Tlačová beseda: list Európskej komisie o eurofondoch

10. 08. 2017

Tlačová beseda poslancov Národnej rady hnutia OĽaNO‑NOVA. Informovať budú o podrobnostiach z listu od Európskej komisie v súvislosti s výzvami na čerpanie eurofondovv rezorte školstva. Podrobne prezentovali aj svoje názory týkajúce sa hodnotiteľov jednotlivých projektov.

 logo Televíznej stanice TA 3(07. 08. 2017; Televízna stanica TA 3; Tlačová beseda; 11.00; por. 1/1; ‑ /Alfonz Šuran)

Alfonz Šuran, moderátor: „O chvíľu si naživo pozrite tlačovú besedu poslancov Národnej rady hnutia OĽaNO‑NOVA. Informovať budú o podrobnostiach z listu od Európskej komisie v súvislosti s výzvami na čerpanie eurofondov."

Veronika Remišová, poslankyňa OĽaNO‑NOVA: „Vážené dámy, vážení páni, vítame vás na tlačovej konferencii, kde budeme hovoriť o tom, ako nám Slovenská národná strana robí hanbu v Európskej únii a budeme hovoriť aj o tom, čo teraz ďalej, čo ďalej s eurofondami na vedu a výskum.

Predseda SNS Andrej Danko aj pán Fico sa pri škandále s eurofondami na vedu a výskum snažia navodiť dojem, že všetko je v poriadku a že nanajvýš zlyhal jeden úradník. Ale ani na to nie sú dôkazy a vlastne ani žiadne dôkazy nebudú pretože je už neskoro. Opak je však pravdou. Celý systém rozdeľovania 600 miliónov eur na vedu a výskum ministerstvo nezvládlo a my sa môžeme len pýtať, či išlo o neschopnosť, alebo o niečo horšie. A od začiatku tejto kauzy sme upozorňovali na dva kľúčové problémy  – prvým z nich bol výber a skúsenosti hodnotiteľov a druhým bol rozdeľovanie desiatok miliónov eur piatim firmám bez skúsenosti s výskumom a s vývojom. Minister Plavčan aj pán Fico sa snažili naše argumenty vykresľovať ako útok opozície, ktorá vláda závidí jej úspechy, prípadne kládli vinu neprajným médiám.

Minulý štvrtok však Slovensko dostalo list od Európskej komisie, v ktorom nám Európska komisia oznámila, že pozastavuje platby nie v dvoch, ale dokonca až v štyroch výzvach na ministerstve školstva a ministerstvu zakázala podpisovať nové zmluvy s prijímateľmi dotácií. Andrej Danko o tom vo svojom oznámení, že ministerstvo školstva jednu pozastaví, o tom taktne pomlčal. A čo boli dva hlavné problémy, na ktoré Európska komisia upozorňuje – hodnotitelia a výber firiem bez skúseností s výskumom a bez akejkoľvek činnosti. Európska komisia tak pozastavila štyri výzvy ministerstva školstva z tých istých dôvodov, na ktoré sme upozorňovali my, na ktoré upozorňovali médiá. Varovný list Brusel nepíše každý deň a určite ho nepíše pre nejaké bežné alebo formálne problémy. Varovný list znamená, že Komisia to, čo sa tu deje s eurofondami na vedu a výskum, že to Komisia považuje za obrovský problém. A ak si dobre spomínam, tak to je to historicky vôbec prvýkrát, čo nám Brusel poslal varovný list predtým, ako výzva bola vôbec skončená a vyhodnotená a ako boli vyplatené peniaze. Väčšinou korekcie prichádzajú až potom, keď už sú peniaze vyplatené žiadateľom, a potom Komisia uplatňuje nejaké korekcie. A myslím si, že je veľmi dobré, že sa nám spoločným úsilím podarilo na tento škandál, už v zárodku upozorniť, pretože, ak by nejaké peniaze žiadateľom vyplatené boli, hrozilo by reálne nebezpečenstvo, že Komisia by ich nepreplatila a my by sme ich museli dať, my by sme ich splácali z rozpočtu. A ja dúfam, že ministerstvo školstva si list poriadne prečítalo a zapamätá si, že nemá podpisovať žiadne ďalšie zmluvy. EÚ nepreplatí ani jediné euro pokiaľ sa nevyriešia problémy, na ktoré nás Európska komisia upozorňuje a na ktoré sme upozorňovali aj my. Európska komisia s ministerstvom komunikovala už od polovice júla, ale vysvetlenia ministerstva ju zjavne neuspokojili, a preto Komisia žiada v prvom rade preveriť, či hodnotitelia majú dostatočné skúsenosti a odbornosť na hodnotenie projektov a žiada preveriť, či firmy, ktoré dostali granty, majú skutočné skúsenosti s výskumom a inováciou a či finančne stabilné. Čiže ešte raz, sú to presne tie skutočnosti, na ktoré upozorňuje my, na ktoré upozornili viaceré médiá.

Pán Danko hovoril len o zastavení jednej výzvy  –  dlhodobý strategický výskum, no nepovedal nám, čo bude s druhou výzvou  –  priemyselno‑výskumné centrá, kde boli najväčšie problémy, boli tu problémy s mŕtvymi firmami, s podozreniami z korupcie. A upozorňujem ministerstvo, že v tejto výzve ešte niektorí úspešní žiadatelia nestihli podpísať zmluvy a pevne verím, že žiadna ďalšia zmluva ani v tejto výzve nebude potajomky podpísaná. Podstupujeme teraz obrovské riziko, že EÚ už podpísané zmluvy nepreplatí a rôzne pochybné projekty budeme musieť nakoniec platiť z našich daní. Nebudem už hovoriť o firmách, ktoré dotáciu dostali za posledné dva týždne sme uviedli dosť príkladov nezmyselného rozhadzovania desiatok miliónov eur, ale kľúčom k hodnoteniu sú hodnotitelia. My sme skontrolovali teraz aj neúspešné aj úspešné projekty vo firme, pardon, vo výzve priemyselné výskumné centrá a zistili sme, že neodborní hodnotitelia, keď napríklad lekár hodnotí valcovanie oceľových plechov sa v zozname vyskytujú veľmi často. Druhý problém  –  množstvo projektov hodnotili ľudia, ktorí sú konateľmi firiem, ktorí píšu eurofondové projekty. Jedenásť projektov hodnotil člen predstavenstva Výskumného ústavu zváračského, ktorý sa v tej istej výzve úspešne zapojil do viacerých projektov, o tom ste už písali. Všetkých jedenásť ním hodnotených projektov bolo vylúčených. Pán Plavčan tu nevidí problém, povedal, že o žiadny konflikt záujmov sa nejedná, ale podľa pravidiel pre hodnotiteľov výskumných projektov na európskej úrovni je takáto situácia označovaná za možný konflikt záujmov. V registri konečných užívateľov výhod je pri tomto výskumnom ústave uvedený pán Brodňan, bývalý investičný riaditeľ skupiny Penta.

Pán Fico a pán Danko neustále vyzývajú ľudí, aby im priniesli dôkaz, že tieto eurofondové výzvy sú zmanipulované. Jeden im teda dám, hoci osobne pre predsedu SNS Andreja Danka by to nemalo byť veľkým prekvapením, stačí, keď si spomenie, koho má jeho na ministerstve pôdohospodárstva na mieste generálnej riaditeľky a koho má jeho strana, koho jeho strana vymenovala za riaditeľa agentúry ministerstva školstva. Väčšina hodnotiteľov sa vo výzve pri priemyselných a výskumných centrách v zozname objavuje niekoľkokrát a medzi zamietnutými projektami sa na pozícii hodnotiteľ jedna najčastejšie objavuje meno Monika Deneva. Ona hodnotila spolu pätnásť projektov a všetky boli na základe jej hodnotenia zamietnuté. Nemala problém hodnotiť akúkoľvek oblasť od zásobníka energie na princípe rotujúceho telesa, cez gama radiačnú záťaž, sklo-vláknitých izolácií až po diagnostiku chronickej obštrukčnej choroby pľúc. Pani s rovnakým menom je generálnou riaditeľkou u ministerky Matečnej, ktoré riadi SNS. Tu vidíte zoznam projektov, ktoré hodnotila a vidíte, že automatizácia špecializovanej výroby, bioaktívne látky na prevenciu chronických chorôb, diagnostika obštrukčnej choroby pľúc až po turbíny alebo biomasu. Podobne bol na tom pán Balžanka menovaný SNS za šéfa ministerskej agentúry. Pre zmenu on je zas najčastejším hodnotiteľom, jedná pri úspešných projektoch a rovnako sa rozumie ovocinárstvu, viacvrstvovým sklám, energetickým tokom aj kompozitným materiálom. Spolu hodnotil osem úspešných a šesť neúspešných projektov. Vidíte, že zase sa jedná o obrovskú škálu a rozptyl rôznych odbornosti. A ak ešte po tomto bude niekto tvrdiť, že jeden človek môže hodnotiť turbíny, rovnako odborne môže hodnotiť originalitu projektov pri lekárskych, lekárskych projektoch, alebo môže hodnotiť kompozitné polymérne materiály, tak potom už naozaj nie je o čom. Ak toto nie je dôkaz neférového hodnotenia výziev, tak už naozaj neviem, aké dôkazy Robert Fico a Andrej Danko chcú. Čo sa týka nahlasovania korupcie, pán Fico vyzýval ľudí, aby išli na políciu v prípade, ak sa stretnú s korupciou. Dnes ráno bol medializovaný prípad muža, ktorý sa stretol s korupciou pri eurofondoch, išiel na políciu a polícia jeho podanie odignorovala. Čiže najprv išiel na políciu a až keď jeho, keď jeho podnet si polícia nevšímala, tak až potom to povedal médiám. Čiže takto u nás funguje nahlasovanie korupcie. Ak aj prídete na políciu, nahlásite korupciu s eurofondami, tak polícia vaše podanie odignoruje.

Pán Danko sľuboval, že vypíše novu výzvu pre vysoké školy. Mimochodom, výzva, ktorú sľubuje, bude mať o 220 miliónov menej ako výzva, ktorú zrušil. Lebo tá výzva na dlhodobý strategický výskum mala alokáciu 300 miliónov, on teraz chce vypísať výzvu špeciálne pre vysoké školy len na 80 miliónov. Ale čo je oveľa dôležitejšie je, že výzvu nemá význam vypisovať, ak sa nezmení celý systém hodnotenia a výberu projektov. To budeme mať ten istý problém, ako máme teraz. Čiže pokiaľ sa tento systém nezmení, výzvu ani nemá význam vypisovať. Vďaka činnosti štandardnej Slovenskej národnej strany už žiaľ žiadny slovenský vedec ani technik neverí v spravodlivé rozdeľovanie dotácií na výskum a inovácie. SNS nás takto dostala do veľmi zlého svetla pred celou Európskou úniou a je zrejmé, že slovenská vláda nedokáže vyriešiť problémy sama a musíme sa neustále obracať na Brusel, aby riešil naše problémy. A SNS si na to vybrala veľmi zlý čas, pretože teraz sa intenzívne rokuje na európskej úrovni o eurofondoch od roku 2020, nastavujú sa kritériá, rozhoduje sa kto koľko dostane, na čo tie peniaze pôjdu a takýto škandál, ktorý tu máme teraz môže spôsobiť to, že Slovensko z týchto rokovaní vyjde veľmi zle. Prečo by nám Európska únia mala dávať peniaze, keď my ich takto rozhadzujeme. Vládna koalícia neustále horekuje, že nebudeme mať z čoho stavať diaľnice. Takýmito škandálmi našu situáciu len zhoršuje a bez mihnutia oka vyhodí von 300 miliónov eur, čo je suma blízka najlacnejšej ponuke na stavbu najdlhšieho tunela na Slovensku  –  tunela Višňové, ktorý najlacnejšia ponuka bola na 338 miliónov eur.

Čo teraz ďalej s týmto. Ak by sme boli vo vláde, v prvom rade takýto škandál by sme nemali, ale hlavne by sme zaviedli tieto riešenia, ktoré by sa mali zaviesť okamžite aj pri vypísaní ďalších nových výziev.

Konflikt záujmov. Konflikt záujmov by mal byť definovaný podľa pravidiel pre hodnotiteľov na európskej úrovni, nemalo by sa stať, že kľúčový človek z firmy, ktorá sa uchádza o projekt, je zároveň aj hodnotiteľom projektu. Každý z veľkých projektov by mali hodnotiť panely a tie panely by mali byť zložené z uznávaných odborníkov pre danú problematiku. Aby sa vybrali, aby sme zaručili, že nepríde ku konfliktu záujmov a obmedzili známostí, polovica hodnotiteľov by mala byť zo zahraničia.

Prax hodnotiteľov. Momentálne, keď si pozriete výzvu pre hodnotiteľov, tak zistíte, že v požiadavkách na hodnotiteľa je prax len troch rokov skúseností v odbore, čo môžu byť aj pomerne čerství absolventi a áno, jeden z hodnotiteľov je napríklad aj doktorand. Dokonca tam nie je ani požiadavka na PhD., a teda doktorát nemá viac ako polovica hodnotiteľov, ktorí hodnotili tieto projekty. Čiže niektoré projekty sú veľmi komplikované a je nezmysel, aby 40‑miliónový projekt hodnotil niekto, kto nemá dostatočné skúsenosti, preto navrhujeme minimálnu 10‑ročnú prax v odbore pre hodnotiteľov. Ministerstvo by malo zverejňovať prihlášky podporených projektov a tak isto mali by zverejňovať aj hodnotiace protokoly, tak aby si odborná verejnosť mohla overiť kvalitu projektov a hodnotenia. Čo sa týka firiem, povinne by mali zdokladovať zrealizovaný výskum a táto požiadavka by sa nemala dať obísť jednoducho tým, že si to zapíšu do registra, do obchodného registra, ako predmet obchodnej činnosti. Tak to mnohé firmy v tejto priemyselnej výzve urobili.

Maximálna výška dotácie. Európska výskumná rada prideľuje dotácie vo výške 1,5 milióna eur a špičkovým vedcom, ktorí v niektorých prípadoch spolupracovali aj s nositeľmi Nobelových cien, prideľuje dotácie 2,5 milióna eur. A my tu mŕtvym firmám dávame dotácie päť miliónov, šesť miliónov, sedem miliónov eur, bez toho, aby sme vôbec vedeli, či tie firmy výskum robia. Čiže preukázanie zrealizovaného výskumu v minulosti a maximálna dotácia vo výške investícií do výskumu, ktoré už tieto firmy zrealizovali. A je to aj v súlade so stratégiou inteligentnej špecializácie, pretože všade sa hovorí, že my potrebujeme zvýšiť podiel súkromných investícií do vedy a výskumu. A tak isto navrhujeme, aby veľké projekty sa hodnotili z hľadiska hodnoty za peniaze. Hodnotia sa tak mnohé ministerské projekty a nie je dôvod, aby sa veľké eurofondové projekty nehodnotili, či to má vôbec zmysel a či je to efektívne.

Keďže je zrejme zbytočné obracať sa na pána Plavčana alebo na pána Danka, ktorí tento škandál spôsobili, vyzývame podpredsedu vlády Petra Pellegriniho, aby dohliadol na každú vypísanú výzvu a zaviedol tieto riešenia na zlepšenie situácie do praxe. Práve na to bol jeho úrad, ktorý nás stojí nemalé peniaze, na to bol jeho úrad zriadený. A ešte raz, opakovane vyzývame pána Fica a Bélu Bugára, aby viac nedovolili SNS svojím pôsobením na ministerstve školstva poškodzovať Slovensko. Máme dosť podpisov na zvolanie mimoriadnej schôdze na odvolanie ministra školstva, čakáme na niektorých kolegov a podpisy odovzdáme. Ďakujem, môj kolega Edo Heger."

Eduard Heger, poslanec OĽaNO‑NOVA: „Milé dámy, vážení páni, dovoľte mi nadviazať na kolegyňu Remišovú a vniesť do toho možno taký makroekonomický pohľad, pretože nejedná sa tu, teda len o čerpanie, alebo teda táto celá kauza nebude mať len dopad na samotné čerpanie eurofondov, ako sme počuli, že teraz sa prejednáva, ale bude mať dopad na celý vývoj ekonomiky.

V súvislosti práve, ako kolegyňa povedala, ohľadom korekcií, dovoľte mi to trošku viacej vysvetliť, pretože toto je veľmi dôležitá oblasť. Samotné korekcie, keď nastanú z eurofondov, tak spôsobujú dve veci. Jednak to, že ich musíme zaplatiť z rozpočtu a my a musíme to zaplatiť z peňazí, ktoré neboli na to určené, čo automaticky prináša záťaž na štátny rozpočet a v konečnom dôsledku to navyšuje aj deficit, čo opäť má negatívny vývoj na samotnú ekonomiku aj na budúce smerovanie Slovenska. Druhé je, že takéto eurofondy sa nám, potom zvyšné eurofondy musíme vyčerpať rýchlejšie, čo automaticky ohrozuje, že tieto fondy, eurofondy budú vyčerpané zmysluplne, pretože práve toto enormné čerpanie eurofondov v krátkom čase nielenže spôsobuje to, že bude rozhodovanie rýchle a narážame na práve takéto problémy, ale aj to, že opäť musíme potom mať viac peňazí pripravených na spolufinancovanie, čo je opäť záťaž na štátny rozpočet a na deficit. Totižto ekonomika sa najlepšie vyvíja, keď sa v nej nedejú šoky. A práve, keď čerpáme enormne rýchlo alebo enormne v krátkom čase čerpáme enormné množstvo eurofondov, toto spôsobuje šoky. Toto sme videli aj v roku 2015. A sú šoky, ktoré nevieme ovplyvniť, ale žiaľ na Slovensku sa dejú, za ktoré môže priamo vláda, a to je práve aj šok v podobe rýchleho čerpania eurofondov v krátkom čase. Takýto šok sme zažili v roku 2015 a bol to opäť len znak nezvládnutého manažmentu eurofondov. Dnes vidíme, že sa nám to opakuje. Totižto ten šok, ktorý sme zažili v roku 2015, sa podpísal aj pod prognózu dane z príjmov právnických osôb na rok 2016, ako sme mohli vidieť teraz začiatkom leta v aktualizácii, tak sme videli, že výber daní právnických osôb bude nižší o zrejme 200 až 300 miliónov a dokonca aj pán minister financií Peter Kažimír povedal, že veľký podiel na tom má práve enormné čerpanie v roku 2015, čo mohlo ovplyvniť práve nazeranie na prognózovanie príjmov na rok 2016. Čiže vidíme tu automaticky, že takéto šoky rozkolísavajú ekonomiku, rozkolísavajú samotné prognózy a spôsobujú problémy pre dlhodobý vývoj, preto je dôležité sa týmto šokom vyhýbať. Teraz sa nám to opakuje, jednak vidíme samotné, ako aj kolegyňa Remišová opísala, samotnú tú metodiku, samotný ten spôsob, celý tento škandál poukazuje na to, ako je toto nezvládnutý manažment rozdeľovania eurofondov. Na druhej strane si treba uvedomiť, že sa nachádzame v polovici obdobia čerpania eurofondov a sme na úrovni šesť až sedem percent. Toto je tiež veľmi dôležité, pretože toto sa deje, ako by som povedal, v takom pokojnom čase, uprostred obdobia, my stále máme vyčerpaných len šesť, sedem percent a takéto situácie sa môžu len opakovať v budúcnosti. Čiže toto je ďalšie riziko, ktoré tu vidíme, a to bude ďalší šok pre ekonomiku a na ďalší vývoj. A potom k tomu je potrebné samozrejme prispôsobovať aj výdavky, na to, aby ste ukorigovali štátny rozpočet, v týchto šokoch je dôležité ukorigovať aj výdavky, čo zatiaľ vláda nerobí. A preto je vždycky deficit vyšší ako plánovaný, keď sa takéto veci udejú.

Na záver by som chcel povedať práve ešte jednu dôležitú vec, ktorá konkrétne s eurofondami súvisí. Európska komisia vypočítala, že peniaze investované práve do výskumu a vedy vedia priniesť z jedného investovaného eura sedem až štrnásť eur konečného efektu v domácom hospodárskom produkte. A toto je takzvaný Spilov efekt, hovorili sme o tom aj minule. Teraz, keď si zoberieme len samotných 300 miliónov, o ktorých sa tu bavíme, tak to je dopad na ekonomiku vo výške 2,1 až 4,2 miliardy eur. Čo je nezanedbateľná čiastka. Takže toto je ďalší a ďalší dôležitý rozmer, ktorý potrebujeme mať na pamäti, pretože momentálne, ako vidíme, ako sa tie investície vyvíjajú, tak nielenže neprinesú ani tento efekt, ony neprinesú ani efekt investovaných peňazí, čiže ani jedna k jednej. Odovzdávam slovo predsedovi klubu Richardovi Vašečkovi."

Richard Vašečka, predseda klubu OĽaNO‑NOVA: „Dobrý deň dámy, páni. Iste si pamätáte nedávno sa verejne diskutovalo o tom, ďalej sa diskutuje, že do nejakých regiónov, ktoré zaostávajú vo vývoji v rámci Slovenska, že nestačí tam len čisto dotiahnuť nejakú infraštruktúru, diaľnicu, nejakú rýchlostnú cestu, ale že ako to bolo objektívne zhodnotené, to, čo je najdôležitejšie, je práve vzdelávanie, rozvoj, technológie, ktoré môžu jednak pomôcť rozvíjať sa tomu regiónu a tak isto aj znižovať konkrétne nezamestnanosť.

Preto je veľmi kľúčové to, že sme súčasťou Európskej únie a že sú tu tieto prostriedky, ktoré pomôžu a môžu pomôcť v tejto oblasti. Tak, ak hovoríme o, spomínali sme diaľnice, tak o to viac sú dôležité investície do vedy, výskumu, inovácií, a preto to nie je nejaké rétorické cvičenie alebo zopár nejakých faktov. Toto je kľúčová vec. Ja sa čudujem a som sklamaný prístupom predsedu vlády a predsedu Slovenskej národnej strany, ktorí akoby, jediná vec, ktorá ich zaujíma, ako sa z toho vykrútiť, ako dať najavo, že vlastne nič sa nestalo. Ale tu nejde o vládu alebo opozíciu, tu ide o Slovensko a o to, aby naozaj sme boli platným členom Európskej únie a aby aj to naše členstvo v Európskej únii bolo naozaj efektívne využité. To je to, čo potrebujeme. Ak to má takto ďalej pokračovať, tak my určite neprestane s tým poukazovaním na to a sme pripravení ukázať, že toto nie je normálne, že takto to nie je normálne. Ja naozaj mám niekedy taký pocit z tých takzvaných štandardných politikov, že oni sú takí až zaskočení, že čomu sa čudujete, však tak to robia všetci, tak sa to robí, nie, tak máme ministerstvo, tak na ňom sa nejaké peniažky prelejú tým správnym ľuďom. Nie, nie je to normálne a hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti to nikdy za normálne a za prijateľné nebude považovať.

A keď budeme my vo vláde, tak takéto veci ani náhodou sa nebudú môcť diať a budeme sa snažiť o to, aby naozaj každé euro, každý cent išiel tam, kde má byť. Tak ako hovoril môj kolega Edo Heger, toto je to, čo môže skutočne reálne Slovensku pomôcť, nie nejaké naťahovanie sa, nie nejaké rečičky v Národnej rade, nie o tom, že či budeme riešiť nápis na budove alebo obliekanie poslancov v parlamente, ale to, či Slovensko pôjde dopredu vo vede, výskume, inovácii. Preto naozaj nemôžme inak, len apelovať, ak už to teda ignorujú Robert Fico a Andrej Danko, tak na podpredsedu Petra Pellegriniho, ktorý má na starosti tieto veci a v Smere je eminentný záujem tváriť sa, že on je ten dobrý človek, ten čistý človek, ten moderný človek, tak nech sa páči, pán podpredseda, zareagujte a konajte v tejto veci, ktorá je kľúčová. Nejde len o našu medzinárodnú prestíž, ale o samotný život na Slovensku."

Ľubomíra Oravová, TA 3: „Ak môžem, dve otázky. Pani Remišová, vy ste povedali, že v súvislosti s tou druhou výzvou veríte, že žiadna ďalšia zmluva nebude podpísaná, veríte akože môže byť nejaká zmluva potom, ako teda Európska komisia zaslala takýto list, podpisovaná?"

Veronika Remišová: „Od ľudí, čo sú na ministerstve školstva, sa dá čakať čokoľvek. Už len to, že takýto škandál spôsobili v takomto rozmere za takéto peniaze, tak ja by som sa vôbec nečudovala, keby ešte aj po liste Európskej komisie, preto som to povedala nahlas, keby sa snažili ešte podpísať nejaké zmluvy s úspešnými žiadateľmi vo výzve priemyselno‑výskumné partnerstvá. Preto ešte raz upozorňujem, žiadne zmluvy nemôžu byť podpísané."

Ľubomíra Oravová: „Ešte jedna otázka, predsa len, mali sme tu v minulosti škandál s eurofondami, to bolo ešte pred vstupom do Európskej únii, ak sa nemýlim, pán Hamžík, v konečnom dôsledku aj tam vlastne boli upozornenia pomerne vážne, ale vyšetrovanie, čo sa týka zneužívania týchto eurofondov sa napokon skončilo s tým, že skutková podstata trestného činu sa nenaplnila, že sa zistili nejaké nezrovnalosti. Neobávate sa takéhoto záveru zo strany NAKA napríklad?"

Veronika Remišová: „Keď bolo v médiách oznámené, že NAKA začína vyšetrovanie tohto eurofondového škandálu, tak som si presne toto povedala, že na to sme už zvyknutí, väčšinou ten verdikt je  –  skutok sa nestal, alebo tento skutok nebol trestným činom. Ja môžem len veriť, že to nedopadne tak isto, ale žiaľ, keď sa to týka spriaznených ľudí, záujmových skupín, tak väčšinou sa u nás kauzy zametajú pod koberec."

Richard Vašečka: „Ešte jedna vec, že treba si uvedomiť, že toto nie je len vnútroštátna naša záležitosť, netýka sa len Slovenska a našich orgánov činných v trestnom konaní, ale aj vyšetrovania Európskej komisie, kde oni si tie veci preveria a nepostupujú takým štýlom, ako niektorí politici, alebo niektoré skupiny majú vo zvyku. A som veľmi rád, že ste pripomenuli tú dávnejšiu dobu, že naozaj toto začína pripomínať doby, keď za Mečiara Slovensko si robilo hanbu v Európe a bolo vlastne akoby tak odsúvané bokom, Slovensko si to nezaslúži, je to hanba tých politikov a my ich vyzývame, aby tak nerobili, aby v každom prípade tak spolupracovali, ako povedala Veronika Remišová, s Európskou úniou, s Európskou komisiou, aby tieto veci boli využité a bolo vyšetrené, aby sa nerobili ešte ďalšie väčšie škody okrem toho časového presunu, ktorý nastal."

Jana Krescanko Dibáková, TV JOJ: „Ja mám dve také trošku hypotetické otázky. Prvá, hovorili tu, povedali ste tu dve mená, sú to podľa vás mená, ktoré majú nejakú politickú funkciu, na základe ktorej sa tu prideľujú tieto eurofondy, alebo je to len tým, že nie je dostatočný počet úradníkov, ktorí by kvalifikovane vedeli hodnotiť? Či títo ľudia teda plnia úlohu, prepáčte, že tomu dáme, tomu nedáme, podľa toho, kto je politický prívrženec, alebo nie je?"

Veronika Remišová: „Faktom je, že pán Balžanka je nominant SNS a je riaditeľom ministerskej agentúry, vybralo ho tam SNS bez výberového konania. Pani Deneva, pani s rovnakým menom je generálnou riaditeľkou na ministerstve pôdohospodárstva. A ja si myslím, že projekty, odbornosť projektov by vôbec nemali hodnotiť úradníci. Ja si neviem predstaviť, ako úradník môže zhodnotiť, či napríklad pyrolýza biomasy a druhotných palív je originálna. Alebo či zhodnocovanie riasových metabolitov vo fermentačnom procese je inovatívne. Ja si to neviem predstaviť, aby úradník mohol toto zhodnotiť. Toto môže zhodnotiť jedine odborník v danom odbore, pretože oni napríklad hodnotia originalitu projektov, inovatívnosť projektov. Takže aký účel, aký účel tam plnili, nechám, ľudia si urobia o tom svoj názor, ale podľa mňa nie je možné, aby úradník dokázal zhodnotiť takýto obrovský rozsah vedeckých disciplín, aby to dokázal kvalifikovane zhodnotiť."

Jana Krescanko Dibáková: „A druhá otázka, tiež taká trošku hypotetická, tie vaše podmienky, ktoré ste nastavili, sa môžu javiť ako pomerne náročné. Zrejme na to môže prísť reakcia, či je to vôbec splniteľné, či tu máme vôbec také portfólio odborníkov a navyše na Slovensku každý každého nejakým spôsobom pozná. Čiže čo hovoríte na takéto argumentárium, ktoré zrejme príde?"

Veronika Remišová: „Preto som spomínala, že by to mohol byť panel, tak ako na európskej úrovni, to znamená nie, že dvaja hodnotitelia budú rozhodovať o tom, či dáme peniaze 40‑miliónovému projektu alebo nedáme, čiže panel určený z uznávaných odborníkov. A aby sme vyhli práve známostiam, každý každého pozná, tak by tam malo byť polovica hodnotiteľov zo zahraničia."

Viktor Serebryakov, TV Markíza: „Len taká technická otázka. Vy ste hovorili, že boli zastavené štyri výzvy a nie dve, teda o ktorých sme komunikovali. Čiže boli zastavené len plošne všetky výzvy na ministerstve školstva, alebo tie ďalšie dve sú tiež nejaké problémové?"

Veronika Remišová: „Tie ďalšie dve výzvy sa týkajú centier mimo Bratislavy a v Bratislave. Osobne si nemyslím, že tieto dve výzvy sú problém, až tak problematické, pretože projekty už museli prejsť aj schvaľovaním v programe Horizont, tu je skôr škoda, ak sa tam nepreukážu pochybenia, je skôr škoda, že sa zastavili, pretože by sa mohli úspešne už implementovať. Čiže ak sa v týchto dvoch výzvach nepreukážu pochybenia, ja si myslím, že tieto dve výzvy až tak problematické nie sú."

Peter Kapitán, SME: „Tie dve ďalšie výzvy, o ktorých hovoríte, sú v rámci operačného program výskum a inovácie a spadajú taktiež do kompetencie výskumnej agentúry, alebo to rozdeľuje ministerstvo hospodárstva, alebo že ktorá línia to je?"

Veronika Remišová: „Je to línia ministerstva školstva, rozdeľuje to výskumná agentúra. A ešte som sa chcela vrátiť k tým hodnotiteľom, lebo to nehovorím len ja, opozícia, ale začali sa už médiách ozývať viacerí aj renomovaní vedci, vedci, ktorí sa vrátili na Slovensko zo zahraničia a oni dokonca pochybujú o tom, či, lebo napríklad biomedicínske projekty, či to dokáže napríklad kvalitne zhodnotiť lekár, ale urológ. Čiže aj v tej jednej oblasti existujú rôzne špecializácie a je veľmi ťažko to hodnotiť. Ale to, že niekto môže zhodnotiť z desiatich vedeckých disciplín projekty a všetky odmietnuť, alebo obrovské množstvo projektov naopak schváliť, je pre mňa nepredstaviteľné.

Ak už nemáte ďalšie otázky, ďakujem vám veľmi pekne, že ste prišli."

Alfonz Šuran: „To bola tlačová beseda poslancov hnutia OĽaNO‑NOVA o čerpaní eurofondov v rezorte školstva. Podrobne informovali o tom, čo si o hodnotiteľoch a hodnotení týchto projektov myslia."

 

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

Kľúčové slová:
projekty, politické vedy

Odbory vedy a techniky:
Iné

Tlač