Geológovia odobrali nové vzorky hornín z Gerlachovského štítu

01. 07. 2017

Vzorky hornín z Gerlachovského štítu poslúžia geológom na analýzu. Geológ Ústavu vied o Zemi SAV Ján Madarás vysvetlil, že vzorkovali smerom od vrcholu až po úpätie Gerlachu. Rádovo odobrali viac ako 10 kíl vzoriek, aby zistili, ako rýchlo Tatry rastú a v podstate pred koľkými miliónmi rokov začali naberať tú výšku a dostali sa do tej dnešnej úrovne.

Rozhlasová stanica Slovensko - logo(28. 06. 2017; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 12.00; por. 15/16; Ivana Ratkovská, Elena Koritšánska)

Elena Koritšánska, moderátorka: „Po polstoročí od posledného výskumu geológovia odobrali nové vzorky hornín z Gerlachovského štítu, aby potvrdili, ako rýchlo rastie nielen najvyšší tatranský štít, ale aj Tatry ako celok. Doplnia tak staré geologické mapy a možno aj prepíšu aktuálnu výšku dominanty našich veľhôr."

Geológ: „To je granodiorit, biotitický granodiorit, tuto sú kremene, biele sú živce, potom sú nejaké sľudy tmavé."

Ivana Ratkovská, redaktorka: „Geológovia zniesli vzorky hornín z Gerlachovského štítu, ktoré poslúžia na analýzu. Kým väčšina turistov ide hore s plným ruksakom a dole už naľahko, u vedcov je to práve naopak. Vysvetľuje geológ Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied Ján Madarás."

Ján Madarás, geológ, Ústav vied o Zemi SAV: „Sme vzorkovali smerom od vrcholu až po úpätie Gerlachu. Rádovo sme odobrali zhruba takých viac ako 10 kíl vzoriek, takže ako nejaké to kilečko určite tam pribudlo, aby sme zistili, že ako rýchlo Tatry rastú a v podstate pred koľkými miliónmi rokov začali naberať tú výšku a dostali sa do tej dnešnej úrovne."

Ivana Ratkovská: „To, ako rýchlo Gerlach rastie, zmerajú geológovia v laboratóriu. Na prvé počutie ide o mravčiu prácu, pod mikroskopom porovnajú trhliny v skale, ktoré vznikajú pri rádioaktívnom rozpade minerálu apatit."

Ján Madarás: „Vie sa povedať, že kedy ten minerál, a to znamená aj tá hornina bola v istej hĺbke pri istej teplote."

Ivana Ratkovská: „Geológovia teda spresnia rýchlosť, akou tatranské štíty ročne narastú. Vysoké Tatry sú však živý organizmus, a tak nie je celkom na mieste myslieť si, že koncom storočia bude Gerlach o pol metra vyšší. Geomorfológ UFK v Nitre Martin Boltižiar."

Martin Boltižiar, geomorfológ UFK v Nitre: „Vplyvom tektonických výzdvihov tie naše Tatry rastú podobne ako napríklad Himaláje vo svete, ale aj iné pohoria. Sú to samozrejme hodnoty milimetrové, ale predsa sú geológmi zaznamenávané. Ale ako som už povedal predtým, treba počítať s tou denudáciou a s tým zvetrávaním toho pohoria, takže asi sa nedočkáme toho, že za tisíc rokov tu budeme mať o niekoľko metrov podstatne vyššie Tatry."

Ivana Ratkovská: „Pred krátkym časom poľskí a slovenskí vedci vytvorili aj geomorfologický atlas našich veľhôr, ktorý popisuje Tatry ako živý organizmus aj cez animáciu zaľadnenia Bielovodskej doliny spred 20-tisíc rokov. Ivana Ratkovská, RTVS."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

Kľúčové slová:
vedy o Zemi a enviromentálne vedy, Slovenská akadémia vied, výskum

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač