Mení terorizmus aj naše správanie?

24. 05. 2017

Mení terorizmus výraznejšie aj naše správanie? Rozhovor na túto tému so sociologičkou Slovenskej akadémie vied Silviou Mihálikovou.

logo: Rozhlasová stanica Slovensko(23. 05. 2017; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18:18; por. 2/4; Jaroslav Barborák/Jaroslav Barborák)

Jaroslav Barborák, moderátor: „Cieľom teroristu útočiaceho v Manchesteri bol koncert speváčky, ktorú počúvajú mladí ľudia a deti. Práve to vyvolalo šok a zdesenie a mnohé médiá píšu o prekročení ďalšej hranice. V posledných rokoch sa zmenili miesta aj ciele teroristických útokov a ľudia v ohrozených krajinách sa musia prispôsobiť novej bezpečnostnej situácii. Mení terorizmus výraznejšie aj naše správanie? Pýtali sme sa sociologičky Slovenskej akadémie vied Silvie Mihálikovej. Pekný deň vám prajem."

Silvia Miháliková, sociologička Slovenskej akadémie vied: „Dobrý deň prajem."

Jaroslav Barborák: „Teroristi útočia najmä na verejné priestory a podujatia, kde je veľa ľudí. Mení sa pod vplyvom pocitu toho ohrozenia aj správanie sa ľudí? Vynechávajú napríklad podľa vás už z dôvodu bezpečnosti masové podujatia? Predsa len sme pred festivalovou sezónou."

Silvia Miháliková: „Či naozaj sa stáva to, že ľudia začínajú meniť svoj zvyky, a teda postupy, ktorými napríklad trávia voľný čas, je naozaj na zváženie. A skôr sa zdá, že staršia generácia na to reaguje s vyššími obavami ako mladší ľudia, ktorí si povedia, že mne sa nič môže stať. Aj keď počúvame niektoré vyjadrenia týkajúce sa destinácií dovolenkových, tak je tam častokrát vyjadrenie toho, že radšej sa vyhneme niektorým práve z dôvodov bezpečnosti."

Jaroslav Barborák: „Predsa len na základe toho vášho profesného backroundu existujú už aj nejaké štúdie, ktoré by to podchytávali?"

Silvia Miháliková: „Väčšie alebo rozsiahlejšie štúdie neexistujú, ale vidno, že už na to reagujú mnohé výskumné tímy a zaraďujú tieto otázky do takej problematiky, ako povedzme svetový výskum hodnôt, a to sa prenáša teraz už aj do európskeho kontextu. A sú tam niektoré otázky, ktoré sa nám zdali v Európe trošku odťažité alebo irelevantné, ale vidíme, že musíme ich reflektovať a zaraďujú sa tam. Ale povedať jednoznačne o nejakých výsledkoch je ťažko."

Jaroslav Barborák: „Nie sú dôsledkom pocitu ohrozenia aj prehnané reakcie ľudí, keď vidia napríklad niekde položenú tašku, keď niečo hodnotia ako podozrivé správanie? Vieme, že sú známe prípady, keď v Spojených štátoch dosť brutálne zatkli obchodníka z islamskej krajiny, lebo údajne podozrivo telefonoval. Alebo u nás návštevníkov kúpaliska v Košiciach vystrašil tmavší muž, ktorý si fotil okolie, plavcov. Tiež ho zatkli a vyšlo z toho, že to bol sýrsky lekár. Takže sme ostražitejší, podozrievavejší? Možno náchylní reagovať dokonca prehnane?"

Silvia Miháliková: „Je to možné, že sme, ale väčšinou sa to spája s tými vizuálnymi vlastne kontextmi toho, že kto môže byť nebezpečný. Ja myslím, že je to trochu prehnané, keďže sa to týka vždy iba tej určitej vizualizácie, ktorá sa týka akoby ja neviem možno toho moslimského sveta. Takisto nebezpeční sú teroristi, ktorí vyzerajú ako hocikto z nás. Lenže to sa skôr tak nevníma."

Jaroslav Barborák: „Za posledné roky sme čítali, počúvali alebo videli správy o teroristických útokoch spáchaných rôznym spôsobom a s rôznym počtom obetí. Nemajú množiace sa informácie o útokoch aj opačný efekt, že sa zvyšuje ten prah našej citlivosti voči takýmto správam a už nás ani toľko nevzrušujú, keď sa napríklad netýkajú priamo nás?"

Silvia Miháliková: „Je to pravda. Ľudia vnímajú oveľa citlivejšie to, čo sa ich blízkych týka. A všímame si aj, ako sú koncipované všetky mediálne správy o týchto záležitostiach, že vždy sa tam vyskytne spoza tých prvých informácií nebol medzi obeťami nikto povedzme ja neviem zo Slovenska alebo teda z tých našich blízkych krajín a podobne. Čo je tiež veľmi problematické, že či to je naozaj tá priorita pri tej informácii. Lenže zároveň to zvyšuje aj obavy a tú zvýšenú citlivosť vyvoláva voči všetkým takýmto prejavom."

Jaroslav Barborák: „Čo by ste odporúčali ľuďom pri takýchto správach, ako ich vyhodnocovať a spracúvať?"

Silvia Miháliková: „Určite ich treba brať na vedomie, ale netreba sa na základe toho nejakým spôsobom obrniť nejakou izoláciou voči tomu ostatnému svetu, hovoriť o tom a snažiť sa vlastne aj do istej miery výchovne pôsobiť, sa snažiť kultivovať tú diskusiu v tom, že nevieme celkom jednoznačne povedať vždy, kto je ten vinník."

Jaroslav Barborák: „Konštatuje Silvia Miháliková, sociologička Slovenskej akadémie vied. Ešte pekný deň."

Silvia Miháliková: „Ďakujem pekne."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

Kľúčové slová:
sociálne vedy

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač