Kam smeruje EÚ

04. 07. 2017

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Dušan Chrenek odpovedá na viaceré  otázky redaktora Rozhlasovej stanice Expres, napríklad kam smeruje Európa po brexite, či sa zvládne prílev utečencov a či sa Slovensko dostane do tzv. prvej európskej ligy.

logo: Rozhlasová stanica Expres(03. 07. 2017; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres; 12.00; por. 2/7; Tomáš Škarba / ‑)

Tomáš Škarba, redaktor: „Kam smeruje Európska únia v čase, keď prichádza o jedného z najväčších členov a najväčším prispievateľov do európskeho rozpočtu, Veľkú Britániu? Zvládne prílev utečencov? Dostane sa Slovensko do tzv. prvej európskej ligy? Na tieto otázky nám teraz odpovie vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Dušan Chrenek. Dobrý deň, ďakujeme, že ste prišli do štúdia." Dobrý deň, ďakujem za pozvanie."

Tomáš Škarba: „Pred chvíľou sme počuli vyhlásenie talianskeho ministra vnútra, situácie s prílevom migrantov majú Taliani viac než dosť. Ako pomôžeme Taliansku? Je stále v hre povinné prerozdeľovanie utečencov?"

Tomáš Škarba: „Tá pomoc Taliansku je oveľa širšia, a naozaj Taliansko je v ťažkej situácii, a celá Európska únia by mu mala pomôcť. Pomoc je rozdelená do viacerých oblastí. V Stredozemnom mori sú viaceré operácie, sú tam európske lode, ktoré aj pomáhajú zachraňovať utečencov, a je to naozaj potrebné z humanitárneho hľadiska. Len minulý rok zahynulo vo vlnách Stredozemného mora viac ako 5‑tisíc ľudí. Takže v tom naozaj musí Európska únia robiť, a tiež je potrebné zlepšiť aj ochranu hraníc, pracuje tam európska pohraničná a pobrežná stráž, a tiež Taliansko dostáva aj finančnú pomoc. Je však potrebné, aby sme aj dobre pracovali s africkými krajinami. V prvom rade s Líbyou, avšak tá situácia tam je naozaj zložitá, pomáhame napríklad s budovaním pobrežnej stráže, aby mali lepšie vybavenie a mohli lepšie aj zachytávať migrantov a pomáhať im pri nebezpečných situáciách. Ďalšie prostriedky idú aj na spoluprácu s africkými krajinami tak, aby ľudia neopúšťali tieto krajiny, ale aby zostávali vo svojich krajinách, a potom ďalšia otázka je, aby sme pomohli aj utečencom tam, kde sú, v rôznych táboroch, aby mali vhodné podmienky pre život. Avšak v niektorých oblastiach európske krajiny stále nepomáhajú plne Taliansku, a to už je či už finančne, alebo vybavením európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, alebo azylových úradov, tam všade európske úrady môžu pomôcť viac, a tiež je to pri prijímaní utečencov z Talianska."

Tomáš Škarba: „A sú stále dve povinné kvóty na prerozdeľovanie utečencov, alebo je tento systém mŕtvy tak, ako sa vyjadrili najmä politici z krajín V‑4."

Dušan Chrenek: „Vôbec nie, ako tento systém začína lepšie fungovať. Už európske krajiny prijali viac ako 21‑tisíc utečencov z Grécka a Talianska, a práve teraz celá operácia ide rýchlejšie, a okrem pár krajín takmer všetky európske krajiny prijímajú utečencov z týchto dvoch krajín, dobrým príkladom sú napríklad pobaltské krajiny, ale aj Fínsko, alebo Malta, proste z viacerých krajín to prijímanie pokračuje teraz rýchlejšie."

Tomáš Škarba: „Európsku úniu opúšťa Veľká Británia, teda jeden z najväčších prispievateľov do rozpočtu. Aké zmeny čakajú rozpočet Európskej únie po roku 2020?"

Dušan Chrenek: „Jednoznačne odchod Veľkej Británie bude mať vplyv na európsky rozpočet, taký odhad je, že stratíme zhruba 10 miliárd eur ročne, a túto stratu, túto finančnú medzeru je potrebné doplniť, takže jedna možnosť je, že ostatné krajiny budú prispievať viacej, alebo potom budeme musieť využívať európske prostriedky efektívnejšie. A celá diskusia je spojená aj s diskusiou o budúcnosti Európskej únie, sú tu rôzne scenáre, od toho, že budeme pokračovať podobným spôsobom, alebo niektoré krajiny pôjdu rýchlejšie, alebo až k možnosti, že budeme toho robiť viacej a spoločne."

Tomáš Škarba: „A platí, že prioritný je ten scenár, že tí, ktorí chcú robiť viac, budú robiť viac?"

Dušan Chrenek: „Nie je to prioritný scenár, je to jeden z možných scenárov, a práve teraz je na európskych krajinách, aby sa vyjadrili, ktorý scenár je pre nich dôležitejší, a podľa toho sa bude aj formovať európsky rozpočet. A európsky rozpočet predstavuje zhruba len jedno percento z hrubého domáceho produktu celej Európskej únie. To je v porovnaní napríklad s verejnými financiami členských krajín, a ktoré sú zhruba na úrovni 50 percent, len veľmi málo, avšak zásadným spôsobom to pomáha európskej ekonomike, našej rozvojovej pomoci, ale aj vede, výskumu, a získavajú z toho najmä krajiny ako Slovensko. Slovensko len za rok 2015 získalo z európskeho rozpočtu v čistom viac ako 3 miliardy eur, čo je 570 eur na jedného obyvateľa, a práve z toho sa financujú tisícky projektov po Slovensku, či už sú to diaľnice, nemocnice, ale tiež investície do vedy, výskumu, a nové pracovné miesta, alebo povedzme, aj študentský program Erasmus."

Tomáš Škarba: „Skúste sa ešte vyjadriť k prvej európskej lige. Neustále o nej počúvame, niektorí hovoria, že do nej patriť musíme, iní, že by sme sa jej mali vyhnúť široko‑ďaleko. Vieme už vôbec, ako má vyzerať táto tzv. prvá európska liga?"

Dušan Chrenek: „Práve všetko je na diskusiu, a preto je dobré, že aj Slovensko sa zapája do tejto diskusie, a že chce byť medzi tými najlepšími, pretože Slovensku vždy pomohlo, keď sa integrovalo do Európskej únie, nielen náš vstup, ale už aj pred vstupom prijalo reformy, ktoré zlepšili fungovanie Slovenska, potom sme sa dostali do schengenského priestoru, voľný pohyb, bez hraníc, ďalej sme sa dostali do eurozóny, ktorá nám priniesla spoločnú menu euro a konkrétne výhody pre podniky, ale aj bežných ľudí, takže vždy, keď Slovensko sa integrovalo viacej, vždy to ľuďom na Slovensku pomohlo, takže aj teraz si myslím, že naozaj je dobré, keď je tá ambícia, aby Slovensko bolo medzi tými prvými, aby bolo v tej práve najväčšej integrácii, a tak pomohlo aj Slovákom, aby mali lepší život, aby ešte lepšie využívali tie európske výhody, ktoré nám Európska únia prináša."

Tomáš Škarba: „Teda aj samo sebe. Ďakujem, že ste prišli do štúdia. Rozprávali sme sa s vedúcim Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušanom Chrenekom.

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

Kľúčové slová:
politické vedy , rohovor

Odbory vedy a techniky:
Iné

Tlač