Slovensko stráca silu

05. 06. 2017

Rozhovor s prognostikm SAV Vladimírom Balážom pre Televíznu stanicu TA3, o konkurencieschopnosti Slovenska voči iným štátom.

 logo Televíznej stanice TA 3(31. 05. 2017; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 12.30; por. 2/4; ‑/Marek Mašura)

Marek Mašura, moderátor: „O tom, ako Slovensko dokáže konkurovať iným štátom, sa budem teraz rozprávať s Vladimírom Balážom, prognostikom Slovenskej akadémie vied, ktorého už vítam u nás v štúdiu. Prajem príjemný dobrý deň."

Vladimír Baláž, prognostik SAV, (hosť v štúdiu): „Pekný deň prajem."

Marek Mašura: „Pán Baláž, jednoduchá otázka na začiatok, čo je to vlastne tá schopnosť konkurovať?"

Vladimír Baláž: „Schopnosť konkurovať v ekonómii znamená, že máte vyššiu produktivitu práce ako niekto iný. Úplne ľudsky povedané, keď vy vyrobíte za jednu hodinu tržby v objeme 100 euro, v susednej krajine vyrobia za hodinu 200 euro, tak sú dva razy takí produktívnejší, a tým pádom sú aj konkurencieschopnejší ako vy."

Marek Mašura: „Čiže dôležitý ukazovateľ, ktorý treba sledovať."

Vladimír Baláž: „Určite áno, pretože od toho, koľko vyrobíte a predáte potom závisí vaša životná úroveň, či už priamo vo forme mzdy, ktorú dostanete, alebo nepriamo vo forme daní, ktoré potom ten podnikateľ odvedie štátu, a z tých daní sa potom poskytujú ľuďom sociálne služby v zdravotníctve, v školstve, penzijnom systéme atď."

Marek Mašura: „Túto, dovolím si povedať, disciplínu, sledujú rôzne renomované svetové rebríčky. Ako sa v nich teda vyznať?"

Vladimír Baláž: „Tých rebríčkov je naozaj veľmi veľa, tento švajčiarsky z nich je taký menej známy. Veľmi známy je napríklad rebríček Doing Business Svetovej banky, ktorý zahŕňa okolo 200 krajín, a kde sa sleduje predovšetkým to podnikateľské prostredie. Takým tým komplexnejším rebríčkom je rebríček Svetového ekonomického fóra Švajčiarska, kde máte tých ukazovateľov niekoľko sto, a tiež je hodnotený, myslím, že naposledy tam bolo asi 138 krajín. Tam Slovensko skončilo zhruba na 60. mieste, čiže niekde v polovici. A potom sú také špecializované rebríčky, ktoré si vyberajú určité oblasti tej konkurencieschopnosti, a to je práve rebríček, o ktorom sme práve hovorili, a ktorý sa viac-menej sústreďuje na tiež nejaké prostredie pre firmy a podnikanie."

Marek Mašura: „Tak povedzme si teda viac o tom umiestnení v tom aktuálnom rebríčku švajčiarskeho Inštitútu pre rozvoj manažmentu. Tam sme skončili na 51. mieste, v porovnaní s minulým rokom je to prepad o jedenásť priečok."

Vladimír Baláž: „No určite to umiestnenie nie je dobré, aj keď z toho výberu krajín, ktorých bolo niečo vyše 60, usudzujem, že išlo predovšetkým o tie vyspelé krajiny, tam si naozaj stále musíme uvedomiť, že Slovensko má za sebou nejakú historickú minulosť, že sme proste nemali, povedzme, 300 rokov bez vojen, ako malo Švajčiarsko, že mali sme tu rôzne typy spoločenských zriadení, ktoré niektoré boli veľmi nepriateľské voči podnikaniu. Čiže to umiestnenie pokladám za nejaké primerané, čo samozrejme vadí, je to zhoršovanie sa v čase."

Marek Mašura: „Ako vnímate to, že sme sa v tomto rebríčku zhoršili? Je tu aj, takpovediac, protiargument, Slováci zarábajú menej ako Rakúšania, alebo Česi, to nie je pre potenciálnych investorov výhoda, a teda v podstate akýsi faktor, ktorý by mal posilniť tú našu schopnosť konkurovať s inými krajinami?"

Vladimír Baláž: „No, to, o čom hovoríte, je vlastne model konkurencieschopnosti ekonomiky, ktorý u nás bol akceptovaný v 90‑tych rokoch. Vtedy sa Slovensko doslova za pár mesiacov stalo veľmi otvorenou a liberálnou ekonomikou so všetkými dobrými, ale aj zlými tými dôsledkami, ktoré z toho vyplynuli. No a ten model bol založený na tom, že sme boli veľmi, veľmi lacní. Boli sme lacní, čo sa týka miezd, však v roku 1989 tá priemerná mzda na Slovensku bola 3 124 korún československých, čo je nejakých 104 eur, keď to prepočítate tým konverzným kurzom. V Rakúsku mimochodom v tom istom roku bola priemerná mzda, hrubá mzda 1 200 eur, čiže bola dvanásťnásobne vyššia. Ďalšia vec je, že samozrejme, nemohli sme si veľmi vyberať investorov, museli sme teda akceptovať, že nám budú platiť veľmi malé mzdy, a museli sme akceptovať aj to, že budú u nás platiť veľmi, veľmi nízke dane. Slovensko skutočne najmä v tých rokoch 1990 až 2010 bolo istým spôsobom daňovým rajom, však tam bola aj tá slávna rovná daň, doslova sme sa podkladali tým... de facto nezostalo, no ale malo aj svoje dôsledky. Uvedomte si, že keď tí investori tu platili nízke dane, tak samozrejme náš štátny rozpočet mal relatívne nízky príjem, skutočne aj ten pomer daní a odvodov k HDP bol na Slovensku veľmi nízky a ešte stále je nižší..., a tým pádom nemáme ani dosť prostriedkov na rozvoj kvalitného školstva, napríklad na rozvoj kvalitného zdravotníctva, pretože to má vždy dve strany. Keď niekomu umožníte platiť veľmi nízke dane, tak potom samozrejme nemôžete poskytovať ani kvalitné verejné služby."

Marek Mašura: „Čiže inými slovami z toho, čo hovoríte, mi vyplýva, že tento model nebol, resp. nie je dlhodobo udržateľný."

Vladimír Baláž: „No, my sme si v podstate nemohli ani iný model vybrať, pretože v tých 90‑tych rokoch sme na výber veľmi nemali. Teraz sa už samozrejme tá situácia mení. Kým pred tými 27 rokmi, povedzme, bola tá priemerná mzda okolo 100 eur, tak teraz už tá priemerná hrubá mzda je nad 900 eur, čo je stále podstatne menej, ako je, povedzme, vo Francúzsku, kde tá hrubá mzda je 3‑tisíc eur, v Nemecku 3 700, ale už nie sme takí lacní ako kedysi, ani nemôžme byť, takisto ani tie dane už nie sú také nízke ako kedysi. A samozrejme sú rôzne typy názorov, či je to dobré, či je to špatne. Ja si myslím, že je dobré, že sa to mení, pretože naozaj stále sa pokladať len nízkymi mzdami a nízkymi daňami to jednoducho nie je možné. A nie je to ani správne, pretože tým konzervujete nejakú ekonomickú štruktúru, ktorá je nevýkonná a ktorá nepraje takým vyšším formám konkurencieschopnosti, ktoré sú založené na výskume a inováciách. Čiže pokiaľ u nás nenarastú mzdy, ale, bohužiaľ, aj dane, tak dovtedy sa naša krajina nestane takou konkurencieschopnou ekonomikou, ako je napríklad Rakúsko."

Marek Mašura: „Vy ste to už spomenuli, veda a výskum, mali by sme teda do tohto odvetvia, dovolím si povedať, viac investovať?"

Vladimír Baláž: „Určite áno. Zoberte si, že napríklad v priemere za Európsku úniu, tak tie podnikové, a teraz naozaj sa bavíme o podnikových výdavkoch na výskum a vývoj, sú okolo 2 percentá, na Slovensku je to 0,33 percenta, čiže sedemkrát menej, investujú do výskumu hlavne veľké podniky, ktoré na Slovensku de facto nemáme, až na pár výnimiek, pretože veľké podniky sú vlastne zahraničné podniky, ktoré robia výskum vo svojich centrálach, a nie na Slovensku, máme tu potom len zopár internetových, nazvem to počítačových firiem, ktoré robia softvéry, ktoré sú vlastne neslovenskými vlastníkmi, tie veľmi investujú do výskumu, potom pár strojárskych fabrík, ale to je v podstate všetko. Čiže v tomto ohľade Slovensko má aj nepriaznivú štruktúru veľkosti podnikov pre výskum, ale v budúcnosti už naozaj nebude možné podnikať s nízkymi mzdami, pretože tu sa stretávame s inými trendami, najmä demografickými. Objem pracovnej sily, ktorý je disponibilný na pracovnom trhu, veľmi rýchlo klesá, teraz, keď otvoríte nejaké noviny, alebo nejakú ekonomickú reláciu, stále počujete, zamestnávatelia, že nariekajú, že niet ľudí. A tento stav sa bude zhoršovať, pretože tí ľudia jednoducho na pracovnom trhu nebudú, čiže aj našim podnikom nezostane nič iné, ako robiť presne to isté, ako robia podniky v Rakúsku, alebo vo Francúzsku, alebo v Nemecku, to znamená, nahrádzať tú lacnú pracovnú silu inováciami a výskumom."

Marek Mašura: „Vy ste hovorili o tom, že na Slovensku sa veľmi málo investuje do vedy a výskumu. Prečo je to tak? Prečo je táto oblasť pre firmy nezaujímavá?"

Vladimír Baláž: „No, my sme si hovorili o tom, že ten predošlý konkurenčný model bol založený na nízkej cene práce, nízkych daniach, to je veľmi jednoduchý typ konkurencie, nepotrebujeme tam veľmi vymýšľať, jednoducho nájdete ľudí, ktorí sú skutočne ochotní robiť za pár šupov, a bude robiť tie isté veci ako v Rakúsku, ale omnoho lacnejšie. To je vlastne celá tá konkurencieschopnosť. Akonáhle chcete konkurovať výskumom a inováciami, tak zistíte, že to je veľmi rizikové. Keď chcete vyvíjať nejaký produkt, tak zrazu zistíte, že bude do toho dávať päť, možno desať rokov peniaze, kým niečo vyviniete, a potom zistíte, že sa to napríklad nepredá, alebo že to v Číne už urobili omnoho lacnejšie. A všetky vaše investície vyleteli oknom. Áno, je pravda, že výskum je veľmi drahý, ale je aj veľmi rizikový, a preto sa doň odvažujú hlavne veľké firmy, ktorých na Slovensku v tom domácom vlastníctve máme veľmi málo."

Marek Mašura: „Dobre. A ako vnímate tú iniciatívu vlády, že teda určitými finančnými stimulmi podporuje u firiem vedu a výskum?"

Vladimír Baláž: „No, tú iniciatívu ja hodnotím pozitívne predovšetkým v tom, že vôbec prišla. Ja si o nej nerobím ani nejaké ilúzie, a to sa vlastne potvrdilo aj tými prvými výsledkami tých daňových úľav. Tie daňové úľavy boli niekedy v objeme asi 9 miliónov eur, pričom ten pôvodný odhad ministerstva financií bol, že 26 miliónov eur, že budú daňové úľavy, čiže omnoho firiem požiadalo o tie úľavy, ako sme si mysleli, že požiada. A potom vlastne, keď sa robila analýza, ktoré podniky žiadali, tak predovšetkým to boli stredné a veľké podniky, tie, ktoré už nejaký výskum robili, a ktoré by ho, mimochodom robili aj tak, aby zostali konkurencieschopné, kdežto tie malé podniky, tých sa o tie úľavy hlásilo málo, pretože ony žiaden výskum nerobia, čiže ani si nemohli tie úľavy nárokovať."

Marek Mašura:„A dá sa to nejak zmeniť?"

Vladimír Baláž: „No, je to predovšetkým zmena myslenia. Keď samozrejme, že niekto podniká roky určitý spôsobom, tak je veľmi ťažké sa preorientovať za rok, za dva, na úplne iný typ konkurencieschopnosti. Však aj tí podnikatelia budú musieť získať úplne nové kompetencie, úplne nové zručnosti, ako zriaďovať výskumné centrá, ako nakupovať práva duševného vlastníctva, ako konkurovať už nie rukami, ale rozumom, čiže to je niečo, čo sa tiež treba naučiť, a čo aj tým vyspelým ekonomikám trvalo celé roky."

Marek Mašura: „Pán Baláž, ešte máme minútu, alebo dve čas. Poďme sa ešte pozrieť na tie názory, ktoré odzneli v tom výskume švajčiarskeho Inštitútu pre rozvoj manažmentu. Firmy sa sťažujú napríklad na vysoké daňovo‑odvodové zaťaženie na Slovensku, takisto hovoria o tom, že zákony sa menia príliš často a korupcia prihrávka zákazky do rúk vybraným podnikom. Ako vnímate tieto hlasy?"

Vladimír Baláž: „No, začnem po poriadku. V každej krajine sa firmy sťažujú na vysoké dane a vysoké odvody, tak ako sa poľnohospodári stále sťažujú na počasie, nech je akékoľvek, tak sa firmy vždy budú sťažovať na dane a odvody. Keď sa pozriete na nejaké tie objektívne ukazovatele, tak vidíte, že to celkové zaťaženie daňami a odvodmi je na Slovensku pod priemerom Európskej únie, dokonca jedno z najnižších v Európskej únii. Na druhej strane plne súhlasím s tým názorom, že u nás prebiehajú veľmi časté zmeny podnikateľského prostredia. Zoberte si, koľkokrát sa, aj do roka, koľkokrát sa zmení zákon o dani z príjmov, ktorý je veľmi dôležitý, a to veľmi nerovnako dopadá na malé a veľké firmy. Tá veľká firma, tá má samozrejme nejaké účtovné, právne oddelenie, ktoré všetky tieto zákonné zmeny zachytáva a vie sa im prispôsobiť, ale taký malý živnostník, alebo človek, ktorý má eseročku s troma zamestnancami, ten skutočne má veľké problémy toto sledovať. Áno, čo sa týka korupcie, to je naozaj veľký problém, keď si pozriete napríklad ten rebríček Svetového ekonomického fóra, tak vidíte, že Slovensko je na tých posledných miestach, mimochodom, spolu s Talianskom a aj s niektorými africkými krajinami, čiže očividne ten problém tam je a je veľký. Ja osobne však za najväčší problém považujem neefektívny súdny systém, tam tiež máme veľmi zlé umiestnenie v rôznych rebríčkoch, čo teda indikuje, že to nie je záležitosť, povedzme, jedného typu merania, ale že je to asi skutočne systémový prvok. U nás trvá veľmi dlho, kým sa domôžete práva, kým sa vynesie na súde rozsudok, ale keď sa domôžete práva, to ešte neznamená, že sa domôžete aj peňazí, pretože často, keď vy ste si napríklad objednali nejakú službu, tovar, zaplatili ste ju, ten dotyčný zbankrotoval, tak vy síce aspoň sa domôžete práva, že vy ste boli v práve, ale on vám už tie peniaze nevráti. Čiže toto je napríklad u nás veľmi zle ošetrené, a určite to vnáša aj veľkú neistotu do podnikateľského prostredia."

Marek Mašura: „To potom ovplyvňuje aj schopnosť Slovenska konkurovať."

Vladimír Baláž: „Určite áno, a tam nepomôže nič iné, len skutočne investovať aj do súdneho systému, do rôznych tých procedúr, ale samozrejme bude tam musieť asi nastať aj nejaká ľudská obmena."

Marek Mašura: „Pán Baláž, tak v tejto chvíli ja vám ďakujem naozaj veľmi pekne za to, že ste si našli čas na moje otázky a ozrejmili nám trošku, ako to vyzerá s tou schopnosťou Slovenska konkurovať. Prajem vám ešte príjemný zvyšok dňa."

Vladimír Baláž: „Príjemný zvyšok dňa prajem aj ja."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(MI)

 

 

Kľúčové slová:
ekonomika

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač    

Využívate aktivity Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti?

Áno
Nie