Človek je starší, než si vedci mysleli

09. 06. 2017

Vedci zistili, že Homo sapiens, Človek rozumný existuje o stotisíc rokov dlhšie než sa doteraz uvádzalo. Prevratný objav sa podaril výskumníkom z Lipska. V Maroku našli fosílie človeka, ktoré majú tristotisíc rokov. Na súčasnej ulici by nás pravekí ľudia vraj nezaskočili, v tvári vyzerali ako my, tvrdia vedci.

logo Televíznej stanice STV 1(08. 06. 2017; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 17/18; Dominika Pišťanská/Ľubomír Bajaník)

Ľubomír Bajaník, moderátor: „Absolútna vedecká senzácia, tak titulujú aktuálny objav výskumníci. Zistili, že Homo sapiens, Človek rozumný existuje o stotisíc rokov dlhšie než sa doteraz uvádzalo. Prevratný objav sa podaril výskumníkom z Lipska. V Maroku našli fosílie človeka, ktoré majú tristotisíc rokov. Na súčasnej ulici by nás pravekí ľudia vraj nezaskočili, v tvári vyzerali ako my, tvrdia vedci."

Dominika Pišťanská, redaktorka: „Vedci zbúrali hranice takzvanej Rajskej záhrady, Tak sa doteraz nazývala lokalita Omo Kibish v Etiópii. Pochádzali odtiaľ doposiaľ najstaršie fosílie Homo sapiens, mali stodeväťdesiatpäťtisíc rokov. Až tristotisícročné skameneliny našli výskumníci v Maroku, v lokalite Džabal Irhúd. Podľa toho ich aj pomenovali Irhúdski ľudia. Máme ďalší dôležitý dielik do skladačky, hovorí šéf výskumného tímu."

Jean‑Jacques Hublin, šéf výskumného tímu z Inštitútu Maxa Plancka: „Zase raz sme potvrdili, že moderný človek sa tu len tak ako Adam nezjavil, to je náš najväčší prínos. Bol to dlhý a komplexný proces. Niektoré časti mali vtedajší ľudia už takmer rovnaké ako máme my dnes. Iné, najmä mozog čakali ešte veľké zmeny."

Dominika Pišťanská: „Predkovia ľudí vyzerali po milióny rokov takmer rovnako. Boli nízki, mali malý mozog a vyrobiť dokázali iba kamenný pästný klin. Zmeny sa diali až v posledných vývojových štádiách. Až doteraz vedci iba hádali, ako presne vtedajší ľudia pred tristotisíc rokmi vyzerali. Dnes to už výskumníci vedia. Animáciu pripravili aj v BBC. Tvárová časť už bola takmer úplne vyvinutá do dnešnej podoby, iný tvar však mala ešte mozgová časť."

Jean‑Jacques Hublin: „Mozog Irhúdskeho človeka už veľkosťou pripomínal mozog dnešných ľudí, líšil sa však tvarom. Nebol taký guľatý, bol skôr podlhovastý. Niektoré časti boli menej vyvinuté, napríklad mozoček."

Dominika Pišťanská: „Vzácne nálezy zároveň potvrdzujú, že Homo sapiens sa nevyvíjali iba na jednom mieste v Afrike, ako výskumníci predpokladali doteraz. Predkovia ľudí žili po celom kontinente, podľa výskumníkov Afriku opustili pred sedemdesiattisíc rokmi."

 

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

 

 

Odbory vedy a techniky:
Humanitné vedy

Tlač