Predstavili nové ekonomické opatrenia

03. 05. 2017

Vyššia minimálna mzda, rovnaké pravidlá pre pracujúcich cudzincov či vyššie príplatky za prácu nadčas. Rozhovor o pripravovaných ekonomických opatreniach s Viliamom Páleníkom, odborníkom z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.

logo Televíznej stanice TA 3(02. 05. 2017; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 12.30; por. 2/5; ‑ / Marek Mašura)

Marek Mašura, moderátor: „Vyššia minimálna mzda, rovnaké pravidlá pre pracujúcich cudzincov či vyššie príplatky za prácu nadčas. O pripravovaných opatreniach sa budem teraz rozprávať s Viliamom Páleníkom, odborníkom z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý už sedí vedľa mňa v štúdiu. Pán Páleník, prajem príjemný dobrý deň."

Viliam Páleník, Ekonomický ústav SAV, (hosť v štúdiu): „Dobrý deň prajem."

Marek Mašura: „Pán Páleník, tak poďme sa teda pozrieť na tie predstavené opatrenia jedno po druhom, takpovediac. Ako sme počuli, zamestnanci zo zahraničia, čiže pracujúci cudzinci, majú mať rovnaké podmienky a rovnaký plat ako tí slovenskí. Dnes to nie je pravidlom?"

Viliam Páleník: „Tak je to pravidlom formálne, v skutočnosti možno nie, ale chcem pripomenúť, že sú to predstavené opatrenia stranou Smer, a máme zhruba rok od fungovania koaličnej vlády, a uvidíme, či sú to spoločné predstavy vlády, alebo to je len predstava jednej, aj keď najväčšej politickej strany vládnej koalície, lebo sú to dosť významné opatrenia, a zrejme tí ďalší koaliční partneri majú aj svoje návrhy a budú musieť nájsť kompromis. Pokiaľ ide o zahraničných pracovníkov, chcem pripomenúť už niekoľko rokov, a povedal by som oprávnene, sa bojuje proti tzv.prekérnym formám zamestnávania. To sú nútené živnosti, kedy niekto je účelovo živnostníkom, alebo účelové využívanie agentúrnych zamestnancov a podobne. Proti tomu s bojuje už niekoľko rokov a zaujímavé, že pri tom sa opomenulo, že v podstate podobné formy sa používajú voči zahraničným pracovníkom, a je smutné, že sme si to všimli až vtedy, keď na to upozornil zahraničný investigatívny novinár a prešlo to svetovými médiami. Formálne zahraniční pracovníci u nás majú rovnaké postavenie, ale proti tým prekérnym v našich podmienkach sa bojovalo a zahraničných sme si nevšimli, teraz sme si ich všimli, fajn, je to dobre, ale smutné je, že zatiaľ si to naše štátne oficiálne inštitúcie, ako sú úrady práce a sociálnych vecí, inšpektoráty práce, ale aj odbory pôsobiace v týchto veľkých zahraničných firmách, zatiaľ si to nevšimli, a to nie je dobrý znak."

Marek Mašura: „Ale inými slovami z toho, čo hovoríte, mi vyplýva, že treba takéto opatrenia a je dobré, že už teraz konečne to..."

Viliam Páleník: „Treba takéto opatrenia. Dokonca niektoré tie medializované informácie robia náznaky o akejsi, aj hovorí sa o otrockej práci, že ako keby niekto niekoho kúpi, a potom si to musí ako keby odpracovať. Funguje to možno v niektorých agentúrnych firmách, ale typický otrocká práca funguje v niektorých oblastiach, ako je prostitúcia, alebo funguje v niektorých oblastiach, ako sú sezónne poľnohospodárske práce, ale tieto agentúrne zamestnávania na Slovensku mali dokonca aj znaky otrockej práce, a to už je veľmi vážny morálny, etický, aj iný problém."

Marek Mašura: „Pripomeňme si aj, a v ktorých odvetviach išlo o tieto prehrešky."

Viliam Páleník: „Sú to hlavne, boli medializovaní zahraniční investori v automobilovom, elektrotechnickom priemysle, ale samozrejme tých zahraničných pracovníkov u nás pracuje desaťtisíce, a v takýchto podmienkach, keď majú, ja neviem, zmluvu na napríklad polroka, ten polrok si musia odpracovať pod vážnymi sankciami, majú sľúbenú mzdu, ale z tej mzdy im odpočítajú rôzne náklady na ubytovanie, stravu, nejaké pokuty za akési porušenia pracovnej disciplíny, až nakoniec robia, ako keby v otrockých podmienkach, a to sú vážne problémy."

Marek Mašura: „Keď už spomínate tú mzdu, tak poďme sa posunúť k ďalšiemu opatreniu, ktoré ohlásil premiér Robert Fico. Minimálna mzda, tá dnes dosahuje 435 eur. Na budúci rok by sa podľa premiéra mala priblížiť k hranici 500 eur. To je pomerne výrazné zvýšenie. Čo si o tom myslíte?"

Viliam Páleník: „Tak, chcem pripomenúť, že minimálna mzda sa u nás zvyšuje už niekoľko rokov a pomerne výrazne. Vždy tomu predchádza negociácia medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, ktorí už niekoľko rokov sa nedohodnú, a potom akéhosi rozhodcu medzi tým tvorí minister práce a celá vláda, a vždy navrhne nejaký rast minimálnej mzdy. Preto je tiež zaujímavé, že už vopred avizoval premiér, že sa nedohodnú, a vopred avizoval, že minister práce asi dá návrh na dosť výrazný rast minimálnej mzdy, čo je naozaj už opakujúci sa scenár, čo už nie je kóšer."

Marek Mašura: „Prečo nie?"

Viliam Páleník: „No, lebo naozaj sa majú dohodnúť zamestnanci a zamestnávatelia, a pri tomto systéme vždy tej jednej strane, ktorá je bližšia vláde, v tomto prípade odborári, v podstate nemajú záujem sa dohodnúť, lebo nakoniec ten minister rozhodne v ich prospech, a na druhej strane, keď by bola vláda pravicovo zameraná, tak zase zamestnávatelia nemajú veľký záujem sa dohodnúť, lebo nakoniec tá vláda rozhodne v ich prospech, čiže to je zlý systém. Ale to, čo chcem pripomenúť, je, že nie je správne, ak vláda hovorí, zamestnávatelia majú zvýšiť mzdu, zamestnávateľov musíme tlačiť, lebo oni majú nízke mzdy. Nezabudnime, že vláda v štátnej a verejnej správe je najväčším zamestnávateľom, zdravotníctvo, školstvo, verejná správa, väznice, polícia a podobne, to sú obrovskí zamestnávatelia, to je zhruba skoro pol milióna pracovníkov, to znamená, zhruba pol milióna z milióna, to znamená, tých 25 percent zamestnávateľov je štát, čiže to je, my, vláda a zamestnávatelia zvýšime minimálnu mzdu, a toto sa ale nedeje, lebo už niekoľko rokov vláda nevie napríklad upraviť platové tabuľky v štátnej verejnej správe tak, aby spodná najnižšia platová tabuľka bola na úrovni minimálnej mzdy, predsa nemôže legálne v štátnej sfére mať niekto plat nižší, ako je minimálna mzda. Čože to je jeden z dokladov toho, že vláda nedokáže byť príkladom zvyšovania minimálnej mzdy, tak, ako to suverénne vyžaduje od ostatných zamestnávateľov."

Marek Mašura: „Dobre, pán Páleník, hovorili ste vlastne o štátnej správe. Ja sa chcem teraz presunúť do súkromného sektora, a trošku nech aj odznejú názory zamestnávateľov, keďže tí sa často sťažujú na to, že rastúca minimálna mzda znamená podľa nich prepúšťanie, napríklad v textilných firmách, čiže v odvetviach s nižšou pridanou hodnotou. Ako vnímate tieto hlasy, je to pravda?"

Viliam Páleník: „Áno, my sme aj robili analýzy pomocou ... modelu, citlivosti asi desiatich skupín odvetví na zmenu minimálnej mzdy, a textilný priemysel je typický, pri raste minimálnej mzdy, mzdovej úrovne, ktorá je často blízka väčšinou minimálnej, jednoducho tá výroba prestala byť konkurencieschopná a znižuje sa. V textilom priemysle možno výnimkou, a to v celoeurópskom meradle, sú špeciálne textílie, napríklad športové, pracovné, aj tie odevy, tam zatiaľ, v týchto špeciálnych, dokáže Európa držať krok, ale v oblasti bežného textilného priemyslu sú to naozaj výnimky, tam, kde sa to podarilo, ale to sa týka všetkých pracovne náročných odvetví, nielen textil, aj obuv a podobne, a na mzdu sú necitlivé tie odvetvia, kde je obrovský podiel intelektuálnej práce, napríklad IT technológie a podobne, tam zase mobilní operátori tam, keby rástla mzda, ktorá už teraz je vysoká, keby rástla ďalej, tak odvetvie to v podstate nepocíti. Čiže medzi odvetviami sú veľké rozdiely, dokonca my sme analyzovali, že sú rozdiely aj krátkodobé a dlhodobé efekty sú veľmi rozdielne, ale to je už iná, to je väčšia téma."

Marek Mašura: „Takže teda konkrétna otázka na vás, čo s minimálnou mzdou? Zvyšovať, znižovať, alebo zmraziť ju na súčasnej úrovni?"

Viliam Páleník: „Zvyšovať veľmi uvážlivo, ale rozhodne verejný sektor má byť v tomto príkladom a má ukázať, že sa to dá, a že je to možné, a tým pádom to môže potom vyžadovať aj od zamestnávateľov."

Marek Mašura: „Dobre. Poďme opäť ďalej. Keďže predseda vlády ohlásil aj príplatky za prácu cez víkend, resp. v noci, to firmy, ako sme počuli v príspevku, opäť kritizovali, resp. vyjadrili sa s odstupom k tomuto pripravovanému opatreniu. Aký je váš názor?"

Viliam Páleník: „V podstate podobný ako v predošlom prípade. Určite tie príplatky sú na mieste. Tí ľudia, ktorí pracujú cez víkend, alebo v noci, si zaslúžia väčšiu mzdu. O koľko väčšiu mzdu, to už je naozaj individuálne, ale aj v tejto oblasti štát má byť príkladom, máme zdravotníctvo, kde sa pracuje v noci, pracuje sa cez víkend, polícia, ja neviem, väzenstvo, a iné oblasti, hasičské zbory a podobne, ktoré sú typické nepretržité prevádzky, ktoré zabezpečuje štát, a je treba, aby v tejto oblasti naozaj boli tí ľudia ocenení, a vidíme, že napríklad v zdravotníctve boli zvýšené platy lekárom, neboli zvýšené sestrám, až po obrovských ťažkostiach a naozaj veľmi nepatrne, a ten ďalší pomocný personál, ktorý sa blíži naozaj k tej minimálnej mzde, tak na ten sa zabúda v zdravotníctve, zabúda sa v školstve, zabúda sa napríklad aj v súdnictve, kde sa stále hovorí o niekoľkotisícových platoch sudcov, a nespomenú sa súdni zamestnanci, ktorí majú stovky euro platov, takže tie malé mzdy sú aj v štátnej sfére problémom, a veľká časť týchto ľudí s malou mzdou robí aj cez víkendy a v noci, napríklad v tom zdravotníctve, a zaslúži si väčšie ocenenie. Aj tu má priestor štát, aby bol príkladom iným súkromným zamestnávateľom, a vtedy aj to vyžadovanie od nich by bolo v úplne inej pozícii, a aj tí zamestnávatelia by museli rešpektovať ten príklad štátu v tej oblasti."

Marek Mašura: „Pán Páleník, tak ja už len na záver nášho rozhovoru dodávam, že vám veľmi pekne ďakujem za to, že ste si našli čas na moje otázky. Ďakujem vám aj za vaše informácie, aj za váš názor, a prajem ešte príjemný zvyšok dňa."

Viliam Páleník: „Ďakujem za pozvanie. Príjemný deň."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

 

Kľúčové slová:
ekonomické vedy a obchod

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač