchodcu EÚ. Počas tohto obdobia investovala Únia do výskumu, vývoja a inovácií viac ako 200 miliárd eur.

Magazín programu Horizont 2020, najväčšieho programu EÚ, určeného na financovanie výskumných a inovačných projektov, teraz vyberá 10 najperspektívnejších z nich. Prelom v týchto oblastiach by mohol zásadne ovplvniť Európu počas nasledujúcich 60 rokov.

Potraviny  budúcnosti

1. Potravinové zásobovanie budúcnosti

Do roku 2050 má svet obývať až 9 miliárd ľudí, ktorých bude potrebné nasýtiť ekologickým a hospodársky udržateľným spôsobom.

Jedným z riešení by mohlo byť použitie nových technológií, ktoré upravujú gény obilnín. Projekt CRISP-4-CROPS má využívať tzv. systém CRISPR, pôsobiaci ako molekulárne nožnice, ktoré režú a vkladajú DNA, pričom upravujú gény a tvoria nové odrody obilnín.

Nové druhy budú navyše odolávať extrémnym poveternostným podmienkam, zmenám klímy a pomôžu zabezpečiť potravinovú zásobu.

2. Urbanistická utópia

Výskumy predpokladajú, že do roku 2030 by sa mestské obyvateľstvo v rozvinutých krajinách mohlo zdvojnásobiť. Vývoj ide ruka v ruke so zväčšujúcim sa tlakom na kľúčovú infraštruktúru a dopytom po energiách a všetkých druhoch dopravy.

Riešením má byť koncept inteligentných miest, v ktorých je takmer každý aspekt mestského života prepojený so sieťou senzorov a strojov, známych ako Internet vecí (IoT).

Projekt REPLICATE konzorcia okolo britskej spoločnosti Zeetta Networks rozvíja inteligentné mestské služby v troch európskych mestách – San Sebastian v Španielsku, Florencia v Taliansku a Bristol v Spojenom kráľovstve.

Mestá využívajú IoT na riadenie zásobovania energiou, vykurovanie, parkovanie, elektrickej mobility, či verejného osvetlenia.

3. Hromadná verejná doprava bez emisií

S konceptom tzv. smart cities úzko súvisí aj udržateľná a ekologická doprava. Holandská spoločnosť Heliox vyvinula prvý elektrický autobus, ktorého nabíjanie trvá dve až päť minút. Tento systém, ktorý sa komerčne využíva prostredníctvom projektu CONCEPT, otvára dvere systému verejnej dopravy s nulovými emisiami, napájaný obnoviteľnými zdrojmi.

Kombináciou nulovej emisie a automatizácie vznikajú autobusy, ktoré pracujú nepretržite, no nezanechávajú žiadnu uhlíkovú stopu.

Heliox

4. Revolúcia v robotike

Predtým, ako roboty nahradia človeka pri práci úplne, budú ľuďom ešte nejaký čas pomáhať. Projekt SecondHands navrhol robota-asistenta, ktorý dokáže porozumieť údržbárskym úlohám a pôsobí ako druhý pár pomocných rúk pri technicky náročnej práci.

Po tom, ako bude robot zaškolený, má byť schopný predvídať, kedy môže poskytnúť pomoc a zistiť, aké kroky vykonať, aby sa mu to podarilo.

Robotika

5. Nápomocné drony

Postupne si Európa zvyká aj na dodávky tovarov prostredníctvom lietajúcich dronov. Okrem doručovateľských služieb sú však využiteľné aj na monitorovaniev poľnohospodárstve, na inšpekcie, či posudzovanie škôd. Okrem doručovateľských služieb sú však využiteľné aj na monitorovanie v poľnohospodárstve, na inšpekcie či posudzovanie škôd. Otázkou však aj pre nich – podobne, ako pre elektrické autá, či autobusy – ostáva efektívny spôsob nabíjania. 

Prostredníctvom projektu francúzskej spoločnosti ELISTAIR, ktorá navrhla nabíjacie stanice, môžu byť drony nabíjané na staniciach, ktoré im tiež umožňujú nahrávať alebo sťahovať dáta. Tieto systémy s viacnásobnými patentmi navyše vďaka slnečnej energii fungujú nepretržite.

Nápomocné drony

6. Boj proti rakovine

Až 20 percent úmrtí v Európe spôsobujú podľa Svetovej zdravotníckej organizácie rôzne druhy rakoviny. Hoci v Európe žije iba jedna osmina svetovej populácie, s približne 3,7 miliónmi nových pacientov každý rok na tento priestor pripadá až štvrtina celkového počtu prípadov rakoviny. Prevencia je podľa WHO základom boja proti rakovine.

Španielska spoločnosť Life Length teraz vyvíja nové krvné testy, ktoré dokážu identifikovať biologický vek človeka vďaka analýze dĺžky tzv. telomerov – krátkych sekvencií DNA, ktoré chránia koniec génov a pripomínajú uzávery šnúr. V priebehu času majú telomery tendenciu skracovať sa.

Hlavným cieľom tohto projektu, známeho ako ONCOCHECK, je vyvinúť spôsoby, ktoré efektívnejšie monitorujú a zachytávajú informácie o väčšine prípadov rakoviny a zároveň umožňujú vyhýbať sa invazívnym postupom.

7. Znečistené ovzdušie

Európa každoročne zaznamenáva vyše 467 tisíc predčasných úmrtí, ktoré sú dôsledkom znečisteného ovzdušia. Existujú však spôsoby riešenia aj tohto problému.

Projekt iScape testuje inovácie v podobe zelených stien a striech, ktoré absorbujú oxid uhličitý. Novinkou sú aj farby, určené na zachytávanie znečistenia, či senzory kvality ovzdušia, ktoré zhromažďujú údaje v reálnom čase.

8. Efektívna recyklácia plastov

Odhaduje sa, že do roku 2050 sa bude v oceánoch nachádzať viac plastu ako rýb. Vo svete sa totiž každoročne vyrobí viac ako 300 megaton plastu a na recykláciu zhromaždí len 14 percent z nich. Zvyšných 86 percent má však stále ekonomickú hodnotu, a to takmer 110 miliárd eur.

Projekt CRNPE sa zaoberá riešením recyklovania plastového odpadu chemickými procesmi.  Technológia je schopná spracovať rôzne druhy miešaného plastu. Komerčne cenný uhľovodík, tzv. plaxx, ktorý sa touto cestou vyprodukuje, môže byť ďalej použitý ako náhrada ťažkého vykurovacieho oleja s výhodným nízkym obsahom síry.

9. Sila z mora

Ak by bolo možné využiť len desatinu percenta energie z oceánskych vĺn, podľa EÚ by to stačilo na päťnásobné pokrytie celosvetových energetických požiadaviek.
Britská spoločnosť Nova Innovation bol prvou, ktorá dokázala, že systém podmorských turbín, známych ako prílivové panely, môžu byť využívané na tvorbu čistej energie, využiteľnú do existujúcich rozvodných sietí.

Spoločnosť v súčasnosti vedie projekt TIPA, ktorého cieľom je znížiť náklady na technológie prílivovej energie o 20 percent.

Sila z mora

10. Misia na Mars

Červená planéta je už oddávna zdrojom inšpirácie pre filmy i literatúru, no v nasledujúcich 60 rokoch môžeme očakávať, že prvá misia s ľudskou posádkou sa stane realitou.

Projekt GIESEPP vyvíja, konštruuje a testuje prototypový systém elektrického motora s pohonom na rádioaktívne palivo. Iónový motor Plug and Play bude využitý vo vesmírnych strojoch pre misie LEO, GEO a Space Exploration, ktoré počítajú aj z cestou na Mars.

Zdroj: www.euractiv.sk

Všetky ilustrácie sú umiestnené v pôvodnom článku.

Uverejnila: MB

Kľúčové slová:
projekty, vynálezy, inovácie, veda, výskum, ochranná známka

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy , Technické vedy, Iné

Tlač