Pozrime sa na to… Rozhovor s laureátmi ocenenia Vedec roka SR 2016

01. 06. 2017

Rozhovor s hosťami relácie, ktorými boli: Vedec roka SR prof. RNDr. Pavel Povinec, DrSc., z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, Vedkyňa roka SR Ing. Mária Omastová, DrSc., z Ústavu polymérov SAV v Bratislave a Mladá osobnosť vedy Ing. Tomáš Bertók, PhD.

Televízna stanica TA 3 - logo(16. 5. 2017; Televízna stanica TA 3; Pozrime sa na to...; 21.20; por. 1/1;  Igor Haraj)

Moderátor: „Dobrý večer. Už po dvadsiaty raz sa odovzdávali ceny Vedec roka tým najlepším, ktorí na Slovensku robia vedu. My sa dnes večer porozprávame s tohtoročnými laureátmi, s Vedkyňou roka a Vedcom roka a s Mladou osobnosťou slovenskej vedy, predstavíme si ich prácu a budeme uvažovať aj o tom, v akom stave je slovenská veda, povedzme v konkurencii s tou zahraničnou. Som rád, že v štúdiu TA 3 môžem privítať Vedkyňu roka, stala sa ňou Ing. Mária Omastová, DrSc., z Chemického ústavu Slovenskej akadémie vied. Aby som to poopravil, je to vlastne Ústav polymérov. Vedcom roka sa stal profesor Pavel Povinec, DrSc., z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského a teraz je ten Chemický ústav, ktorý spredmetňuje Mladá osobnosť vedy Ing. Tomáš Bertók, PhD. Vitajte. Dostali ste ocenenia Vedec roka, Vedkyňa roka, Mladá osobnosť vedy. Aké sú to pocity, pani doktorka?"

Mária Omastová: „Myslím si, že veľmi príjemné, pretože jednak sme sa na to trošku chystali, vedeli sme o tom, nemohli sme to prezradiť svojmu okoliu až tak veľmi..."

Moderátor: „Ani rodina nevedela?"

Mária Omastová: „Tak vedela... Ale skutočne je to veľmi príjemné byť v tom prostredí, uvedomiť si, čo to vlastne znamená, že aj na tom malom Slovensku sa venuje pozornosť vedcom a ich vedeckým výsledkom."

Moderátor: „Pán profesor..."

Pavel Povinec: „Každé takéto uznanie pochopiteľne že poteší človeka. Je to vlastne takým zosobnením našej vedeckej činnosti, ale na druhej strane ja to ocenenie beriem ako také tímové, celého nášho kolektívu, pretože v tých našich experimentálnych vedách vlastne jednotlivec veľmi málo dokáže. Takže ten tím, proste niekoľko ľudí dohromady, už dokážu urobiť dobré výsledky a presadiť sa napríklad aj v zahraničí."

Moderátor: „Aký je to pocit pre mladého vedca, ktorý naozaj tú svoju vedeckú kariéru začína."

Tomáš Bertók: „Tak ako povedal pán profesor, je to jednoznačne tímová práca, čiže je za tým celý tím, ale ja osobne toto vnímam ako taký obrovský pocit spolupatričnosti zaradiť sa naozaj do kolektívu viacerých vedcov, kde máte v podstate tú možnosť vidieť, že napriek tomu, že sú z rôznych oblastí, že ide vám vlastne o jednu vec, posúvať tú vedu vopred, že sú to všetko vaši kolegovia a pre mňa je to obrovská česť."

Moderátor: „Ste tu zástupcovia z prírodných vied, dvaja chemici, jeden fyzik. Skúsme si tak zaspomínať, aké boli tie vaše prvé kroky k vede? Prečo veda, prečo chémia vo vašom prípade?"

Tomáš Bertók: „Ja si myslím, že človek je tak prirodzene zvedavý a túži objavovať nové veci a práve prírodné vedy, alebo teda tie exaktné vedy sú tie, ktoré človeka dokážu podľa mňa napĺňať naozaj bez ohľadu na to, čo to je, či je to tá matematika, fyzika, chémia, biológia. No a ja som chémiu najprv dosť nemal rád, lebo mi nešla na strednej škole, to bol jediný predmet, z ktorého som mal trojku na vysvedčení. A napriek tomu som si k tomu tú cestu našiel, pretože som zistil, že chémia je na pol ceste medzi fyzikou a medzi biológiou. Chemik musí ovládať aj matematiku, chemik môže robiť medicínsky výskum, čiže v podstate môžete si prepnúť na to, čo vás baví. Chémia má také dosť unikátne postavenie podľa mňa."

Moderátor: „Toto je veľmi zaujímavé. Takáto univerzálnosť chémie bola aj vo vašom prípade, že aj vy ste si zvolili chémiu práve preto, alebo tam boli aj nejaké iné motívy, pani profesorka."

Mária Omastová: „Nie, bolo to asi také zanietenie od začiatku, ja už teda na základnej škole, keď som ten prvý dotyk s chémiou zažila, tak som vedela, že to je to, čo veľmi chcem robiť. A myslím si, že veľmi záleží od pedagóga, od toho naozaj prvého kontaktu, ako dostaneme tú základnú informáciu o tom predmete a ja som bola veľmi šťastná, že som stretla pani učiteľku Fabišíkovú vo Svite. A na druhej strane boli to aj pedagógovia na strednej škole, ja som teda študovala Chemickú priemyselnú školu a určite aj na vysokej škole potom neskôr. U mňa to bolo asi to hľadanie odpovedí, že prečo. Prečo ten šumienkový prášok, keď ho nasypeme do vody zašumí? Prečo sa niečo zafarbí, keď zlejeme niečo modré s niečím zeleným? Prečo je to nie ako vo farbách, keď maliar mieša farby, ale je to chemická reakcia. Takže asi tá zvedavosť a hľadanie odpovedí."

Moderátor: „Vaša cesta, pán profesor, bola aká k fyzike? Pretože fyzika minimálne na stredných školách je pre mnohých práve postrachom, práve pre to prepojenie s matematikou. Tak vy ste ako začali s tou vedou?"

Pavel Povinec: „No u mňa to boli vlastne obľúbené predmety, matematika aj fyzika, a vlastne som si myslel, že fyzika je základom všetkého, pretože kdekoľvek sa pozriete, všade vidíte za tým fyziku. Takže preto som išiel študovať na Prírodovedeckú fakultu, ešte vtedy, matematiky a fyziku. V 3. ročníku keď som bol, tak sa otvárala špecializácia jadrová fyzika. Tak to bol taký motív ísť študovať niečo nové. Jadrová fyzika bola vtedy boom, takže som vlastne bol prvým absolventom jadrovej fyziky, na Univerzite Komenského piati sme skončili jadrovú fyziku. V tých počiatočných rokoch som sa vlastne venoval viac výskumu rádioaktivity, to tiež bol taký fenomén, rádioaktivita je všade okolo nás, všetko je rádioaktívne. A potom neskôr, keď som odišiel do Monaka, vyhral som konkurz Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, stal som sa vedúcim laboratória pre morskú rádioaktivitu. Viete si predstaviť človeka zo strednej Európy..."

Moderátor: „Ktorý s morom veľký kontakt nemá..."

Pavel Povinec: „...veľký kontakt nemá. Od Rakúsko Uhorska, pretože treba povedať, že Rakúsko Uhorsko malo výskumný ústav v Terste, ktorý sa venoval oceánografii, a dokonca aj vo Viedni bol ústav oceánografie. No ale teraz na Slovensku to bola rarita, tak som padol do takéhoto morského prostredia, a to bol druhý stimul začať využívať urýchľovače. Pretože na Slovensku táto možnosť nebola, ale tam som mal možnosť v kolaboráciách s viacerými kolegami z iných ústavov, ktorí tieto urýchľovače mali, aby som sa dostal do niečoho nového, a teda sa mi podarilo zaviesť urýchľovače do výskumu morskej rádioaktivity."

Moderátor: „Zostanem ešte pri vás, keďže ste predstaviteľom Fakulty matematiky, fyziky a informatiky, ako by ste charakterizovali ten vedecký rozptyl tém, ktorým sa venuje táto fakulta? Inak, podľa mnohých hodnotení jedna z najlepších, ak nie najlepšia na Slovensku."

Pavel Povinec: „Určite najlepšia, MatFyz je najlepší, MatFyz je in...

Moderátor: „Ako nechválime sa, ale vyplýva to aj z tých ratingových výskumov, je to tak."

Pavel Povinec: „Áno, agentúra ARRA pravidelne robí takéto hodnotenia, tak väčšinou MatFyz vychádza ako najlepšia fakulta na Slovensku. Ale pomerne sme dobrí aj v takom tom svetovom merítku, pretože obsadzujeme v tých už špecializovaných fakultách miesta okolo 110., 120., 130. Takže na tie peniaze, ktoré idú na našu fakultu a toto ohodnotenie, MatFyz vyzerá na tom pomerne veľmi dobre. Robíme vedecký výskum vo veľmi širokom merítku. Ja, ako fyzik si viacej spomeniem na fyzikálne problémy, pochopiteľne, jedno z prvých miest zaberá CERN, ako fyzika vysokých energií. Tam idú jednak aj veľké peniaze, tam sa robí svetový výskum, odtiaľ idú aj veľké výstupy, publikácie, kde sa Slovensko dokáže zviditeľniť. Ale v takých menších oblastiach, povedali by sme chudobnejších, tam nejde toľko peňazí, takisto máme veľmi dobre ohodnotenie v zahraničí, a čoho dôkazom je, že nás berú do spolupráce. Pretože nikto vás nezoberie do kolaborácie pre pekné oči, ale musíte niečím prispieť. A musíte prispieť tým, čo ostatní nemôžu. A preto MatFyz je dobrý."

Moderátor: „Pani profesorka Omastová, ako by ste charakterizovali váš Ústav polymérov Slovenskej akadémie vied, na čo je zameraný? Hoci z toho názvu už sa samozrejme dá trocha odvodiť, ale približne."

Mária Omastová: „Trošku užšie ako pán profesor povedal. Je to centrum vzdelávania základného a aplikovaného výskumu polymérnych materiálov, máme také štyri hlavné oblasti. Je to syntéza a charakterizácia polymérov, potom polymérne kompozity, biopolyméry, alebo polyméry pre bioaplikácie, a simulácie polymérnych materiálov..."

Moderátor: „Musíme sa ale vrátiť na základnú školu, polyméry sú teda čo, tak si pripomeňme ten základný moment, čo je to polymér?"

Mária Omastová: „Polymér je označenie pre látku, ktorá je veľká makromolekulová látka. Poly znamená mnoho a mer znamená jednotka. To znamená, že mnoho jednotiek je spojených spolu cez kovalentné väzby, teda také silné väzby a vytvárajú veľký reťazec, alebo teda veľkú molekulu."

Moderátor: „Čiže povedzme mikroténové vrecúško, to je polymérna látka?"

Mária Omastová: „Je to určite polymérna látka. Polymérov je strašne veľa samozrejme. Tie, čo my skúmame, náš výskum začal práve v tom smere polymérnych kompozitov, že sa v Bratislave vyrába polyetylén, a polypropylén, takže to bol taký základ na začiatku, keď začal ústav fungovať, to bol základ výskumu. Potom sa samozrejme rozvinul do iných oblastí, moderných samozrejme. Skúmame nanomateriály pre rôzne aplikácie, my konkrétne robíme polymérne nanokompozity, ale dovoľte, aby som sa ešte teda pochválila ináč, keďže pán profesor hovoril o ratingu jeho univerzity. Na Slovenskej akadémii vied prebehla akreditácia všetkých ústavov, všetkých vedeckých ustanovizní a ja skutočne som veľmi hrdá na to, že Ústav polymérov bol hodnotený ako špičkový. Takže to bolo určite ocenenie všetkých našich kolegov a som rada, že patrím do tej skupiny."

Moderátor: „Nie nadarmo sa tu stretávate špičkoví vedci, tak to je fajn. Predstavme si ústav chemický, ktorého ste vy členom."

Tomáš Bertók: „Chemický ústav pokiaľ viem, vznikol asi v roku 1953 ako Ústav chemickej technológie organických látok, potom dva roky na to už bol premenovaný na Chemický ústav. No a v súčasnosti je to Centrum glykomiky, to znamená, že je orientovaný práve na tie sacharidy, na ich syntézu, na štruktúru, funkciu, rôzne modelovanie, ale aj génové inžinierstvo, molekulárnu biológiu až po analýzu tých sacharidov. Čo sa tej analýzy týka, tam sme práve neskutočným spôsobom úplne skvelo dokázali vybaviť analytické oddelenie, to je na špičkovej úrovni. Naozaj, tam zasa ja sa musím pochváliť, že k nám chodia zo zahraničia merať ľudia, naozaj, tá infraštruktúra tam je na špičkovej úrovni, čo sa Európy aj svetového výskumu týka. No a trošku unikátny Chemický ústav je aj tým, že má okrem takej tej vedecko výskumnej časti, má svoje realizačné oddelenie. To znamená, Chemický ústav má výrobu, kde sa pripravujú, alebo teda vyrábajú vo veľkom aj niektoré vzácne cukry, s ktorými sa následne podniká, čiže komerčne sú dostupné a ponúkajú sa. A rovnako zastrešuje aj vydávanie indexovaného vlastne karentovaného, impaktovaného časopisu Chemical Papers, kde sa tiež dá publikovať."

Moderátor: „Začnime teraz vašou vedeckou prácou. Keď ste spomenuli na začiatku nášho rozhovoru, že chémia je mnohovrstvová veda, a že dá sa od tej fyzikálnej chémie prejsť až k biochémii, teda naozaj k tomu živému. Zaujalo ma to, čo ste povedali o tých cukroch .Výskum cukrov, výskum sacharidov. Prečo je vôbec dôležité skúmať sacharidy? Zo strednej školy si možno pamätáme bielkoviny a ich nadväznosť na DNA a takéto záležitosti, ale akú úlohu sacharidy a tieto komplexné sacharidy v bunke spĺňajú."

Tomáš Bertók: „Toto je práve to záludné na tých sacharidoch, že jednak DNA, to je vaša genetická informácia, to každý vie, že to určuje to, aký ste. To, čo je v DNA zakódované, sa následne prenáša na tie proteíny. Čiže ešte proteín viete odhadnúť vlastne podľa vašej genetickej informácie, ale sacharidy sa len ťažko odhadujú. Sacharidy v prvom rade nie sú len tie jednoduché sladké látky, kuchynský cukor, sacharóza, fruktóza, glukóza, ale to môžu byť fakt komplikované látky, môžu to byť napríklad polyméry a tieto komplikované komplexné cukry, hovoríme im glykány, prakticky pokrývajú takmer všetky bunky, takmer každú proteínovú molekulu. Naozaj, drvivá väčšina aj molekúl, aj buniek tieto glykány - bunky určite všetky, tie glykány majú..."

Moderátor: „Čiže oni sú ako keby pokryté takou cukornatou nejakou látkou?"

Tomáš Bertók: „Presne tak, tvoria taký v úvodzovkách „sladký“ obal, aj keď to už nie je ten sladký obal. A ono keď si predstavíte čokoľvek vo vašom tele, hocijaký orgán, je zložený z buniek, ktorú sú natlačené na seba a pokiaľ tie bunky prídu k sebe prvý raz, tak oni ešte sa nevidia, ale už sa dotýkajú tými glykánmi. Ešte sa nemusia dotknúť úplne fyzicky, ale už tie glykány sa tam tak nejak hemžia a oni podľa vlastne nejakých receptorov, ktoré má jedna bunka, podľa glykánov, ktorá má tá druhá bunka, tak oni vedia seba navzájom ako keby identifikovať. Tie glykány zohrávajú veľmi dôležitú úlohu, jednak pri tom bunkovom rozpoznávaní, pri adhézii buniek na nejaký povrch. Vírusy využívajú glykány. Ak poznáte nejaké chrípkové vírusy, to je H nejaké číslo, N nejaké číslo. To H, to znamená hemaglutinín, to je práve proteín, ktorý rozoznáva nejaký glykán na našej bunke. Čiže ak vírus nájde nejaký komplementárny glykán, tak automaticky tú bunku napáda. To je to, čo určuje vlastne, či je ten vírus pre nás infekčný alebo nie."

Moderátor: „Čiže ten glykánový obal je ako keby takým občianskym preukazom bunky, ktorou sa identifikuje a povedzme, ak je nejaká cudzorodá, tak by teoreticky mohla spustiť zničenie tej bunky?"

Tomáš Bertók: „Dá sa povedať áno, že je to identifikačný taký obal a práve štruktúra tých glykánov - a to je to, čomu sa venujeme u nás v skupine, je značne zmenená pri rôznych typoch ochorení. A v podstate väčšina tej medicínskej diagnostiky prebieha takým štýlom, že máte nejaký známy marker v krvi, keď máte zvýšené hodnoty vieme, že niečo s nejakým orgánom nie je v poriadku a pátra sa po príčine. Ale existuje napríklad marker rakoviny prostaty, označuje sa PSA. Jeho zvýšené hodnoty nemusia nutne znamenať rakovinu prostaty, to môže byť iba nezhubné zväčšenie prostaty. Čiže to nie je spoľahlivý marker. A ukazuje sa, že práve zmena tej glykánovej štruktúry na tom PSA, vám jednoznačnejšie môže povedať, že či to PSA je zo zdravej, ale zväčšenej, alebo chorej prostaty. Čiže toto je taký náš trošku unikátny pohľad na vec, ktorý sa snažíme presadiť do tej rutinnej praxe, kde ešte nie je doposiaľ."

Moderátor: „Vy sa samozrejme snažíte aj nejakým spôsobom priblížiť tzv. biočipy, ktoré by vedeli identifikovať tieto patologické procesy v zárodkoch. Povedzte nám viac."

Tomáš Bertók: „Práve analýza tých cukrov, alebo glykomika, ako som povedal, existuje aj genomika, proteomika, to je známe už dlhé roky. Glykomika, to znamená taký komplexnejší pohľad na tie glykány, laicky povedané, tak ona veľmi zaostávala vlastne za genomikou, proteomikou, pretože dlho neboli vhodné nástroje, ako tie glykány analyzovať. Jednoducho neboli technológie. Analýza glykánov je veľmi náročná, pretože je komplexná. Tie glykánové štruktúry sa nedajú, alebo veľmi ťažko sa dajú predvídať, aké budú. No a v súčasnosti tá analýza sa uskutočňuje rutinne pomocou obrovských a drahých prístrojov, ktoré sú náročné na údržbu, človek, ktorý ich obsluhuje, musí byť tip top špecialista, proste na nič iné orientovaný, len na toto. Je to časovo náročné. Čiže v nemocniciach to robiť je nepredstaviteľné a neudržateľné. A my práve východisko vidíme v konštrukcii malých zariadení, ktoré sa nazývajú biosenzory, to sú malé prenosné zariadenia, ktoré môžu používať lekári v ambulanciách, môžete to používať vy doma, ktoré by vám vedeli jednoznačne podať nejakú informáciu o vašom zdravotnom stave. Aby ste si to lepšie predstavili, typický biosenzor je: buď to môže byť glukózový biosenzor pre diabetikov, tehotenský test, test na CRP, test na okultné krvácanie, všetko dostupné už v súčasnosti v lekárňach."

Moderátor: „Váš teda odborný záujem, čo sa týka aj tej ceny, ktorú ste dostali, je v čom?"

Tomáš Bertók: „Môj odborný záujem je práve nejakým spôsobom implementovať tú náročnú analýzu tých glykánov pre vybrané markery, najmä teda onkomarkery. Do prípravy takýchto zariadení, ktoré budeme vedieť, že budú spoľahlivé, budú lacné, budú nejakým spôsobom jednoduché na obsluhu. Budú podávať naozaj relevantné informácie o tom zdravotnom stave a tieto zariadenia nejakým spôsobom dotlačiť do tej praxe."

Moderátor: „Tak toto je naozaj to prepojenie veda, prax a prax, ktorú my všetci, pretože každý z nás je de facto potenciálne ohrozený nejakým patologickým procesom, vieme potom využiť. Tak vám držíme palce pri tomto výskume."

Tomáš Bertók: „Ďakujeme."

Moderátor: „Presuňme sa teraz na Vedkyňu roka, pani Ing. Máriu Omastovú, DrSc. Vy by ste ako charakterizovali ten váš odborný záujem, čo sa týka, aj ste spomenuli tie nanočastice polymérne."

Mária Omastová: „My sa zaoberáme, prevažne teda v mojom oddelení, prípravou nových materiálov. Sú to najmä kompozitné materiály, kde už ten spomínaný polymér, ktorý sme si vysvetlili, nejakým spôsobom spájame s časticami. Tie častice môžu byť, predtým teda boli väčšieho rozmeru, a teraz sú nanorozmerové. To je 10 na mínus deviatu, sú to častice, ktoré nemôžme vidieť voľným okom, ale majú úžasné vlastnosti. Majú vlastnosti iné, ako častice, ktoré sme bežne používali predtým. A to je vlastne dôvod, že dokážeme s nimi vytvoriť z nich nový materiál zaujímavý pre mnohé aplikácie.

Je to trošku širšie možno ako povedal Tomáš, my sa zaoberáme tiež vytváraním nových typov senzorov, chemických senzorov. To sú zariadenia, ktoré detekujú z okolitého prostredia najmä tomu nebezpečný plyn, alebo nejakú chemikáliu a ich odozva je merateľná a tá merateľná odozva vlastne nám ukazuje, že áno, teraz sa niečo v tom prostredí deje, treba si dať pozor, lebo proste prišli tam výpary toluénu, alebo nejakej inej látky. Ale nie je to len tento smer. Používame napríklad nanočastice, ktoré sú, jedny z prvých takých známych nanočastíc boli uhlíkové nanotrubičky, špeciálne zvinuté valce. Neskôr teda bol známy grafén, tak tie uhlíkové nanotrubičky jednak sme používali tiež na prípravu veľmi špecifických kompozitov, z ktorých sme vyrábali aktuátory. Aktuátor je zariadenie, ktoré mení tvar, keď ho napríklad ožiarime. A tu bol vlastne ten výnimočný počin toho, že máme v našom elastoméry, to je polymér, ktorý je veľmi elastický, zamiešané uhlíkové nanotrubičky a tie sú ešte zorientované. Po ožiarení ten materiál zmenil tvar a mohol sa napríklad použiť na výrobu displejov pre nevidiacich. To vlastne bolo súčasťou projektu 7. rámcového programu, na tie výsledky sme určite hrdí. Nie je na konci úplne celé to zariadenie, je to prototyp, je overený vlastne princíp, že to funguje a určite to bola zaujímavá téma, ktorej sme sa venovali a budeme sa, verím, že ešte venovať."

Moderátor: „To práve súvisí s tou špecifickou vlastnosťou tých nanokompozitov, alebo tých vlastne materiálov, ktoré sú na tej úrovni nanoštruktúr však?"

Mária Omastová: „Áno, lebo potrebujeme strašne málo toho materiálu, potrebujeme ho ale dobre rozptýliť v našej polymérnej matrici, aby sme dosiahli efekt. Efekt výrazný, ktorý vlastne posúva ten materiál do praxe trebárs, alebo výnimočne posunie jeho použitie tak, že sa zlepší kvalita života našich niektorých kolegov, nevidiacich ľudí."

Moderátor: „Spomenuli ste ten grafén, to si len pripomeňme čo je, súvisí to grafén, grafit možno s uhlíkom, s takýmito zlúčeninami. Ten grafén má aké vlastnosti?"

Mária Omastová: „Grafén je vlastne nanočastica, ktorá je jednou vrstvou uhlíka v podstate, ale pre nás chemikov je dôležitejší grafén oxid pre. A prečo je dôležitejší, on má na hranách, keď si predstavíme grafén ako list papiera, tak na hranách má rôzne skupiny, ktoré sú aktívne pre ďalšie chemické reakcie. A to je pre nás dôležité, lebo na tie skupiny môžeme navesiť v úvodzovkách, samozrejme chemicky naviazať nejaké ďalšie látky, nanočastice dajme tomu železa, alebo protilátky, a tie je zase súčasťou toho výskumu senzorov, alebo teda biosenzorov, lebo tam už vlastne máme tú molekulu, ktorá je bio, biosenzor znamená, že musí tam mať niekde zavesenú nejakú biočasticu, enzým, protilátku, DNA alebo niečo podobné. Takže to je výskum, do ktorého sme sa pustili pred asi dvomi rokmi a je to skutočne jeden z takých príkladov súčasného výskumu. Už naozaj potrebujete pomoc vašich kolegov, nestačíte vy, ako chemici, musíte mať trebárs fyzikov, musíte mať biochemikov, virológov a myslím si, že je to veľmi dobrý príklad pre súčasnú mladú generáciu, ktorá príde a začne robiť PhD na našom pracovisku, alebo teda na inom pracovisku a vlastne oboznámi sa takto v svojej práci s tou naozaj krásou vedy, už nielen chémie."

Moderátor: „Je myslíte toto trend taká interdisciplinarita, že jednoducho z mnohých oblastí vedy si privolám odborníkov a spolu riešime nejaký problém, že už nie tak izolovane?"

Mária Omastová: „Myslím si, že to je skutočne trend už niekoľko rokov a málokto v súčasnosti dokáže žiť na izolovanom vedeckom ostrove a riešiť si svoju problematiku. Tá interakcia s kolegami je veľmi významná a posúva to vedecký výskum dopredu, určite."

Moderátor: „Tak, ak dovolíte, interdisciplinárne sa teraz presunieme na fyziku a pána profesora Pavla Povinca, doktora vied, ktorý sa stal Vedcom roka 2016. Vy sa zaoberáte, pán profesor, rádionuklidovými a iónovými analytickými metódami. Na akom princípe to funguje, skúsme naozaj tak zjednodušene."

Pavel Povinec: „Tak nám sa na fakulte podarilo vytvoriť Centrum excelencie fyziky komplexných systémov s podporou európskych štrukturálnych fondov a v rámci tohto centra sme postavili unikátne urýchľovačove laboratórium, ináč prvé v bývalom socialistickom tábore, v ktorom robíme viaceré aplikácie. Ja nechám bokom takú tú nobelovskú fyziku a poviem dve aplikácie z takých bežnejších, zrozumiteľnejších vecí, aby to bolo pre divákov zaujímavejšie. Prvá sa týka nukleárneho mikroskopu. Všetci vieme, že existuje optický mikroskop, elektrónový mikroskop, ale môžeme vytvoriť aj nukleárny mikroskop, keď namiesto elektrónov necháme vzorku bombardovať iónmi, napríklad iónmi hélia. A tie ióny hélia interagujú so vzorkou a napríklad ak sú tam atómy železa, dôjde k ich vzbudeniu a tieto atómy pri prechode do základného stavu budú vyžarovať röntgenovské žiarenie. A každý prvok má svoje charakteristické röntgenovské žiarenie. Je to ako jeho rodný list a my teraz to röntgenovské žiarenie dokážeme v  našich analyzátoroch analyzovať a určiť, aké prvky sú v tej danej vzorke. A vieme povedať aké je ich povrchové rozloženie, ako vyzerá taká mapa tých prvkov, ale čo je najdôležitejšie, vieme povedať aj koncentráciu tých prvkov v tej vzorke. Takže to je vlastne to nóvum takého nukleárneho mikroskopu. Napríklad sme robili také prvé výskumy trebárs, slovenských korún zo slovenského štátu, skutočne to bola seriózna mena, povedal by som jedna z najlepších na svete, pretože mince obsahovali 50 percent striebra..."

Moderátor: „To ste objavili tým nukleárnym mikroskopom?"

Pavel Povinec: „Takou analýzou zjednodušenou, pretože tam to nebolo tak treba robiť, pretože to bola pomerne jednoduchá vzorka. Ale z takých zložitejších vzoriek napríklad robíme také analýzy teraz v spolupráci s docentom Kopánim z Lekárskej fakulty, ktorý pripravuje vzorky mozgu, rezy mozgu potkana, ktorého ožarovali elektromagnetickým žiarením podobným, aké vysiela mobilný telefón. Pretože stále sa diskutuje, či mobilné telefóny sú nebezpečné, alebo nie. A my sme práve zistili, že po ožarovaní týmto elektromagnetickým žiarením, v tom mozgu potkanov vznikajú zhluky železa. A vieme povedať, aj koľko toho železa tam je, až do 50 ppm, takže pomerne veľké koncentrácie. Takže to je príklad z tých iónových aplikácií. A druhý by som povedal taký typický pre rádioaktivitu, pretože vieme, že rádioaktívne jadrá sa spontánne rozpadajú, premieňajú sa na iné, ktoré sú potom stabilné. A pri takejto premene vysielajú žiarenie alfa, žiarenie beta, ktoré je často sprevádzané gama žiarením. Takže pokiaľ analyzujeme takéto rádionuklidy, ktoré majú polčas premeny povedzme niekoľko dní, niekoľko rokov, tak vcelku nemáme problémy, dokážeme ich aj pri veľmi nízkych koncentráciách, napríklad v životnom prostredí zistiť. Ak však sú polčasy premeny povedzme stovky rokov, tisíc rokov, tak potom musíme čakať veľmi dlhú dobu, aby sme nazbierali dosť týchto produktov premeny, tých alfa častíc, beta častíc a gama žiarenia. Alebo musíme používať veľmi veľké vzorky, niekoľko kilogramové. A analyzovať to niekoľko dní, alebo aj niekoľko mesiacov. Takejto metóde potom hovoríme radiometrická, pretože meriame tú radiáciu, ktorá z tej vzorky ide. No a urýchľovače práve urobili revolúciu v tomto meraní, analýzy rádioaktivity, pretože priniesli úplne novú filozofiu. Nebudeme čakať, kým sa rádioaktívny atóm rozpadne, nebudeme sledovať tie produkty rozpadu, ale budeme analyzovať ten atóm, ako keby bol stabilný. A tým, že urýchlime tie ióny na vyššie energie, dostaneme ich nad prirodzené pozadie, a tým veľmi znížime pozadie celého toho systému. Takže takýmto spôsobom dokážeme povedzme analyzovať mikrogramové vzorky. To znamená, že sme zlepšili 100 miliónov krát citlivosť za jednu, dve minúty."

Moderátor: „Tento model, alebo táto metóda sa potom využila povedzme aj pri meraní dôsledkov vo Fukušime? Toto bolo využité."

Pavel Povinec: „Určite, existuje celá škála takýchto rádionuklidov, ktoré v súčasnosti už sa robia iba pomocou urýchľovačov. Napríklad jód 129, ktorý je veľmi dobrý tracer v morskom prostredí, alebo napríklad izotopy plutónia. Potrebujeme veľmi malé vzorky, predstavte si, že keď robíme taký oceanografický výskum, tak musíme z hĺbky povedzme 7 tisíc metrov priniesť na palubu lode vodu, kedysi sme museli priniesť 500 litrov vody, a to nie vždy sa nám podarilo z takej hĺbky. Niekedy sme nepriniesli nič. Teraz nám stačí 10 litrov. Takže to je fantastický progres. Iné využitie je povedzme na rádiouhlíkové dátovanie objektov, to je taká veľmi populárna téma..."

Moderátor: „Aj pre archeológov..."

Pavel Povinec: „Áno, ale teraz spomeniem takú raritu, pretože práve sme dokončili výskum v spolupráci s talianskymi kolegami, ktorí získali údajne 400 ročné víno z Turecka. A chceli robiť na ňom  biochemický výskum, ako to víno starne, pretože mali sme mladé vzorky, čerstvé, ktoré boli pár rokov staré, takže vieme, aká je biochémia, a zloženie toho vína a  mali študovať, aké bude to staré víno, to 400 ročné. Veľké prekvapenie, to nebolo 400 ročné víno, to víno malo len 40 rokov. Proste kúpili podvod. Kúpili víno, ktoré im predali nejakí tureckí špecialisti. Ale ako ste spomínali archeologické vzorky, datovali sme napríklad aj spodné vody. Robili sme výskum podzemných vôd Žitného ostrova. To je najväčšie nálezisko v strednej Európe, najväčší rezervoár pitnej vody na našom Žitnom ostrove. Alebo robili sme tiež datovanie, určovanie veku slovenských minerálnych a termálnych vôd. Slovensko je veľmoc v minerálnych vodách, skutočne. To, že sme veľmi slabí napríklad v horninách-nerastných surovinách, v minerálnych vodách sme veľmoc, máme ich veľmi veľa. Takže vieme prakticky o všetkých vodách na Slovensku ako sú staré. A niektoré sú skutočne staré 30 tisíc rokov, aj 40 tisíc rokov."

Moderátor: „Naozaj až také praveké datovanie..."

Pavel Povinec: „Áno, a teraz musíme ochraňovať tieto vody, starať sa o to, aby nedošlo k nejakej kontaminácii Žitného ostrova, napríklad. Tá kontaminácia postupuje, a tým, že sme určili vek týchto vôd tak vieme, ako rýchlo tá kontaminácia môže pokračovať. V Bratislave pijeme vodu, ktorá je veľmi mladá, ide z Dunaja, takže to trvá pol roka, jeden rok a už ju máme vo vodovode. Ale na juhu Žitného ostrova, povedzme tá voda už má niekoľko tisíc rokov, tak už je staršia, už je celkom iná. Takže z tohto hľadiska to je ďalší taký príklad, kde tieto metódy sa dajú využívať. Iné sú, čo ja viem, meteority. Analyzovali sme meteority z Marsu, čo je tiež taká exotika, preto ten náš záber je veľmi široký. Pretože tá škála je široká, je veľmi rozdielna, ale čo je dôležité, že metodika zostáva tá istá. To meranie rádioaktivity, ten spektrometer je stále ten istý. Takže môžeme merať od nejakých biomedicínskych vzoriek po meteority, všetko, kde sú nejaké rádioaktívne atómy."

Moderátor: „Fascinujúci je ten svet vedy, dalo by sa o tomto rozprávať ešte naozaj veľmi veľa. Nestihneme napríklad tie neutrína, ktoré ma zaujímali, pretože tam by sa už rodila nová fyzika, ale to si môžeme nechať na nejakú inú reláciu. Na záver nášho dnešného rozprávania, keďže ste všetci laureáti a ocenení a úspešní vedci, čím by ste inšpirovali mladých ľudí, aby sa dali na vedu? Pretože tá veda nie je len pekná a krásna, ale vyžaduje to aj hodiny tvrdej roboty, tvrdej práce, tvrdého odriekania. Prečo sa venovať vede v súčasnosti, pán doktor?"

Tomáš Bertók: „To je ťažká otázka, ale prvé, čo mi napadne, určite nie kvôli peniazom. Je to trošku také, no, hlúpo povedané, ale je to, bohužiaľ tak, v súčasnosti je to tak. Ale tá veda zase dokáže vynikajúco vykompenzovať, pretože ako som hovoril, že človek je určite tvor zvedavý, tak to, čo človek zažíva, keď objavuje niečo nové, keď stretáva nových ľudí, pretože veda je o tom, aj cestovať a stretávať nových ľudí, spoznávať nové tímy, učiť sa nové veci. Čiže toto všetko človeka nesmierne obohatí a ja si myslím, že určite stojí za to, aspoň z môjho pohľadu, tie technické a prírodné vedy študovať. Určite áno a určite to aj my, ako Slovensko, aj keď si to zatiaľ niektorí naši predstavitelia nepripúšťajú a snažia sa z nás urobiť teda továreň veľkú, tak ono to bude treba o chvíľku."

Moderátor: „Toto bol pohľad mladého vedca a dvaja naozaj skúsení, vyzretí vedci, ako sa pozerajú na tú problematiku, prečo robiť vedu na Slovensku."

Mária Omastová: „Veda dáva strašne veľa možností, slobody bádania. Dostávame odpovede na svoje otázky. Ale človek to musí poňať nie ako povolanie, nie ako zamestnanie na osem hodín. Je to v podstate taká celoživotná dráha byť vedcom a stále sa zamýšľať nad otázkami, možno že prečo hľadať odpovede. Na druhej strane špeciálne chémia nám dáva neskutočne veľa možností, kombinácií, prípravy nových zlúčením, materiálov. Samozrejme, chceme vyriešiť zásadné problémy ľudstva, ktoré nás trápia, už dlho spomínaná rakovina, možno že energetika atď. Skutočne myslím si, že je to pre každého, aj mladého človeka výzva, ale potrebujeme ho zaujať už hneď na začiatku. A tam je vlastne to dôležité, čo by sme možno mali odkázať tej decíznej sfére, že potrebujeme dobrých učiteľov, aby zaujali mladých ľudí. Oni sa po tom prvom oboznámení určite dostanú napríklad na vedecké pracovisko v rámci Dňa otvorených dverí, kde im ukážeme naše laboratóriá, naše zariadenia a výsledky nášho výskumu a v takej interaktívnej diskusii ich dokážeme zaujať, a to sa myslím určite, je to jedna z ciest, keď dokážeme zaujať už tých malých na základnej škole, určite stredoškolákov a je dôležité, že aj tých vysokoškolákov, keď sa majú rozhodnúť, či majú pokračovať vo vede, majú možnosť pozrieť si rôzne pracoviská, a potom sa určite môžu inšpirovať."

Moderátor: „Posledné slovo bude patriť Vedcovi roka, ale poprosím naozaj veľmi kratučko. Možno len taký krátky manifest."

Pavel Povinec: „Dobre, tak pár slovami. Národ sa nemôže rozvíjať bez vedy. Nemôže žiť bez vedy. Tak, ako nemôže žiť bez kultúry. Takže z tohto hľadiska veda je nevyhnutnou súčasťou nášho ďalšieho rozvoja."

Moderátor: „Som rád, že sme vám mohli predstaviť úspešných slovenských vedcov. Ďakujem a dovidenia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

Kľúčové slová:
projekty, fyzikálne vedy, chemické vedy, vysoké školy, Slovenská akadémia vied, osobnosti vedy, výskum

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač