Slovenka je víťazkou prestížnej ceny UNESCO

15. 06. 2017

cena UNESCORiaditeľka Správy Chránenej krajinnej oblasti a biosférickej rezervácie Poľana Vladimíra Fabriciusová si na 29. zasadnutí Medzinárodnej koordinačnej rady programu Človek a biosféra v ústredí UNESCO v Paríži prevzala prestížnu cenu Michela Batissa za najlepší manažment biosférickej rezervácie. Ocenenie celosvetového významu sa udeľuje každoročne jednému vybranému kandidátovi na základe nominácií zo všetkých členských štátov UNESCO.
Riaditeľka Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) biosférickej rezervácie Poľana Vladimíra Fabriciusová sa stala víťazkou prestížnej Ceny Michela Batissa za rok 2017, ktorú si prevzala v Paríži. Cena  je udeľovaná najlepším svetovým manažérom biosférických rezervácií UNESCO. Cena predstavuje ocenenie celosvetového významu a udeľuje sa každoročne jednému vybranému kandidátovi na základe nominácií zo všetkých členských štátov UNESCO.

“O cenu sme sa uchádzali s projektom „Biosférická rezervácia – príležitosť pre ľudí a prírodu“, v ktorom demonštrujeme dôležitosť inkluzívneho prístupu a vzájomnej spolupráce pri riadení medzinárodne významného územia. Sme toho názoru, že takýto prístup môže byť inšpiratívny aj pre iné chránené územia”, uvádza Vladimíra Fabriciusová. Ďalej dodáva, že biosférická rezervácia Poľana bola do svetovej siete zaradená v roku 1990 a okrem nej máme na Slovensku ešte tri biosférické rezervácie – najstaršia je Slovenský kras ustanovená v roku 1977, ďalšie dve – Tatry a Východné Karpaty sú tzv. cezhraničné biosférické rezervácie. Tie boli do celosvetovej siete zaradené v roku 1992.

Program UNESCO Človek a biosféra (Man and the Biosphere) je medzivládny program, v rámci ktorého sa vytvára Svetová sieť biosférických rezervácií. Sieť v súčasnosti zahŕňa 669 biosférických rezervácií v 120 krajinách sveta. Prioritné témy, na ktoré sa sústreďujú aktivity Programu MAB, sú zachovanie a trvalo udržateľné využívanie biologickej rozmanitosti, rozvoj regiónov, okrem iného aj podporou udržateľného cestovného ruchu, sprístupňovanie informácií o životnom prostredí, budovanie personálnych a inštitucionálnych kapacít a zapojenie sa do globálneho monitorovacieho systému.

Biosférické rezervácie boli už od svojho vzniku využívané predovšetkým pre výskum a ochranu biodiverzity. S vývojom medzinárodnej agendy zameranej na prepojenie životného prostredia a rozvoja spoločnosti nastupujú očakávania na využívanie týchto území na budovanie lokálnych modelov udržateľného rozvoja a financovania, pričom sa primárny dôraz kladie na budovanie partnerstiev na lokálnej, regionálnej aj medzinárodnej úrovni.

Biosférické rezervácie a chránené krajinné oblasti by mali slúžiť ako príklad trvalo udržateľného života medzi človekom a prírodou, podporovať aktívny prístup miestneho obyvateľstva k zachovaniu tradičného poľnohospodárstva, k zachovaniu folklóru a zvykov, ktoré majú nenahraditeľný význam pre našu kultúru a sú neoddeliteľnou súčasťou slovenskej krajiny.

Podľa riaditeľky Vladimíry Fabriciusovej je manažérsky prístup v biosférickom území príkladom aj pre iné chránené územia.

Zdroje:

MŽP SR

fotozdroj MŽP SR:http://www.minzp.sk/images/gallery/17-06-14-polana/o_img_7533.jpg

Uverejnila: MI

 

Kľúčové slová:
vedy o Zemi a enviromentálne vedy

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač