Tlačová beseda ministra školstva o čerpaní eurofondov

16. 08. 2017

Na tlačovej konferencii boli prítomní: minister školstva, vedy, výskumu a športu Peter Plavčan, profesor Ján Turňa, expert na oblasť výskumných projektov, profesor Redhammer, šéf výskumných univerzít, profesor Mičieta, viceprezident Rektorskej konferencie, Stanislav Sipko, odborník na vednú politiku a Vladimír Soták, predseda Klubu 500.

Televízna stanica TA 3 - logo(14. 08. 2017; Televízna stanica TA 3; Tlačová beseda; 13.15; por. 1/1)

Moderátor tlačovej besedy: „Vážené dámy a páni, vítam vás na tlačovej konferencii ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu na tému čerpania eurofondov. Na dnešnej tlačovej konferencii vítam ministra školstva, vedy, výskumu a športu Petra Plavčana, profesora Jána Turňu, experta na oblasť výskumných projektov, následne pána profesora Redhammera, šéfa výskumných univerzít, profesora Mičietu, viceprezidenta Rektorskej konferencie, pána Stanislava Sipka, odborníka na vednú politiku, ktorý bol navrhnutý zo strany partnerov ako odborný koordinátor realizácie budúcich opatrení v oblasti otvorenej vednej politiky. Taktiež vítam pána Vladimíra Sotáka, predsedu Klubu 500. Dámy a páni, rád by som zdôraznil, že dnes ide o odbornú tlačovú konferenciu, nie o politickú tlačovú konferenciu vzhľadom na to, že táto téma bola niekoľkokrát spolitizovaná, zneužitá na politické hry. Preto sa dnes vyjadríme veľmi odborne a budeme chcieť spraviť k téme nejaké závery. Tiež pred krátkymi minútami bola na našej webovej stránke zverejnená tlačová správa, ktorá na jednotlivé body a vaše otázky odpovedá. Dnes vám budeme prezentovať finálne opatrenia. Pre túto chvíľu, ktoré boli dohodnuté s našimi partnermi, to znamená s univerzitami, so Slovenskou akadémiou vied a s Klubom 500. Nech sa páči pán minister, máte slovo."

Peter Plavčan (nominant SNS), minister školstva, vedy, výskumu a športu: „Veľmi pekne ďakujem. Dámy a páni, skončilo sa pred chvíľou veľmi významné stretnutie, na ktorom boli zástupcovia priemyslu a tak isto aj zástupcovia výskumných univerzít. A preto, že sa objavilo veľmi veľa rôznych informácií, ktoré žiaľ nevychádzajú z faktov, tak sme sa rozhodli, že sa stretneme a pokúsime sa navrhnúť ďalšie riešenia, ktoré by sa týkali ďalších postupov v rámci čerpania eurofondov v rámci Operačného programu Výskum a inovácie. Je potrebné povedať, že veda na Slovensku je veľmi dôležitá hlavne z pohľadu budúcnosti Slovenskej republiky, pretože je potrebné hľadať základné nové poznanie, ktoré napomôže udržať hospodársky rast a vysoké prírastky hrubého domáceho produktu v súčasnosti, čo je dôležité aj pre priemysel a pre celú slovenskú ekonomiku.

Po dlhej diskusii sme sa dohodli na takých to záveroch, ktoré sú v spolupráci so zástupcami univerzít, Slovenskej akadémie vied a Klubu 500 na tému otvorená veda. V záujem o posun v tejto výsostne odbornej téme sme prijali tieto závery. Po prvé, v priebehu mesiaca september 2017 budú zrealizované verejné odborné prezentácie zazmluvnených priemyselných výskumno-vývojových centier. Presné pravidlá platné pre prezentáciu, ako aj harmonogram realizovaných prezentácii bude zverejnený v auguste 2017 na webstránke Operačného programu Výskum a inovácie a Výskumnej agentúry. Po druhé, partneri rešpektujú rozhodnutie o zrušení výzvy na dlhodobý strategický výskum a vývoj. Znovu vyhlásenie výzvy sa udeje v čo najkratšom čase s rešpektovaním oblasti špecializácii z pohľadu dostupných vedeckých a výskumných aktivít a kapacít. Súčasne súhlasia so zavedením verejných panelových diskusií do procesu hodnotenia podaných projektov. Po tretie, partneri sa dohodli na tom, že sa zruší aktuálna databáza odborných hodnotiteľov.

V priebehu mesiace september 2017 bude vyhlásená nová výzva na hodnotiteľov a jej súčasťou budú aj požiadavky na odbornú kvalifikáciu a skúsenosti odborného hodnotiteľa. Súčasne bude upravený aj systém hodnotenia projektov. A po štvrté, obnoví sa intenzívna činnosť Rady výskumnej agentúry. Bude zasadať jedenkrát mesačne a jej predmetom budú všetky odborné dokumenty na realizáciu podpory výskumno-vývojových projektov z Operačného programu Výskum a inovácie. Verejnosť a média budú pravidelne informované o výsledkoch každého rokovania a diskutovaných dokumentoch a opatreniach. Na tomto sme sa všetci partneri zhodli. Samozrejme, že jednotliví partneri, ktorí boli v diskusii, ešte otvorili aj ďalšie témy, tie budú potom predmetom ďalších rokovaní v odborných orgánoch, prípade aj v Rade výskumnej agentúry tak, ako bolo povedané. Ďakujem pekne zatiaľ."

Moderátor tlačovej besedy: „Dámy a páni, teraz v tejto veci budete môcť klásť otázky, ale radi by sme sa vrátili k tým výzvam a k tým veciam, ktoré už boli verejne povedané. Moment, bude priestor na otázky, ešte pán minister má slovo. Potom sa vrátime k tejto téme následne."

Peter Plavčan: „No je neuveriteľné, čo sa dokázalo popísať za posledné týždne. O zlodejstvách, rôznom rozkrádaní, korupcii a podobne. Pritom asi len pred troma, štyrmi dňami, aj to nie v hlavom spravodajstve, ale ako prilepené na webstránke sa objavilo, myslím, na televízii Markíza, že neodišlo ani euro. Je zaujímavé, ako sa táto téma spolitizovala. Ja sa nebudem dnes vyjadrovať ani k bývalým politikom, ani k súčasným. Viem, že si robia svoju robotu, majú svoje ciele a či už majú alebo mali rozhodovacie kompetencie, ale dnes sa snažíme túto situáciu napraviť. Neodišlo ani jedno euro. V prvý keď, keď sa objavil list, ktorý som ešte nedostal, ale bol zverejnený v jednom denníku, som okamžite zastavil obidve výzvy. Okamžite a neodišlo ani jedno euro. To znamená, že všetko bolo zastavené tak, aby sa mohlo pokojne prehodnotiť a aby sa mohlo pokojne postupovať podľa zákona. Chcem ešte k tomu uviesť nasledovné, to preverovanie znamená toľko, že sa k tomu vyjadrí v prvej výzve Najvyšší kontrolný úrad, ten už vo veci rieši. Ďalej je to riadiaci výbor a tak isto aj som požiadal, bol som to ja, o preverenie Európskou komisiou. Odišiel list hneď následne, ako sa objavili prvé podozrenia, odišiel z ministerstva školstva list, v ktorom som požiadal tak isto Európsku komisiu.

Je mi veľmi ľúto, že sa spájajú rôzne veci. Napríklad vôbec zaniklo v médiách to, že z Európskej komisie prišiel list, že sme splnili Ex ante kondicionality a že operačný program pokračuje ďalej. Prišiel druhý list, tento druhý list, ako sa v tomto píše, bolo v ňom uvedené, že na základe medializovaných informácii, no akých, keď nie sú známe fakty? Tieto fakty neviem ani ja, pretože ešte preverovacie orgány preverujú. A ja nebudem robiť ani krágľovača ľudí na úrade, ani tých, ktorí sú priamo riadení v organizáciách. Treba si počkať na výsledky. Treba si počkať na výsledky Najvyššieho kontrolného úradu a treba si počakať tak isto aj na výsledky riadiaceho orgánu a tak isto aj na výsledky prípadných ďalších orgánov Európskej komisie. A potom budeme prijímať závery. A keď došlo k pochybeniam, ja prijmem tvrdé opatrenia. To znamená, že v prvom rade som veľmi podivený a čudujem sa, že sa dokáže vyfabulovať toľko textov, na základe neexistujúcich faktov. Pretože nie je ešte k dispozícii, či niekto pochybil alebo nepochybil.

Tak isto sa mi celkom javilo nie správne, keď sa spochybňovali aj firmy, ktoré vstúpili do výziev. Veď medzi tými firmami v rámci prvej výzvy boli aj takí ako Matador alebo US Steel. A to sú renomované obrovské firmy, ktoré majú toho veľa za sebou. Ale hovorím, je to vec preverenia týchto skutočností. Jednoducho treba sa na to pozrieť. Kritéria schválené riadiacim orgánom a tak isto aj hodnotitelia, ktorí boli predmetom ročnej výzvy na hodnotiteľov, či postupovali podľa týchto kritérií? Ale dnes je predčasné niekoho obviňovať. Jednoducho pravidlá boli nastavené a treba sa pozrieť na to, ako boli vyhodnotené jednotlivými hodnotiteľmi. Bolo úplne neprimerané, keď sa hovorilo o tom, ako sa tu rozdali peniaze. Ešte raz opakujem, neodišlo ani jedno euro.

V rámci prvej výzvy sú zazmluvnené projekty, ale ako ste počuli, sem prijali opatrenie, že bude verejná prezentácia ich zámerov. To znamená, v tejto verejnej prezentácii budú musieť napriek tomu, že sú zazmluvnení, musia preukázať, aký majú zámer a či naozaj naplnia stanovené ciele, ktoré boli v tomto ich projekte uvedené. To znamená, že ak tam dôjde k nejakým nejasnostiam, bude najlepšie pre nich, aby odstúpili od tohto projektu. Pokiaľ budú tieto verejné vypočutia, budú otvorené pre širokú verejnosť. Môžu tam prísť, ale prosím aby sa nestalo to, čo som čítal v médiách, že ktokoľvek bude vyhodnocovať a vyjadrovať sa k týmto projektom. Na to sú predsa hodnotiteľské komisie a hodnotitelia. A okrem toho tieto projekty boli partnerské. To znamená, že ku každému takému subjektu boli aj tí, ktorí robia výskum dlhodobo. To znamená, že to nešlo o jednotlivcov. Tam jednoducho aj tí partneri potvrdzovali, že ten projekt je dobrý, že mu pomôžu s výskumom a že jednoducho stojí to za to takýmto spôsobom tento výskum uskutočniť.

Je vôbec úplne neprimerané sa púšťať do jednotlivých firiem, pretože to vyvoláva iba negatívne tendencie a vôbec negatívny obraz o našom súkromnom sektore. A tomu treba zabrániť. Predsa je potrebné, aby súkromný sektor robil vo väčšej miere výskum, ako je to teraz. Máme oporu, sú to univerzity, Slovenská akadémia vied, sú to ďalšie výskumné, vývojové inštitúcie v jednotlivých rezortoch a tí, ktorí robia výskum. Ale je potrebné podporovať čo najviac, pretože sme priemyselný štát a my potrebujeme, aby sa prinášali nové inovácie do priemyslu. Dnes sme v situácii, keď máme hrubé najvyššie prírastky hrubého domáceho produktu v eurozóne. Ale to nie je len tak, to je potrebné udržať. A to jedine cez inovácie. To znamená inovácie, inovácie, podpora výskumu základného, ale tak isto aj aplikovaného a v rámci neho priemyselného. Komisia teraz žiada, aby sme vysvetlili situáciu, na základe medializovaných informácii. No nič iné mi neprichodí, len im odpísať, že je potrebné počkať na preverenie. Pretože medializované informácie o týchto projektoch sa zakladali na fabuláciách a na rôznych domnienkach. No nie je možné takto ďalej robiť.

Jednoducho je potrebné, aby sme vychádzali z konkrétnych faktov a dodržiavania právnych predpisov. A v toto prípade postup, ktorý bol schválený aj vnútroštátnymi orgánmi, aj Európskou komisiou, zodpovedá týmto predpisom. Pokiaľ ide o účelové zmeny hodnotiacich kritérií, tak tu sa dôrazne ohradzujem, ide o absolútne prekrútený fakt. Ministerstvo nemôže samo zmeniť hodnotiace kritéria. Pripomienkuje a schvaľuje ich monitorovací výbor alebo centrálny koordinačný orgán. K tejto téme je zbytočné ďalej hovoriť. Sú to fabulácie, ktoré naozaj nemajú miesto. Veľmi dôležité je povedať to, že po dohode s partnermi, ktorí hrajú prím v oblasti vedy v Slovenskej republike a váži si to, že boli ochotní spolupracovať na novej iniciatíve, ktorú sme nazvali Otvorená veda, sme dospeli aj k záveru, že pravdepodobne aj na základe politickej výzvy, aj rešpektovania týchto partnerov sa zruší druhá výzva. Nie je to úplne také jednoduché, pretože tá nejednoduchosť alebo tá zložitosť spočíva v tom, že tak isto sme istým spôsobom prinútení pomerne rýchlo čerpať finančné prostriedky. A tu môže dôjsť k istému oneskoreniu, ale dal som prísľub, že urobím všetko preto, aby sa tie lehoty, ktoré sú obvyklé z minulosti, v maximálne možnej miere skracovali. To znamená, aby to neboli dlhé polroky, ale aby to boli mesiace. A tak, aby jednotlivé inštitúcie, ktoré získajú tieto projekty v rámci novej výzvy, aby mohli tieto finančné prostriedky dúfam, použiť už v priebehu na prelome prvého a druhého polroka. Tým by sa nám podarilo pri týchto rýchlych termínoch dobehnúť aj sklz. Veľmi pekne ešte raz ďakujem všetkým prítomným partnerom, že prijali pozvanie a poprosím o vaše otázky."

Moderátor tlačovej besedy: „Dámy a páni, predtým, ako vám dovolíme pýtať sa, zdôrazňujem, že všetky odpovede technického charakteru sú už zavesené u nás na webe pre vás média a aj pre verejnosť. Nech sa páči TA 3 prvá otázka."

Miroslav Kohút, redaktor TA 3: „Dobrý deň, pán minister, dve otázky, ak dovolíte. To stanovisko, ktoré ste dali médiám pred tlačovkou, venujete sa tam aj varovnému listu Európskej komisie a tvrdíte, že bol médiami zneužitý a nesprávne prezentovaný a vraj to slúži ako preventívny nástroj a takéto listy boli opakovane zasielané aj v minulosti. Zaujímalo by ma teda, kedy naposledy a v akej súvislosti Komisia zasielala takýto list? A druhá otázka, často bol kritizovaný ten výber hodnotiteľov a teda ich odbornosť. Vy ste to aj naznačili, čo na to hovoríte, na tú kritiku. Ďakujem."

Peter Plavčan: „Pokiaľ ide o prvú otázku, takéto listy chodia dokonca by som povedal nie až tak zriedkavo. A týka sa to napríklad oblastí, keď je potrebné námatkovo implementovať dodatok alebo novú smernicu, ktorou sa novelizuje smernica, právny predpis Európskej únie. Také chodia, by som povedal nie tak zriedkavo. Ale toto je po prvýkrát v histórii, čo sa stalo, že sme dostali takýto list na základe medializovaných informácii. Ešte nikdy sa nestalo, že by v takomto liste nebol uvedený fakt, napríklad, že Slovensko mešká s implementáciou smernice, ktorou sa novelizuje smernica, ale prvýkrát v histórii sme dostali takýto list, ktorý hovorí o tom, že niečo sa v tlači napísalo a pravdepodobne to vyvoláva pochybnosti. To je prvýkrát v histórii, čo sa niečo podobné udialo. A vaša druhá otázka?"

Miroslav Kohút: „To v súvislosti s tým výberom hodnotiteľov a ich odbornosťou, že to bolo dosť často kritizované, čo teda na to hovoríte?"

Peter Plavčan: „K výberu hodnotiteľov. Tí, ktorí naozaj pracujú v oblasti a nevytĺkajú politický kapitál, ale nechcem už túto tému spomínať, niekedy je to smutné, čo si človek prečíta v médiách. Dlhodobo je problém s hodnotiteľmi v tom, že sú pod veľkým tlakom. Ten tlak nespočíva v tom, že by nesprávne hodnotili. Ten tlak spočíva v tom, že Slovensko je veľmi malá krajina. Ak si zoberiete špičkových ľudí v konkrétnom odbore, tých môžete spočítať na dvoch, na troch rukách, všetci sa poznajú. A ak v rámci výberových komisií, máme ich tri v rámci rezortu, tak si hodnotia navzájom projekty a robia to maximálne objektívne, nemôžete vyhovieť každému, pretože o tom je súťaž. A v rámci APVV KEGA, VEGA je jednoducho úspešnosť okolo 25, 30 percent. To znamená, je 75 percent tých, ktorí nie sú uspokojení. Jednoducho to tak je. Ale zase odborníci vedia, že toto percento je presne to percento tých, ktorí by mali tie projekty dostať, že zodpovedajú tej kvalite kritérií. Nikdy nebude spokojnosť. Skôr ja mám inú obavu, že na základe toho, čo sa teraz dialo a my vypíšeme, tak ako som povedal, zrušíme databázu hodnotiteľov a urobíme nové výberové konanie, výzvu na nových hodnotiteľov, no ja sa domnievam, že naše výskumné organizácie, univerzity, ústavy Akadémie vied, ich čelní predstavitelia budú musieť vyvinúť veľmi veľa práce, aby sa títo ľudia prihlásili do týchto výberových komisií. Aby išli do toho konkurzu na výzvu, aby sa vytvorila nová databáza hodnotiteľov. Bude to aj pre nich veľmi zložité."

Moderátor tlačovej besedy: „Ešte doplní pán inžinier."

Stanislav Sipko, koordinátor aktivít pre otvorenú vedu: „Ďakujem za slovo. Ja len pár faktografických informácií. Tak ako bolo spomenuté, niektoré sú zavesené na webstránke ministerstva školstva. Čo sa týka varovných listov Európskej komisie v programovom období 2007 až 2013, Slovenská republika dostala 32 takýchto varovných listov, ktoré znamenali žiadosť Komisie o preverenie a informovanie nejakých skutočností a boli spojené s prerušením platieb v konkrétnom operačnom programe. Čiže až 32. Pokiaľ si správne pamätám, v roku 2011 to boli dva listy, v roku 2012 tri, v tých ďalších dokonca po sedem a tak ďalej. Číže naozaj nie je to nič neobvyklé a tieto varovné listy Európskej komisie sú preventívny nástroj Európskej komisie, ktorý neznamená ani žiadne sankcie, ani žiadne korekcie. Komisia sa proste pýta na otázky, na ktoré chce dostať odpoveď vzhľadom na to, že sa dostala k nejakým informáciám, ktoré odzneli ako odzneli. To, že to ide v zásade naozaj o prevenciu svedčí aj o tom, že Európska komisia ako keby pozastavila platby pre všetky aktuálne výzvy, aj tie, ktoré napríklad vôbec neboli dotazované v médiách. Sú tam dve výzvy na takzvané medzinárodné teamingové centrá. Jednou vetou, ide o projekty, kde prijímateľov v zásade vybrala samotná Európska komisia na základe celoeurópskej súťaže. Nemyslím si, že tieto výzvy akokoľvek môžu byť spochybňované, napriek tomu sú súčasťou varovného listu. To neznamená, že spadli do problémov, ale to znamená, že komisia chce len vysvetliť, že čo sa deje.

A k tej druhej otázke k databáze, ja sa chcel len vyjadriť k hodnotiteľom po tej odbornej stránke. Zoberte si, že v oboch výzvach bolo predložených vyše 300 projektov. Každý projekt reprezentoval konzorcium inštitúcii. Často päť, šesť inštitúcii bolo v jedenom projekte. Na Slovensku nemáte takú inštitúciu, ktorá sa venuje výskumu, ktorá sa nezúčastnila predmetnej výzve. To znamená, že nenájdete na Slovensku odborného hodnotiteľa, ktorý by neparticipoval povedzme alebo nebol zamestnancom niektorej z inštitúcii, ktoré sa zúčastnili na projektoch. To proste nie je možné. To znamená, základná definícia konfliktu záujmov v prípade hodnotiteľov dlhodobo používaná na Slovensku je taká, že jednoducho hodnotiteľ nemôže hodnotiť projekt vlastného zamestnávateľa. Inú definíciu dať nemôžete.

Akonáhle by ste dali definíciu, že hodnotiteľ nemôže projekt, pokiaľ sa jeho inštitúcia zúčastnila danej výzvy, myslím, že nemáte vôbec nikoho na Slovensku, kto by mohol vôbec tieto projekty hodnotiť. Samozrejme, alternatíva je čisto zahraniční hodnotitelia, lenže to je opätovne niečo, čo si vyžaduje proste zmenu zákona o slovenskom jazyku. Na Slovensku to nebolo využívané. V tých projektoch je duševné vlastníctvo mnohých firiem. To je zase problém z iného hľadiska, aby sa takéto veci, firmy, ktoré konkurujú v Európskej únii, aby sa dostávali takéto informácie do zahraničia. Čiže naozaj, čo sa týka tohto systému, konflikt záujmov, ktorý bol medializovaný, určite nenastal. A bolo k tomu pristupované tak, ako naozaj to slovenské reálie umožňujú."

Moderátor tlačovej besedy: „Ďakujem pekne. Nech sa páči ďalšia otázka."

Redaktor: „Dobrý deň pán minister, prosím vás, vrátil by som sa k tomu bodu dva, ktorý hovorí o zapojení verejnosti, viem si živo predstaviť situáciu, žeby som prišiel s nejakým dobrým projektom, ale hoci aj malá dobrá organizovaná skupina je schopná prísť na to vypočutie ako laická verejnosť a zablokovať aj dobrý projekt. Je nejaký mechanizmus, ako to ošetriť, aby k tomu neprichádzalo?"

Peter Plavčan: „Toto sa stáva vždy. V každom prípade je veľmi dôležité a to je nad rámec akýchkoľvek štandardov verejné vypočutie, nad rámec akýchkoľvek štandardov či už vnútorných, vnútroštátnych alebo Európskej komisie. A môže sa to stať, môže tam prísť skupina, ktorá sa pokúsi rozbiť zasadnutie a možno na základe predchádzajúcich vzťahov hospodárskych uškodiť komusi, kto je víťazom v rámci tejto prvej výzvy, aj to sa môže stať. Ale na to tam bude tá hodnotiaca komisia tých ľudí, ktorí tam budú sedieť, aby sa vedeli vyjadriť, to znamená, aby zastavili takéto konanie. Ale dnes jednoducho po tom, čo bolo všetko popísané a čo všetko bolo zmedializované, je potrebné pristúpiť aj k takémuto opatreniu. A chcem ešte uviesť aj to, že tie pravidlá, ktoré platia v rezorte školstva, tak si myslím, že sú asi najprísnejšie zo všetkých rezortov v Slovenskej republike. Napriek tomu to verejné vypočutie sme sa dohodli s našimi partnermi, že bude. Jednoducho jednotliví tí, ktorí majú už dnes podpísané zmluvy, budú jednoducho v každom kroku prezentovať to, čo budú robiť a chcem ešte uviesť aj to, že to robia za vlastné. To, čo sa nepublikovalo, bolo to, že oni si to zaplatia z vlastného a potom im to bude preplatené, refundované."

Viktor Serebryakov, redaktor TV Markíza: „Pán minister ak dovolíte, mám viacero otázok, tak pôjdem postupne. Začnem tými hodnotiteľmi. Laickej verejnosti vysvetlite, ako môže lekár hodnotiť oceliarsky projekt? Jednou, dvoma vetami."

Peter Plavčan: „Podľa môjho názoru presne tento prípad už zaznel v médiách. Ja si myslím, že tento pán sa veľmi tvrdo ohradil voči takejto medializácií, ktorá bola voči jeho osobe a treba si ten príslušný článok prečítať. Pretože hovoril o hodnotení v spolupráci s inými. Podobne ako tie projekty. Tie projekty nerobia len tie jednotlivé firmy. Oni ich robia v partnerstve so silnými hráčmi. A tak isto aj tí hodnotitelia boli, pracovali na týchto projektoch. To znamená, že jednoducho treba povedať toľko, že títo hodnotitelia prešli veľkým hodnotením, výberom, bolo tam na plnení viacero kritérií, oni ich splnili."

Viktor Serebryakov: „Pán minister, bol tam internista, ktorý hodnotil materiálový výskum, to viete vysvetliť?"

Peter Plavčan: „Ešte raz uvádzam, že nebudem vysvetľovať konkrétne procesy, ktoré sa týkajú hodnotenia, pretože prebieha preverovanie. A ja sa nechcem dotknúť ani osôb hodnotiteľov, ktorí už boli mediálne viackrát znevážení. Treba si počkať na výsledky preverovania a tam sa ukáže, do akej miery ktorý z týchto hodnotiteľov hodnotil a či správne hodnotil podľa schválených kritérií riadiacim výborom."

Vladimír Soták, predseda Klubu 500: „Môžem na to reagovať?"

Peter Plavčan: „Áno."

Vladimír Soták: „Môžem na to reagovať? Ak dovolíte, prosím vás pekne, to, čo tu bolo povedané na začiatku, poviem jednu zásadnú vec, všetko toto úsilie, o ktorom sa tu hovorí, má smerovať ku konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky v roku 2030 – 2040. Tieto ťažké diskusie medzi univerzitami, Akadémiou vied a podnikateľskou sférou, oni sú ťažké, ale sú aj veľmi jednoduché. Pretože Európska únia povedala, veda, výskum, inovácie, táto os musí byť naplnená. Ak niekto niekedy stanovil nejaký systém výberu hodnotiteľov a je tam 300 ich, ako tu bolo povedané alebo 400 a prihlási sa tam niekto, tak môže sa stať, že konkrétne Podbrezovú hodnotil pán kardiológ. Možnože raz sa dostanem na ceste k nemu, že mi zachráni život alebo niekomu inému, dobrý chlap, dobrý človek, ale jednoducho, takíto ľudia by mali mať trošku aj úctu v tom, že keď ich vylosujú na projekty, kde ich odbornosť nesiaha, nemali by sa uspokojiť s tým, že tam budú a toto urobia.

Zvaliť toto na ministerstvo, nie je také jednoduché. My s ministerstvom sa mastíme už veľa rokov. Že pán rektor, ak medzi nami nie je vždy súlad, nebol, dnes už je chvalabohu, takže berte to tak.  Títo ľudia by mali mať toľko inštinktu, že by sa nemali hlásiť. Gynekológov tiež potrebujeme, veď sa robí len 55-tisíc detí, nech sú, pre boha, ale nech hodnotia zdravotnícke projekty, ktoré budú tiež na pretrase. Ale jedna zásadná vec je, pozerajte sa všetci na to tak, ak sa správne využijú peniaze, musia sa využiť na to, aby sme boli konkurencieschopní, keď vy už budete mať šedivé vlasy ako ja. Ak sa to neurobí, všetko bude zle. To, že sa v minulosti objavili niektoré nedostatky, dnešný deň svedčí o tom, že museli zasadnúť ľudia, museli sa dohodnúť na niečom, čo sa musí napraviť, ale toto je reálny život. Ide len o peniaze, o nič iné. Pozrite ako sa... rozosieva v prvej futbalovej lige a kluby. Ďakujem pekne."

Viktor Serebryakov: „Budem pokračovať pán minister, boli tam stavebné, upratovacie firmy, ktoré dostali peniaze na výskum. Už ste skúmali, či toto bolo správne, že takéto firmy dostali peniaze?"

Stanislav Sipko, koordinátor aktivít pre otvorenú vedu: „Toto je skôr taká technická otázka. Dovoľte mi, aby som na to zodpovedal ja. Nástroj na podporu priemyselných výskumných centier ma nejakú skoro desaťročnú históriu. Prvé takéto výzvy boli publikované v roku 2009 ešte z minulého operačného programu. Tá výzva, to je jediný typ takejto výzvy naprieč eurofondami, ktoré majú podobné ministerstvo školstva, ministerstvo hospodárstva, keď spája výskum a inovácie, ale jednoducho výzva od začiatku, aj v tom roku 2009 bola nastavená tak, aby bolo umožnené podporiť výskumné centrá, aj etablované veľké firmy s veľkými obratmi, ako aj malé firmy, ktoré formálne nemajú žiadnu históriu vo výskume, ale jednoducho spoja sa s nejakou univerzitou, je za nimi proste nejaký špičkový vedec, ktorý vlastní patenty a takouto formou to chce komercionalizovať. Takouto formou bolo podporených viacero projektov aj v minulom programovom období a viaceré z nich dokonca dosiahli želaný výsledok a boli prezentované Európskej komisii ako príklady dobrej praxe. A naozaj kebyže v roku 2009 sme v tejto situácii, tak viaceré z týchto firiem, o ktorých teraz hovorím, by boli prezentované ako podozrivé firmy, ako pochybné, ktoré v živote nerobili výskum. Čiže toto je špecifikum tohto typu výziev.

A ďalšia vec, čo hovoril aj pán minister, viete, pravidlá na čerpanie výskumných eurofondov sú tak zložité, že dovolím si tvrdiť, že žiadny iný rezort ich nemá takto nastavené. Ako sa dostať k peniazom? Asi aj pán Soták by mohol potvrdiť, že je to bolesť a bolesť jedna za druhou. V minulom programovom období bolo podporených 60 priemyselno-výskumných centier v menších výzvach. To boli výzvy tri alebo štyri zrkadlové pre celé územie Slovenska. Ale dokopy to bolo plus-mínus toľko, ako vyšlo teraz. To je zhoda náhod ale takto to vyšlo. Z tých 60 projektov desať neukončilo projekt buď z titulu toho, že oni mali problém, tá ide sa ukázala povedzme ako slepá ulička, nepokračovali ďalej.

Uvedomte si, že to je bežné vo výskumných projektoch. To sa stáva a jednoducho aj o tom sú tie výskumné projekty. Alebo z titulu toho, že neplnili to, že mali napísané v projekte a jednoducho proste sa odstúpilo od zmluvy. Čiže to je ďalšie špecifikum týchto výskumných projektov. Keď sa robila interná analýza projektov priemyselných výskumno-vývojových centier za minulé programové obdobie, tak sme si urobili, to bolo pred štyrmi rokmi alebo piatimi, myslím, tak sme si urobili takú analýzu, nielen na čo boli zamerané tie výskumné projekty, ale aj aké mali predmety činnosti v OR SR tie firmy. Najviac zastúpeným predmetom činnosti v priemyselných výskumno-vývojových centrách boli iné obchodné služby. A keď si pozriete presne tie podmienky výzvy, v podmienkach výzvy nikde nebolo napísané, že tá firma musí mať predmet činnosti výskum a vývoj. Preto opakujem, táto výzva má podmienky nastavené už od roku 2009 ako štandardný nástroj.

Myslím, že vždy bolo pozitívne hodnotené aj zo strany firiem, aj zo strany univerzít, že takýto typ spolupráce môže nastať a naozaj mohli byť podporené aj také, aj také firmy. Tá výzva bol zverejnená celé mesiace na webe vo všetkými podmienkami, ktoré boli schválené. Ktokoľvek sa mohol ozvať, že to asi nie je v poriadku. A možno z toho výjdu nejaké zlé projekty, nikto to vtedy nepripomienkoval. Všetko bolo proste v rámci nejakých mechanizmov."

Viktor Serebryakov: „Prepáčte, moja otázka smerovala inde. Napríklad spoločnosť Beta Biontech, ktorú ukazovala opozícia, v ktorej sme boli sídle viacerí. Tam o tej firme nikto nepočul, táto firma dostala milióny eur. To je v poriadku?"

Stanislav Sipko: „Odpoviem tým, čo som začal, akože v minulom programovom období, keď bola nejaká dobrá idea, bola nulová firma, ktorá v zásade nemala žiadne tržby, žiaden obrat. Jednoducho za tou firmou stál človek, ktorý mal nejaké duševné vlastníctvo napriek tomu, že tá firma s tým v zmysle toho, čo mala v Obchodnom registri, s tým nemala žiadne skúsenosti, mohla mať sídlo aj v paneláku, opätovne to nebola podmienka. Ale jednoducho ak napísala dobrý projekt, ktorý bol ohodnotený tak, že má potenciál nejakých aplikácii v praxi, tak jednoducho nie je problém, kde sídli. Opätovne, výzva nesledovala alebo výzva neskúmala, aké má sídlo daná firma.

Zoberte si, pôjde do Európskej komisie, Európska komisia spravuje 70-miliardový balík, nazýva sa to Horizont 2020, kde podporuje výskumné projekty, ale manažuje to Európska komisia. Európska komisia má taký nástroj, že ... Instrument, nástroj na podporu malých a stredných firiem. Je to niečo podobné, akurát že to nie sú ... projekty a tak ďalej, opätovne, nikde v podmienkach nenájdete požiadavky na sídlo firmy, na veľkosť, na obrat, na zamestnancov, na to čo má v predmete činnosti. Len hodnotí sa idea, ktorú ten projekt predloží. A to, či je to už schopný realizovať, opätovne, to čo tu povedzme neodznelo, každý ten projekt je napísaný tak, že keď má výskumnú aktivitu, v tej výskumnej aktivite sú míľniky, áno, jeden rok od začatia projektu zrealizujem toto a budem mať také a také výsledky. Toto bude tak isto, je to napísané priamo v operačnom programe, predmetom verejnej oponentúry, ako sa hovorí, čiže to bude pod kontrolou aj verejnosti odbornej alebo médii. Ak jednoducho firma nebude dosahovať tieto míľniky, tak jednoducho sa nebude pokračovať v projekte, od projektu sa odstúpi. Lebo viete, každý výskumný projekt nesie so sebou istú mieru neistoty. Tam nie sú garantované výsledky. Je to opätovné špecifikum výskumných projektov. To, že firma sídli v nejakej polorozpadnutej budove, no tak dobre, dostala peniaze, aby si v tej budove zriadila moderné výskumné laboratórium a spolupracovala s univerzitným partnerom a zrealizovala výskum."

Viktor Serebryakov: „Pán minister, opýtam sa aj vás, vám tieto podmienky takto vyhovujú, že teda firma, ktorá ani nemá sídlo, ale má dobrú myšlienku, ktorú možno nenapísali ani oni, zrazu vyhrala?"

Peter Plavčan: „Stále sa točíme v jednej téme. Ja sa domnievam, že ste dostali veľmi veľa vysvetlení, to znemená aj na tú otázku, na ktorú ste sa šesť, sedemkrát opýtali. Takže ešte raz..."

Moderátor tlačovej besedy: „Nech sa páči ďalšiu otázku."

Viktor Serebryakov: „Opýtam sa ešte raz pán minister, je jeden podnikateľ, ktorý konkrétne hovorí, že on tú dotáciu dostal pri inú firmu. Je to podľa vás v poriadku?"

Peter Plavčan: „Prosím vás, nechajme to na preverenie. Ja tu nebudem fabulovať deje, ktoré nepoznáme ani vy, ani ja a ani opoziční politici. Nepoznáme tie deje, ale vieme jedno, že sme prijali jedno účinné opatrenie, ktoré je jedno z tých štyroch, ktoré zabráni zneužitiu eurofondov. A ešte raz opakujem, neodišlo ani jedno euro. Hneď v prvý deň, ako náhle sa objavili prvé pochybenia, som zastavil obidve výzvy, ani jedno euro neodišlo. A ako náhle budú prebiehať v rámci prvej výzvy tieto verejné vypočutia, tam sa ukáže či tá firma, ktorá sídli, ako hovoríte, v nevyhovujúcich priestoroch, či bude schopná alebo nebude schopná plniť výskumné ciele projektu. O tom to je, ale treba naštartovať aj takýto výskum. Ale samozrejme treba riadne podporiť výskum inštitúcií, ktoré ho robia. To znamená, univerzít, Slovenskej akadémie vied a tak isto veľkých hráčov, ktorí majú povedzme ako Podbrezová, majú svoje výskumné centrá.

Jednoducho je to potrebné urobiť. Ale tak isto treba pre budúcnosť slovenskej ekonomiky rozvinúť výskum aj u iných. Veď to nie je jediné opatrenie eurofondy. Máme napríklad stimuly. Málo sa vie, že jeden zo štyroch pilierov financovania vedy sú aj stimuly, ktoré každoročne vypisujeme výzvy a dávame finančné prostriedky na podporu tých, ktorí chcú začať výskum a vývoj vo svojich firmách. Ale vždy tam je priebežné preverovanie využitia týchto finančných prostriedkov a udržateľnosť. To znamená, že za vlastne ďalších päť rokov musia financovať tejto výskum a udržať pracovné miesta výskumné, ktoré boli vytvorené za tieto finančné prostriedky či už štátu alebo eurofondov. Alebo daňová úľava pre tých, čo robia výskum a podobne. Veď to sú všetko opatrenia na to, aby sa vývoj a výskum ako základ budúceho rozvoja a prosperity priemyslu, ktorý momentálne je lídrom v tom, aby sa utváral hrubý domáci produkt. Jednoducho je to potrebné. Základný výskum a tak isto aj aplikovaný výskum."

Redaktorka: „Chcem sa spýtať, či budete podpisovať ďalšie zmluvy k tej prvej výzve. Druhá moja otázka, ak vravíte, že nedošlo k žiadnym pochybeniam, prečo rušíte tú druhú výzvu? A tretia otázka, vy ste už v tej tlačovej správe menovali partnerov verejného sektora v tej druhej výzve a o verejné univerzity, pričom podľa mojich informácii oni majú z toho balíka dostať len okolo 40 miliónov eur spolu a sú tam aj české verejné vysoké školy, či ste ochotný zverejniť aj plný zoznam partnerov súkromného sektora? Ďakujem."

Peter Plavčan: „V prvom prípade nie, odpoveď na prvú otázku. A druhá otázka bola?"

Redaktorka: „Druhá otázka bola, že prečo, keď tvrdíte, že nedošlo k pochybeniam, rušíte druhú výzvu?"

Peter Plavčan: „Bez toho, aby som vchádzal do politiky, videli ste tlačovú konferenciu koaličnej rady, ktorá odporúčala zrušenie tejto výzvy. Ale tak isto tam je aj jeden veľmi aktuálny dôvod, prvé sú to pochybnosti o tejto výzve, ale hlavne tí, ktorí do tejto výzvy vstúpili, pretože táto medializácia tejto výzvy už bola tak neprimeraná pre nich, že oznámili nám, že nie sú ochotní sa ďalej ani v tejto výzve podieľať. Nestojí im to za tú medializáciu. A je tam aj jeden objektívny odborný problém a ten spočíva v tom, že bola schválená nová prioritizácia na výskum a vývoj v rámci plnenia Ex ante kondicionalít pre Európsku komisiu, ktorá nám potvrdila, že sú v poriadku a tá nová výzva bude nastavená jemne podľa tejto novej prioritizácie výskum a vývoj a samozrejme z hľadiska ...3. To znamená stratégie vedy, výskumu a vývoja v Slovenskej republike."

Redaktorka: „A tých partnerov súkromného sektora, keď ste zverejnili verejných partnerov, teda univerzity?"

Peter Plavčan: „V tomto sa musím poradiť s mojím odborným tímom. To nie je len taká jednoduchá odpoveď na túto otázku. Samozrejme, že ak mi právnici povedia, že je to možné, tak sa to zverejní."

Moderátor tlačovej besedy: „Dajme priestor aj kolegom. Nech sa páči, ďalšie otázka. Tam vzadu."

Redaktorka: „Pán minister, vy sám priznávate pochybenia, preto ste prijali aj tieto nápravné opatrenia štyri, takže neodstúpite na základe týchto pochybení?"

Peter Plavčan: „To je zaujímavé, ja už ani na túto otázku, no neodstúpim, pretože tie pochybenia vznikli na základe procesov, ktoré boli naštartované v minulosti a ktoré sa dnes začíname, ktoré dnes začíname meniť. A naprávať tak, aby to vyhovovalo aj novej stratégii. Ale neviem, ako mám vôbec odpovedať na takéto otázky. Ja si pamätám, pred dvoma týždňami som mal tlačovú konferenciu na Úrade vlády s premiérom a tam som oznámil, že 6-percentné zvýšenie platov učiteľov od 1. septembra, to znamená, za jeden rok a jeden deň. Mimo kolektívneho vyjednávania od 1. septembra minulého roka do 1. septembra tohto roka to je asi 80 až 100 eur ku platu pre každého učiteľa a z piatich otázok, ktoré padli na tejto tlačovej konferencii, boli tri či odstúpim. No ja už neviem na takéto otázky odpovedať. No neodstúpim. Mám pred sebou úlohy a o tom, či odstúpim alebo neodstúpim, rozhoduje niekto iný."

Redaktorka: „Takže si myslíte, že eurofondy zvládate?"

Moderátor tlačovej besedy: „Nech sa páči?"

Redaktor: „Máte dôveru premiéra?"

Peter Plavčan: „Prosím, zajtra, myslím, že zajtra je koaličná rada, myslím, že bude tlačová konferencia, opýtajte sa túto otázku. To nie je otázka pre mňa. Pokiaľ som vo funkcii, pokiaľ som vo funkcii, tak budem dodržiavať zákony a právne predpisy tejto republiky. A budem sa snažiť o to, aby procesy prebiehali v súlade s týmito zákonmi, aby boli užitočné pre Slovensko. A tá užitočnosť pre Slovensko spočíva aj v tom, že sa novo nastavia procesy tak, aby finančné prostriedky išli tam, kde je to potrebné."

Moderátor tlačovej besedy: „Dámy a páni, úplne posledná otázka, Slovenský rozhlas, nech sa páči."

Redaktorka Slovenského rozhlasu: „Pán minister, takže obvinenia o korupcii, o podplácaní, o tom, že tam jednoducho figurovali aj takéto závažné tvrdenia, na to reagujete ako? Vecne skúste."

Peter Plavčan: „Bol som prvý, v prvý deň, keď som sa stretol s pánmi rektormi výskumných univerzít asi pred šiestimi týždňami, vtedy som do médii povedal, ako náhle sa dozviem konkrétne, že sa niečo také udialo, som prvý, ktorý bude prijímať tvrdé opatrenia. A vyvodím z toho dôsledky, či už sa to týka zamestnancov úradu, alebo sa to týka tých, ktorí sú hodnotiteľmi alebo iných osôb. Bol som prvý, ktorý to povedal. Ale v každom prípade, pokiaľ sa stavia len na domnienkach, na to neviem reagovať. Do dnešného dňa za mnou nikto konkrétne neprišiel, že buď dostal alebo dával. Všetko som si prečítal iba v médiách a bolo to mnohonásobne vyvrátené tými, o ktorých sa písalo. Takže ešte raz opakujem, bol som prvý, ktorý to povedal, že okamžite, ako náhle sa niečo také dozviem, budem veľmi tvrdo a nekompromisne konať. Ale také informácie dnes nemám."

Moderátor tlačovej besedy: „Dámy a páni, veľmi pekne vám ďakujeme za váš čas."

Redaktorka: „Čiže určite sa nerozdávajú pri eurofondoch úplatky, pán minister? Chcete povedať, že tu nie sú úplatky? Pán minister odpovedzte, to zaujíma verejnosť."

Moderátor tlačovej besedy: „Tak nech sa páči, poslednú otázku."

Redaktorka: „Pán minister, chcete tým povedať, že sa nerozdávajú úplatky pri rozdeľovaní eurofondov? A pán Soták buďte taký dobrý prosím vás, povedzte aj vy z podnikateľského sektora, či naozaj firmy nie sú nútené platiť úplatky, aby jednoducho sa k týmto eurofondom dostali? Ďakujem pekne."

Peter Plavčan: „Ja odpovedám ešte raz, ja nemám tieto informácie, o ktorých hovoríte. Prvý som bol ten, ktorý povedal, že ako náhle dostanem takú informáciu, budem konať vo veci. Mne nikto nedal úplatok a ani som nikomu nedal. Ale ako náhle sa dozviem, že v týchto prípadoch, ale nielen v eurofondoch, v ktorýchkoľvek, ak dôjde k takémuto závažnému porušeniu zákona, budem tvrdo a nekompromisne konať."

Vladimír Soták: „Vy ste sa pýtali, či niekto núti podniky dávať úplatky, podnik sa nedá prinútiť."

Redaktor: „A vás niekto nútil?"

Vladimír Soták: „Mňa nie."

Redaktorka: „Sú ale podnikatelia, sú tie eurofondy podmienené naozaj tým..."

Vladimír Soták: „To sa nedá vylúčiť, ale to musíte ísť za nimi. ."

Redaktor: „To ste nikdy nepočuli od svojich partnerov podnikateľov, že by za nimi chodili ľudia, ktorí ponúkajú za napísanie projektu ...."

Vladimír Soták: „Počúvate, to je tak ako pri kartách, môžete počuť čokoľvek, ale pokiaľ nemáte konkrétne veci, nemôžete... Mne futbaloví rozhodcovia odkázali, aby som si chystal peňaženku a sme vystúpili z druhej ligy. Takže toto vylúčiť neviete. Ale pozrite sem v zásade aj vy súhlasíte s tým, že na Slovensku korupcie nie to. Tak potom keby bola, tak sú tu orgány činné v trestnom konaní, nech konajú. Ale nemôžete chcieť, aby som ja alebo pán minister alebo páni rektori toto naháňali? Ja hovorím jedno, je dobré, že dnešný deň je tu, ak boli prijaté takéto opatrenia, tak asi sa chce ten systém vylepšiť. A ja znovu zdôrazňujem, peniaze na dlhodobý výskum majú zmysel jedine vtedy, keď budú použité na posilnenie konkurencieschopnosti Slovenskej republiky. A to sa dá vtedy, keď bude spolupracovať vysoká škola tým, že bude vychovávať ľudí, tým že páni docenti a profesori nebudú sedieť v kabinetoch, ale budú chodiť do fabrík, pozerať, čo fabriky potrebujú riešiť a fabriky im za to zaplatia. Tak isto bude robiť Akadémia vied a podniky sa budú starať o to, aby aj o desať, aj o dvadsať, aj o tridsať rokov boli tu a vedeli sa realizovať na európskych, svetových trhoch. O tom to je."

Moderátor tlačovej besedy: „Veľmi pekne vám ďakujeme."

Redaktorka: „Pán minister ešte otázky, preverili ste tie malé firmičky, o ktorých sú pochybnosti, že naozaj nie sú schopné realizovať ten výskum? Pán minister, odpovedzte."

Peter Plavčan: „Na tieto otázky bolo trikrát opakovane odpovedané. To znamená, počuli ste odpovede, ktoré zazneli počas tlačovej konferencie."

Redaktorka: „Pán minister, vy ste povedali, že bude hearing hodnotiteľov..."

Peter Plavčan: „Áno, bude verejný hearing a na tom verejnom hearingu jednotlivé firmy budú prezentovať či ich činnosť je v súlade s projektmi. A keď nebude, nedostanú finančné prostriedky."

Redaktorka: „Už ste preverili tie firmy za tých pár týždňov, čo ste mali..."

Peter Plavčan: „Je to veľký počet projektov, ktoré boli predložené. Veď tých víťazov, to je jeden zo šiestich. Tvrdo pracuje veľký počet ľudí, ktorý vykonáva preverenie. Budete oboznámení so všetkými výsledkami. Ja som prvý, aby bo bolo v poriadku, aby to bolo objektívne a podľa zákona."

Redaktorka: „Ak vás premiér vyzve na odchod z funkcie, odídete?"

Peter Plavčan: „Ja nefabulujem odpovede na takéto otázky. Ďakujem."

 

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

Kľúčové slová:
CVTI SR, projekty, vysoké školy, Slovenská akadémia vied, vzdelávanie, výskum

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač