Vedci objavili „igelitkožrúta"

02. 05. 2017

Odborníci s nadšením prijímajú správu o objave živočícha, ktorý sa dokáže kŕmiť polyetylénom. Ide o húsenicu, ktorá je veľkým škodcom včelích plástov. Včelí vosk a polyetylén majú veľmi podobné chemické väzby. Húsenica je možnou budúcnosťou v boji proti znečisťovaniu Zeme plastami. K téme uverejňuje dve informácie, ktoré odzneli 28. 4. 2017 na TV JOJ a STV 1.

Televízna stanica JOJ_logo(28. 4. 2017; Televízna stanica JOJ; Noviny TV JOJ; 19.30; por. 25/30; Anton Adamčík, Adriana Kmotríková, Ján Mečiar)

Adriana Kmotríková, moderátorka: „Ide o objav tohto tisícročia. S takýmto nadšením prijímajú viacerí odborníci správu o objave živočícha, ktorý sa dokáže kŕmiť polyetylénom, teda plastom, z ktorého sa vyrábajú naše nešťastné igelitky."

Ján Mečiar, moderátor: „Vážny celosvetový problém by tak mohol mať riešenie. Plast, ktorý sa v prírode rozkladá niekoľko storočí, objavený živočích zvládne za niekoľko hodín. Poďme sa na toho čudného igelitkožrúta pozrieť."

(začiatok ukážky z filmu Ropáci)

„Na severu Čech byl objeven nový živočišní druh. Ropáci vdechují kysličník uhelnatý."

(koniec ukážky z filmu Ropáci)

Anton Adamčík, redaktor: „Tvorcovia tohto kultového filmu Ropáci isto ani len netušili, že tvory, ktoré sa živia ropnými produktmi, reálne aj existujú. Toto sú oni, skutoční ropáci. Vyzerajú síce trošku ináč, sú to larvy motýľa, ale platí, že dokážu stráviť ropné produkty, teda konkrétne igelitky."

Ing. Zbyšek Šustek, CSc., Ústav zoológie SAV: „Tá húsenica je u nás veľmi dobre známa, je to veľký škodca včelích úľov, alebo respektíve plástov včiel."

Anton Adamčík: „A práve v tom je motív objavu. Španielska vedkyňa k nemu prišla náhodou, keď v jej súkromných úľoch tento škodca s menom vijačka voštinová napadol včelie plásty."

Ing. Zbyšek Šustek, CSc.: „Je to vlastne jediný hmyz, alebo živočích, ktorý sa dokáže živiť a rozkladať včelí vosk."

Anton Adamčík: „Vedkyňa larvy pozbierala do plastového vrecka a odložila. O pár hodín však zistila, že ho rozhrýzli a rozutekali sa kade ľahšie. Ako vedkyňu biologičku ju to zaujalo a takto sa začal výskum spolu s britskými vedcami. Závery sú nanajvýš optimistické."

Ing. Zbyšek Šustek, CSc.: „Tie húsenice dokážu zdegradovať ten materiál v priebehu niekoľkých hodín o niekoľko percent."

Anton Adamčík: „Čiže skutočne ho požierajú, strávia a navyše výsledný produkt obsahuje látku, ktorá sa bežne používa v nemrznúcej zmesi pre autá. Dôvod, prečo sa larvy pustili do plastového vrecka je jednoduchý."

Ing. Zbyšek Šustek, CSc.: „Včelí vosk a polyetylén majú veľmi podobné chemické väzby."

Anton Adamčík: „Celý svet sa dnes trápi s tým, čo s plastovým odpadom v pôjde a najmä v mori, kde sa drví na mikročiastočky."

Ing. Zbyšek Šustek, CSc.: „Ono sa to dostáva do planktónu, cez planktón sa to dostáva potravnými reťazcami do rýb a vlastne sa to vracia takto k tomu vinníkovi."

Anton Adamčík: „Rozklad plastov by bežne trval 300   400 rokov. Larvy si s ním dokážu poradiť aj za niekoľko dní. Jednou z možností je nasypať niekoľko stovák takýchto lariev do kontajnera a počkať si, kým všetky plasty v ňom vyžerú. Lenže aj kontajner je z plastu a ktovie či by sa doň nepustili. No aj tomuto riziku by sa dalo vyhnúť pokiaľ by vedci zistili, akým enzýmom táto larva plasty rozkladá."

Ing. Zbyšek Šustek, CSc.: „Tie chemické mechanizmy treba ešte ďalej skúmať."

Anton Adamčík: „No a potom by stačilo takým enzýmom plasty povedzme poliať a tie by sa rozložili. Anton Adamčík, Televízia JOJ."

Húsenica ako možná budúcnosť v boji proti znečisťovaniu plastami

Televízna stanica STV 1_logo(28. 4. 2017; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 16/27; Igor Kmiť, Ľubomír Bajaník)

Ľubomír Bajaník, moderátor: „Húsenica ako možná budúcnosť v boji proti znečisťovaniu plastami. Španielska vedkyňa zistila, že konkrétny druh larvy dokáže rozložiť plast, ktorý sa používa na výrobu igelitiek. Bežne sa rozpadáva tristo až päťsto rokov. Práve preto bude aj na Slovensku od nového roka napríklad platiť pravidlo, podľa ktorého obchody nebudú môcť rozdávať tašky zadarmo."

Igor Kmiť, redaktor: „O tom, že larvám chutia plasty, sa španielska vedkyňa, ktorá sa vo voľnom čase venuje včelárstvu dozvedela náhodou."

Federica Bertocchiniová, biologička, včelárka: „V podstate to bola nehoda. Keď som čistila úľ, našla som tieto larvy. Dala som ich do plastovej tašky. Po chvíli som však zistila, že taška je deravá a prázdna."

Igor Kmiť: „Odhalenia sa chytili vedci z univerzity v Cambridge. Pri výskume zistili, že červy sa z igelitového vrecúška dostanú pomerne rýchlo. Prehrýzli sa ním za štyridsať minút. Larvy vijačky voštinovej sa bežne predávajú ako krmivo pre zvieratá a živia sa včelím voskom."

Barbara Mangová, vedecká pracovníčka Ústavu zoológie SAV:

„Tým, že vlastne oni sú schopné rozkladať priamo včelí vosk, ktorý je ťažko rozložiteľný, tak pravdepodobne vo svojej tráviacej sústave majú nejaké enzýmy, alebo chemické látky, ktoré vlastne dokážu rozkladať igelit."

Igor Kmiť: „Vedci však nespomínajú čo by sa mohlo stať so včelami, ak by sa larvy začali masovo využívať pri likvidácii plastov. Stále tiež nie je jasné čo sa s plastom stane potom, ako ho larvy rozložia. Hovoriť o revolúcii je preto predčasné."

Pavel Alexy, vedúci oddelenia plastov, kaučuku a vlákien STU: „Netreba si to predstaviť tak ako nejaký katalyzátor, že teraz postriekame hromadu plastového odpadu nejakou vodičkou a zrazu to všetko zmizne, pretože to sú živé organizmy, ktoré reagujú na okolité prostredie, produkujú tie enzýmy na základe toho čo majú okolo seba."

Igor Kmiť: „Plastové tašky zaťažujú životné prostredie viditeľne. Špinavé ulice, preplnené skládky, znečistené oceány. Začiatkom roka napríklad zomrela v Nórsku veľryba. V jej žalúdku našli tridsať igelitových tašiek."

Publlikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

Kľúčové slová:
environmentálna biotechnológia, Slovenská akadémia vied, veda, výskum

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač