Ako riešiť šikanu na školách

03. 08. 2017

Vo Výskumnom ústave detskej psychológie sledujú šikanovanie už od roku 1973. Dnes už nejde iba o fyzické týranie, ale aj o prenasledovanie cez internet, teda kyberšikanu. Šikanu treba podchytiť včas. Na pozore musia byť najmä učitelia.

Televízna stanica STV 1 - logo(02. 08. 2017; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 16/26; Silvia Majerová, Janette Štefánková)

Janette Štefánková, moderátorka: „Prvé zmienky o šikanovaní na Slovensku začali vo Výskumnom ústave detskej psychológie sledovať v roku 1973. Dnes už nehovoríme len o fyzickom týraní, častým javom je prenasledovanie cez internet, teda kyberšikana. Najbežnejším riešením je to, že rodičia týrané dieťa preložia do inej školy."

Silvia Majerová, redaktorka: „Šikana medzi deťmi môže v začiatkoch vyzerať nevinne. Pokiaľ sa však nepodchytí včas, môže mať fatálne následky. Na pozore musia byť najmä učitelia. Šikanovaný sa bojí vyjsť s pravdou von a ten, kto šikanuje, sa k činu dobrovoľne neprizná."

Miro Drobný, riaditeľ projektu Zodpovedne.sk: „Tam je ďalších dvadsať, dvadsaťpäť, tridsať detí, ktoré to vidia, sú ticho, zo začiatku sa dokonca ešte aj smejú, hej, lebo to je srandovné, ale tie nezasiahnu. Čiže to, čo môže urobiť učiteľ, riaditeľ školy, zvýšiť povedomie o tom, že vôbec takéto niečo existuje, možno pustiť nejaký film, pozrieť si vlastne, ako to tá obeť prežíva a porozprávať sa v tých jednotlivých triedach o tomto, že keď to budú vidieť, tak to môžu zastaviť."

Silvia Majerová: „Aj kolektív má problém prezradiť, že sa niečo podobné deje ich spolužiakovi. Podľa psychológa ide o sociálnu psychológiu v detskom kolektíve."

Štefan Matula, psychológ, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie: „Ten kolektív má samozrejme strach nejako sa ozvať, pretože sú radi, že sa to šikanovanie netýka ich, ale že si tí agresori vyberú inú obeť v tej triede."

Silvia Majerová: „Najčastejšie sa šikana na slovenských školách rieši tak, že rodič šikanované dieťa prehlási na inú školu. Podľa odborníka to však nie je správne."

Štefan Matula: „Ja si myslím, že by malo byť až posledným riešením. To v podstate rieši problém toho dieťaťa, ale nerieši to problém spolužiaka, čo ho šikanovali. Vlastne sa potom môžu cítiť ako takí určití víťazi, že oni teda obťažovali toho spolužiaka a v podstate ten spolužiak doplatil na to, pretože musel meniť školu."

Silvia Majerová: „Pokiaľ riaditeľ, učiteľ a školský psychológ nie sú schopní v takejto situácii zakročiť, rodičia sa môžu obrátiť na školskú inšpekciu. Posledným riešením je spolupráca s políciou a podanie trestného oznámenia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

Kľúčové slová:
psychologické vedy , pedagogické vedy , vzdelávanie

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač