Mladý vedec testoval na sopke robota

14. 08. 2017

Mladý slovenský vedec Michal Smíšek, ktorý pôsobí v Nemeckej vesmírnej agentúre, nedávno sa vrátil zo Sicílie, kde na povrchu sopky Etna testoval s kolegami robota na mesačnú misiu.

logo Rozhlasovej stanice Slovensko(05. 08. 2017; Rozhlasová stanica Slovensko; Publicistika; 19.23; por. 1/1; Lenka Dzobová / ‑)

Moderátor: „Michal Smíšek je šikovný matematik a robotik. Pôsobí v Nemeckej vesmírnej agentúre a len nedávno sa vrátil zo Sicílie, kde na povrchu sopky Etna testoval s kolegami robota na mesačnú misiu. Ako to dopadlo, povedal mladý vedec Lenke Dzobovej."

Michal Smíšek, vedec: „Na Sicílii bolo našou úlohou ukázať, že keby sme chceli zrealizovať seizmologickú misiu na Mesiaci, to znamená merať otrasy mesiaca, tak vieme na to použiť naše roboty."

Lenka Dzobová, redaktorka: „Vás to prostredie, okolie tej sopky Etna prekvapilo? Ak áno, tak čím?"

Michal Smíšek: „Čo sme určite vedeli bolo, že ideme na aktívny vulkán, že vo výške 2 600 metrov sa nachádza svah, na ktorom budeme operovať, že tam bude zima. Čo sme úplne nevedeli je, že budú naše roboty vystavené dažďu, hmle, vetru. Na toto vlastne oni nikdy neboli stavané, my sme o tom vždy rozmýšľali ako o jednoduchom prototype, viac‑menej v laboratóriách, a potom prišiel tento projekt a my sme boli nútení našich robotov zobrať von. Takisto na Etne ten sopečný piesok bol magnetický a elektricky vodivý, čo v kombinácii s tým vetrom mohlo spôsobiť znefunkčnenie prakticky akéhokoľvek komponentu nášho robota, ktorý nebol dostatočne dobre zakrytý. A problémy sme riešili operatívne, v relatívne diskomfortných podmienkach, ale čo sme iné mali robiť."

Lenka Dzobová: „Keď ste rozprávali o tom, ako ste sa o toho robota báli, išiel niekde do diaľky a bola tam hmla a nevedeli ste, čo ho za tou hmlou čaká, to znelo trošku, ako keby ste púšťali do sveta svoje vlastné dieťa."

Michal Smíšek: „Samozrejme, ako konštruktéri robota sme boli v obavách, že sa mu čokoľvek môže stať. Napriek tomu sme zistili, že to, že roluje v hmle, nie je až taký veľký problém, pretože sa pri svojej orientácii pozerá primárne na zem, a tá hmla bola skôr tak trošku vyššie. Napriek tomu to bolo desivé vidieť toho robota, ako sa sám prvýkrát odvážne vybral do hmly, tam chvíľu operoval, my sme ho však pozorovali na mape, ktorú si on o svojom okolí buduje, či sa niekde nestratil. Potom po pár minútach sme videli, ako z tej hmly nepoškodený a sebavedomý z tejto novej skúsenosti vystúpil a bol to veľmi fajn pocit."

Lenka Dzobová: „Hovoríte o tom, ako robot operuje, vy sám pracujete na vývoji robotických senzorov, vďaka ktorým teda robot vníma svoje okolie. Tak ako vidí robot?"

Michal Smíšek: „Človek má dve oči a vďaka tomu vidí svet priestorovo. Vieme si predstaviť, aké by bolo relatívne ťažké naše vnímanie okolo seba, keby sme mali iba jedno oko s tým, že jednoducho to druhé oko zatvoríme. A zrazu vidíme, obzvlášť, ak sa pohybujeme v priestore, ktorý nepoznáme, že narážame do vecí, alebo sa snažíme uchopiť veci, ktoré úplne zle odhadneme ich vzdialenosť. A podobný princíp realizujeme aj na robotoch. Dáme im dve kamery, ktoré sa pozerajú približne rovnakým smerom a hľadáme objekty v ľavej kamere a v pravej kamere a porovnávame, ako sú približne od seba ďaleko. Mali by sme spomenúť aj silné počítače, ktoré tieto výpočty realizujú. Podobne, ako pri človeku, je tam mechanizmus, ktorý vníma, a potom je tam ten mozog, ten počítač, ten, ktorý uvažuje, ten, ktorému to páli."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

Kľúčové slová:
počítačové a informatické vedy, vedy o Zemi a enviromentálne vedy, technológie

Odbory vedy a techniky:
Technické vedy

Tlač