Môže finančná kríza udrieť znovu?

14. 08. 2017

V auguste 2007, teda pred desiatimi rokmi veľká medzinárodná banka BMP Pariba zareagovala na problémy s hypotékami na americkom trhu. Začala sa tak finančná kríza, ktorej následky nesieme dodnes. Je len otázka času, kedy príde ďalšia kríza. Rozhovor na túto tému s odborníkmi Jurajom Karpišom, analytikom inštitútu INESS a Vladimírom Balážom z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.

logo Rozhlasovej stanice Slovensko(11. 08. 2017; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18:18; por. 2/3; Peter Hanák/Peter Hanák)

Peter Hanák, moderátor: „V auguste 2007, teda pred desiatimi rokmi veľká medzinárodná banka BMP Pariba zareagovala na problémy s hypotékami na americkom trhu. Začala sa tak finančná kríza, ktorej následky nesieme dodnes. Milióny ľudí prišli o prácu či dokonca bývanie, čo pomohlo nárastu antisystémových a protestných hnutí a extrémizmu. Po desiatich rokoch je nezamestnanosť nízka a ekonomiky rastú, ale niektoré problémy zostávajú. Niektoré krajiny ako napríklad Španielsko majú stále vysokú nezamestnanosť. Množstvo ľudí aj v Európe žije v riziku chudoby a pracujú za minimálnu mzdu. Mnohé štáty majú stále vysoké dlhy alebo problémy s bankami. Popoludní som sa spojil s Jurajom Karpišom, analytikom inštitútu INESS a pýtal som sa, či sme sa z predchádzajúcej krízy ponaučili, alebo či môže udrieť znova."

Juraj Karpiš, analytik inštitútu INESS (telefonát): „Kríza sa opäť riešila tým, ako sa riešilo posledné prasknutie bublín. Čiže zase sa tlačili peniaze a znižovali úroky centrálnymi bankami. Preto nemyslím, že by sme mali čakať iné výsledky. Samozrejme je ťažko povedať, či to bude prasknutie bubliny v Číne alebo či to budú nesplácané študentské pôžičky v USA, alebo či to bude vystupovanie Talianska z eurozóny, že kde začne tá ďalšia kríza. Zrejmé ale je, že nízke úroky pomýlili mnoho ľudí, mnoho investorov a tieto chyby sa v ďalšej kríze budú likvidovať."

Peter Hanák: „Takže tvrdíte, že vlastne je len otázka času, kedy príde ďalšia kríza."

Juraj Karpiš: „Momentálny stav v ekonomike a momentálny rast cien nehnuteľností v rôznych krajinách naznačuje, že tie dobré časy trvali už pomerne dlho a že ku nejakej korekcii príde."

Peter Hanák: „A akú to môže mať podobu? Čo to môže znamenať pre ľudí? Znova si majú predstaviť nezamestnanosť napríklad?"

Juraj Karpiš: „Závisí to od toho teda, kde začne tá kríza a akú bude mať podobu. Ak by som si ja mal tipnúť, poukázal by som najmä na dlhopisové trhy, a to najmä na dlhy štátov. Tie totiž po poslednej kríze extrémne narástli."

Peter Hanák: „Ktorých štátov napríklad?"

Juraj Karpiš: „Napríklad môžeme ísť aj domov, čiže do eurozóny. Taliansko má vyšší dlh dnes, ako malo počas dlhovej krízy v európskej menovej únii. To znamená, že Taliansko je schopné sa refinancovať na trhoch, to znamená splácať svoj dlh iba v prípade, že úroky na jeho dlhu budú nízke. A neviem, či centrálna banka bude schopná udržať tie úroky nízko, ak by teda začali nejaké problémy."

Peter Hanák: „A je to nejaké reálne riziko, ktoré nám teraz bezprostredne hrozí, že môže sa stať, že o rok nám vypukne ďalšia ekonomická kríza?"

Juraj Karpiš: „Je možné, že ten horizont je v rokoch. V Taliansku momentálne nemajú vládu a čakajú na nové voľby, pričom politické sily, ktoré hovoria otvorene o vystúpení krajiny z eurozóny zdá sa tam majú stále väčšinu. Takže myslím si, že tieto riziká sú reálne."

Peter Hanák: „Čo napríklad kríza eura? O tej sa hovorilo už pri predchádzajúcej kríze. Riešil sa euroval napríklad. Máme očakávať problémy s eurom?"

Juraj Karpiš: „Upokojenie situácie v eurozóne priniesla najmä Európska centrálna banka, ktorá sa rozhodla zagarantovať dlhy jednotlivých krajín tým prísľubom jej šéfa. V roku 2012 v lete povedal, že teda zachráni euro, nech by musel vytlačiť akékoľvek množstvo nových eur a nakúpiť za to dlhopisy problematických krajín. Trhy upokojil, ale bohužiaľ politici si to pomýlili s dobrými časmi a prestali tlačiť na reformy a na šetrenie v eurozóne. Tým pádom dlh v eurozóne ďalej rástol. My sme neurobili dôležité reformy, preto si myslím, že eurozóna stále nemá vyriešené svoje domáce úlohy a hrozí v budúcnosti, že bude mať podobné problémy, ako mala v rokoch 2010 až 2012."

Peter Hanák: „Čo sú tie domáce úlohy? Čo by sme mali urobiť, aby sme sa vyhli ďalšej kríze takého rozsahu, ako pred desiatimi rokmi? A dá sa to vôbec ovplyvniť na úrovni Európskej únie? Nie je to globálna otázka?"

Juraj Karpiš: „Sčasti je to globálna otázka, keďže stimulovali ekonomiky všetky centrálne banky vo svete. Ale samozrejme aj doma v Európe treba zreformovať trh práce, aby v prípade, že príde skutočne ďalšia kríza, aby sa vedel prispôsobiť a aby zamestnanci vedeli prejsť z jedného zamestnania do druhého a za čo najkratší čas. A hlavne treba začať konečne šetriť napriek tomu, že máme dobré časy v úvodzovkách, štáty stále vytvárajú deficity a navyšujú dlh. A to znamená, že si nerobia rezervy na zlé časy. Po príklady netreba chodiť ďaleko. Ani naša vláda nie je napriek historicky najnižšej nezamestnanosti schopná hospodáriť bez deficitu s vyrovnaným rozpočtom."

Peter Hanák: „To bol analytik Juraj Karpiš. Na linke mám teraz naživo Vladimíra Baláža z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Dobrý večer."

Vladimír Baláž, Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied (telefonát): „Pekný večer prajem."

Peter Hanák: „Pán Baláž, ekonómovia sa zhodujú, že ekonomika funguje v cykloch. Raz sme hore, raz sme dole. Čiže kríza jedného dňa určite znova príde. Sú ale menšie aj väčšie krízy. Z tej poslednej sme sa spamätávali roky. Otázka je, či nám teraz hrozí kríza možno aj pre tie riziká, ktoré pomenoval pán Karpiš, s takými dôsledkami ako pred desiatimi rokmi. Teda prepúšťanie, prepad ekonomík, problémy krajín eurozóny."

Vladimír Baláž: „Prepúšťanie a rast nezamestnanosti sú typickými príznakmi každej krízy."

Peter Hanák: „A hrozí nám to teraz?"

Vladimír Baláž: „Nevieme povedať, či nám to hrozí teraz. Môžeme sa len pozrieť na nejaké štatistické dáta, ktoré hovoria o tom, že to priemerné obdobie ekonomického rozkvetu toho boomu trvá sedem až jedenásť rokov. No, a pretože tá posledná kríza v podstate odštartovala v roku 2007, čiže v podstate už sme na nejakej hranici toho priemerného obdobia. Čiže zvyšuje sa pravdepodobnosť, že nejaká nová kríza príde. Ale opakujem, kríza je úplne normálna súčasť ekonomického cyklu."

Peter Hanák: „Viackrát zaznelo Taliansko, kde je nielen obrovský dlh, ale aj talianske banky majú vážne problémy. Hrozí nám, že sa toto, že toto jedného dňa pocíti bežný poslucháč Slovenského rozhlasu? Len pripomínam, že pri problémoch v Grécku sme sa skladali na euroval, a dokonca nám vtedy padla vláda."

Vladimír Baláž: „Grécko tvorí asi nula celá dva percentá domáceho produktu Európskej únie a je to úplne okrajový problém. Je to omnoho taká väčšia marketingová záležitosť ako skutočný problém ekonomiky eurozóny. V tom poslednom storočí to bolo tak, že vždycky tá kríza prišla z ekonomického ..., to je zo Spojených štátov amerických. Čiže ak by mala prísť nejaká globálna kríza, tak veľmi pravdepodobne príde zo Spojených štátov amerických aj teraz."

Peter Hanák: „Je Slovensko pripravené, ak by napríklad o rok o dva prišla ďalšia kríza? Spravil štát dosť opatrení, aby sme predišli vážnym dôsledkom u nás?"

Vladimír Baláž: „Nie je možné v silách ani slovenskej vlády, ale aj nejakej inej európskej, aby ovplyvnila globálny ekonomický cyklus. To sú proste procesy, ktoré sú mimo možností každej vlády. A už vôbec to nemôže ovplyvniť vláda Slovenska. Slovenská vláda môže urobiť určité opatrenia. Môže povedzme prijať zákony na lepšiu flexibilitu na tú prácu, môže trošku viacej šetriť. Ale v podstate s tou krízou neurobí nič."

Peter Hanák: „Mala by si slovenská vláda požičiavať, kým je to lacné, alebo, ako hovorí pán Karpiš nezvyšovať dlh a šetriť na horšie časy?"

Vladimír Baláž: „To je omnoho dlhodobejšia otázka ako otázka jedného ekonomického cyklu. My si musíme povedať, že z čoho chceme v budúcnosti žiť a nie len od krízy do krízy, ale skutočne na mnoho desaťročí. Určite budeme musieť nie šetriť, ale investovať. Otázka je, že do čoho. Či to má byť diaľnica, alebo to ... nejaký technologický, z ktorého odvetvia. To je na diskusiu. Ale opakujem, zo šetrenia ešte nikto nezbohatol."

Peter Hanák: „A čo bežní ľudia? Dá sa na nich aplikovať tá otázka, či si požičať alebo nie, teda, že či si majú zobrať hypotéku na bývanie, kým sú nízke úroky? Alebo je to zlý nápad?"

Vladimír Baláž: „Záleží na tom, prečo si požičajú. Ak riešia nejakú bytovú situáciu a potrebujú bývať, založia si rodinu, tak jednoducho nech si tú hypotéku vezmú, pretože inak tú rodinu nezaložia. A v podstate nie je až také dôležité, či tie úroky sú vysoké alebo nízke, pokiaľ však chcú tú hypotéku na nejaký špekulatívny účel tak, že dneska kúpim za sto a predám za stodvadsať, tak to je potom veľmi zlý signál pre ekonomiku. Zdá sa, že podiel tých špekulatívnych hypoték skutočne v slovenskej ekonomike čoraz viacej narastá."

Peter Hanák: „Čo to znamená? Je to nejaké riziko?"

Vladimír Baláž: „Áno, je to určite riziko, pretože istým spôsobom sa vraciame do roku 2007, keď ten trh s nehnuteľnosťami bol určite nadhodnotený. A veľkú časť tých nehnuteľností ľudia kúpili na špekuláciu a nie na reálne bývanie."

Peter Hanák: „Takže hrozí nám aj na Slovensku nejaká realitná bublina, ktorá praskne jedného dňa?"

Vladimír Baláž: „Bublina nehrozí. Bublina je už dávno tu a určite raz praskne. Ale keď ste sa ma pýtali, že kedy, ja vám s čistým svedomím poviem, že neviem."

Peter Hanák: „To bol Vladimír Baláž zo Slovenskej akadémie vied. Ďakujem za rozhovor."

Vladimír Baláž: „Dovidenia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

Kľúčové slová:
ekonomika

Odbory vedy a techniky:
Iné

Tlač