Štát chce viac míňať

06. 07. 2017

V roku 2008 dosahoval verejný dlh Slovenska necelých tridsať percent hrubého domáceho produktu, po vypuknutí finančnej krízy sa takmer zdvojnásobil. Dnes postupne klesá a aktuálne dosahuje niečo vyše 50 percent. Míňanie štátu totiž obmedzil zákon o dlhovej brzde. Rezort financií chce teraz pre priaznivú ekonomickú situáciu zákon zmeniť.

logo Televíznej stanice TA 3(04. 07. 2017; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.30; por. 1/19; Andrej Horváth / Zuzana Závodská, Jozef Dúbravský)

Jozef Dúbravský, moderátor: „Ministerstvo financií aj naďalej presadzuje zmenu zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Peniaze na financovanie investičných projektov chce získať väčším zadlžovaním Slovenska. V súčasnosti tomu bráni takzvaná dlhová brzda. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aj ekonómovia tento zámer ostro kritizujú."

Andrej Horváth, reportér TA 3: „V roku 2008 dosahoval verejný dlh Slovenska necelých tridsať percent hrubého domáceho produktu, po vypuknutí finančnej krízy sa takmer zdvojnásobil. Dnes postupne klesá a aktuálne dosahuje niečo vyše 50 percent. Míňanie štátu totiž obmedzil zákon o dlhovej brzde. Rezort financií chce teraz pre priaznivú ekonomickú situáciu zákon zmeniť."

Peter Kažimír, minister financií: „Ako v budúcnosti modernizovať krajinu a nielen v tej podobe klasickej výstavby ciest, železníc, ale ako pripraviť krajinu pre blízku budúcnosť."

Andrej Horváth: „Rada pre rozpočtovú zodpovednosť považuje rušenie dlhovej brzdy za nezodpovedné, po prijatí eura ide vraj o druhý najdôležitejší zákon, ktorý Slovensko prijalo. Do roku 2025 má štát na investície k dispozícii približne šestnásť miliárd eur bez toho, aby bolo potrebné zákon zmeniť."

Ivan Šramko, predseda rady pre rozpočtovú zodpovednosť: „Ak by sme sa dotkli spodnej hranice prvého pásma, tak je priestor 9,6 miliardy a ak by sme išli na hornú hranicu druhého pásma, tak by bol priestor ďalších 6,6 miliardy v tom horizonte do roku 2025."

Andrej Horváth: „Proti zmene zákona o dlhovej brzde sa postavili aj bankoví analytici, ekonómovia a akademická obec."

Viliam Páleník, Ekonomický ústav SAV: „Krajiny strednej a východnej Európy vrátane Slovenska sú citlivejšie a oveľa náchylnejšie na krízové šoky, ako západná Európa, a preto by tieto krajiny mali mať prísnejší aj pakt stability a rastu, a preto aj by nebolo vhodné uvoľňovať dlhovú brzdu."

Juraj Valachy, analytik Tatrabanky: „Investori hneď spozornejú, čo sa deje u nás, na Slovensku, prečo sa dlhová brzda mení a myslím, že to, že investičné výnimky sú definované veľmi vágne, a teda budú vždy ad hoc rozhodnutím parlamentu, je to určitý spôsob neistoty, ktorú investori nemajú radi."

Andrej Horváth: „Plytvaniu peňazí by podľa rezortu financií mal zabrániť nový parlamentný výbor, investičné projekty by tak museli jeho členovia schvaľovať v trojpätinovej väčšine."

Peter Kažimír: „Je to naše odporúčanie. Podľa mňa, ak by mal fungovať nejaký systém veľmi vzácnych výnimiek, tak by mohol byť v rukách osobitného výboru Národnej rady."

Andrej Horváth: „Ministerstvo financií chce diskusiu o zmene zákona o dlhovej brzde presunúť na pôdu Národnej rady. Poslanci by o nej mali začať rokovať po letných prázdninách."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

Kľúčové slová:
ekonomika

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač