Budúcnosť dieselových motorov

01. 09. 2017

Rozhovor s Viliamom Páleníkom z Ekonomického ústavu SAV o budúcnosti dieselových motorov pre TA 3.

logo Televíznej stanice TA 3 (30. 08. 2017; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 16.30; por. 1/1; Daniel Horňák)

Daniel Horňák, redaktor: „Téme budúcnosti dieselových motorov a nemeckej ekonomiky sa budeme venovať podrobnejšie v nasledujúcich minútach, pozvanie do štúdia prijal Viliam Páleník z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied, dobrý deň vitajte. Pán Páleník, ako vnímate situáciu po dieselgate, po tých problémoch, kauzách s dieselovými motormi? V Nemecku sa stupňuje tá diskusia o budúcnosti, sú tam rôzne návrhy od obmedzenia týchto vozidiel v budúcnosti napríklad v mestách až po úplný zákaz predaja takýchto vozidiel. Ako vnímate takúto debatu v Nemecku, v najsilnejšej európskej ekonomike?"

Viliam Páleník, Ekonomický ústav SAV: „Tak predovšetkým treba povedať, že ochrana životného prostredia sa stále dostáva viac a viac do pozornosti ekonomickej vedy, lebo ekonomická veda sa venuje tomu, čo je vzácne, tvorbe, spotrebe a distribúcii vzácnych statkov a životné prostredie začína byť vzácna vec a stáva sa predmetom činnosti ekonómov, a preto sa tomu venujeme. Vo všeobecnosti v ekonomickej vede platí, že to, čo je vzácne, treba zdaniť, aby to zdraželo, a tým sa toho bude míňať menej. Čiže aj z môjho pohľadu by bolo správne, aby emisie škodlivých látok boli zdanené a ten, kto škodí životnému prostrediu, nech platí. Je škoda, že v Európske únii bola pred myslím piatimi rokmi navrhnutá energetická daň, ktorá mala zdaňovať nosiče energie, to znamená aj benzín a naftu, úmerne emisií, energiu, ktorú obsahuje, emisiám CO2, ktoré vytvárajú a zároveň aj nejakým ďalším, prípadným ďalším škodlivým látkam. Toto zjednotenie sa nepodarilo v Európe dosiahnuť, ten návrh direktívy bol stiahnutý z rokovania a v súčasnosti platí, že každá krajina má značne rozdielne zdanenie benzínu a nafty. Napríklad u nás je zdanenie nafty nižšie, preto je taká ekonomicky zaujímavá, kupujú sa dieselové motory. A benzín je zdanený vyššie, a preto sa menej kupujú benzínové. Otázka je, či to prospieva ochrane životného prostredia. Vo všeobecnosti ale treba povedať, že ochrana životného prostredia je širší pojem, v automobilovom priemysle sa spomínajú zhruba štyri skupiny škodlivých látok, to sú emisie CO2, známe, ktoré sú hlavná téma ochrany životného prostredia a boja proti klimatizačným zmenám. Tak diesel je na tom lepšie ako benzín, lebo lepšie využíva tú energiu, ktorá tam je. Potom sú to uhľovodíky a potom sú to oxidy dusíka, ktoré sú vlastne predmetom tohto dieselgate, keď to tak nazvete, kde diesel vytvára prirodzene viac oxidov dusíka ako benzínový, ale ukazuje sa, aby tomu nebol koniec, že pre ľudský organizmus je veľmi škodlivé aj emisie pevných častíc ako sú sadze, kde síce diesel produkuje veľa, ale dokonca viac pevných častíc produkujú benzínové motory, ktoré majú priame vstrekovanie a sú také veľmi, veľmi ako výkonné vzhľadom na svoju veľkosť. Takže nie je to jedna téma, sú to v podstate štyri témy zatiaľ a ešte pribudnú ďalšie škodlivé veci, kde diesel má niečo pred benzínom, niečo má, zaostáva za benzínom."

Daniel Horňák: „Čiže dostávame sa k jadru problému, to znamená, problémom môžu byť celkovo spaľovacie motory. To znamená, ako vidíte vy ďalší vývoj, je budúcnosť, teda v iných alternatívnych, dnes tak nazývajú sa, formách pohonu?"

Viliam Páleník: „Áno, hovorí sa aj už poznáme aj z praxe rôzne iné formy pohonu. Veď aj u nás v podstate sa s obľubou používa zemný plyn, čo ale je fosílne palivo veľmi podobné, ale hovorí sa ale o iných zdrojoch. V praxi už vidíme hybridné vozidlá, kde je to vlastne na benzín alebo naftu, ale zároveň je tam elektrická časť, ktorá výrazne znižuje tú spotrebu a emisie. Začala to najväčšia japonská automobilka, ale teraz už v podstate všetci majú hybridné rôzne koncepcie. A potom sú to čisto elektrické vozidlá, iba na batérie. Toto už existuje, rozvíja sa to, zatiaľ to nie sú nejaké desiatky percent predaja, ale už je to povedzme desať percent predaja. Ale z hľadiska emisií týchto známych je to dosť jasné, že sú výhodné. Ovšem nie je úplne jasné, aký dopad na životné prostredie by mala výroba takého množstva povedzme elektrických batérií, aké potrebujú autá celosvetovo, či zase tá výroba tých batérií a ich likvidácia by nebola väčšia záťaž na životné prostredie ako súčasné klasické spaľovacie motory. Toto ešte nie je dostatočne preskúmané, ani táto otázka nie je uzavretá."

Daniel Horňák: „Pozrime sa teraz na ten ekonomický aspekt. Analytici z Nemecka vyjadrili obavy nad tým, že prípadný zákaz alebo výrazné obmedzenie dieselových alebo spaľovacích motorov by mohlo mať aj negatívny vplyv na nemeckú ekonomiku. Myslíte si, že skutočne to môže mať vplyv na rast ekonomiky, HDP, alebo naopak Nemecko by mohlo nejakou transformáciou ekonomiky nabehnúť na výrobu iných foriem pohonov?"

Viliam Páleník: „Tak zdá sa, že ten problém s dieselovými motormi nie je vec jednej automobilky, ale viacerých, čiže asi je tam nejaká systémová záležitosť, nielen že nejaký jeden manažér v jednej automobilke nejak zle sa vyspal a rozhodol sa niečo obísť. Vyplýva to z toho, že bola vlastne prijatá direktíva Euro 6 v európskych podmienkach, v USA je trochu iná legislatíva, ale to je iná téma, ktorá vlastne od roku 2010 po rok 2015 výrazne sprísnila emisie oxidov dusíka, ak teda hovoríme o týchto emisiách, ktoré u benzínových motorov museli ísť zhruba na tretinu. Ale u dieselových motorov museli ísť za pätnásť rokov na šestinu tých pôvodných emisií. A zdá sa, že také radikálne zníženie v takej relatívne krátkej dobe ako pätnásť rokov, bolo pre viaceré automobilky nezvládnuteľné, a to väčšine, ktorá to naozaj zvládla úplne bez problémov, to sa uvidí časom. Takže je to problém, je to v Nemecku veľký problém, vieme, že v Nemecku sú v podstate tri, štyri veľké automobilky  – Volkswagen má evidentný problém, Mercedes zvolal nejaké vozidlá, vraj preventívne, BMW je až podozrivo ticho a je tam úplne všetko v poriadku, uvidíme časom. Opel bol predaný z americkej strany a podobne. Ale nemecký automobilový priemysel je pre Nemecko ohromne významný, a toto určite neprospieva ani tým konkrétnym firmám, hlavne teda Volkswagenu, už sú tam desiatky miliárd, ktoré zaplatili v USA a inde, to už naozaj ohrozuje tú firmu fundamentálne. Ale samozrejme nejaké investície do budúcna môžu firmám aj pomôcť, ale otázka je, že v takýchto veľmi krátkych dobách takých hektických riešení to naozaj je politicky a ekonomicky veľmi citlivé a tá, určitý čas a určitý tlak je tam potrebný, ale ten čas pracuje proti týmto firmám, je to veľmi vážna otázka."

Daniel Horňák: „Čiže problém je aj v nastavení tých limitov, že nie sú správne nastavené?"

Viliam Páleník: „No o tom bola veľmi dlhá diskusia, veľmi vážna diskusia, či také rýchle zníženie limitov je realistické z hľadiska technologického pokroku. Ale v dnešnej dobe, zaujímavé, že sa nehovorí o tom, že tie limity by sa mali zmierniť, alebo tie metódy toho merania tých limitov by sa mali nejako zjednotiť, oni sú aj medzi Európou a USA veľmi rozdielne tie spôsoby, presne ako sa to meria. Úplne obyčajná spotreba palív sa inak meria v USA a v Európe a úplne legitímne tam vznikne, ja neviem, dva litre na sto kilometrov rozdielu osobné autá, čo už je teda horibilný rozdiel. A bežný spotrebiteľ nechápe prečo. Takže malo by sa to zjednotiť aj celosvetovo aj v Európe a buď toto nejako zreálniť alebo zmierniť, alebo posunúť tie hranice. Aj o tom by sa malo podľa mňa hovoriť. Ale za zásadné riešenia považujem prijatie environmentálnej dane, ktorá by toto riešila. Pokiaľ ide o ochranu životného prostredia, áno, samozrejme je potrebná, ale treba na všetkých použiť rovnaký meter. Napríklad pri emisiách CO2 osobné automobily výrazne znížili emisie, tak povediac za nimi nasledovali nákladné vozidlá a autobusy, aj keď nie tak prísne ako u osobných áut. Ale napríklad úplne teraz mimo pozornosti a stále doteraz bez nejakých celosvetových regulatív sú emisie, ktoré vytvárajú námorné lode, zaoceánske, rôzne tankery, ktoré prevážajú obrovské množstvo tých kontajnerov s tovarom. Tam sú tie emisie enormné a vôbec sa tam nezakročilo, tak isto letecká doprava a podobne. Čiže mali by sa zakročiť rovnako prísne do všetkých oblastí dopravy, ale aj do iných oblastí, veď emisie CO2 vytvárajú tepelné elektrárne, ktoré zároveň sú dotované štátmi a mali by byť obmedzované. Podobne veľké emisie CO2 vytvárajú iné energeticky náročné odvetvia, ako oceliarstvo, cementárstvo, sklo a podobne, ktoré už v Európskej únii majú veľké problémy, ale vo svete stále tvoria emisie. A takto by sa dalo ísť škodlivinu po škodlivine, toto som len demonštroval zložitosť problému v oblasti emisie CO2, lebo životné prostredie celosvetové je len jedno. A ak každá krajina prijíma rozdielne opatrenia, tak to potom výsledok je žiaden a niektoré podniku na to reagujú také nelogické kroky, tak ako v tomto prípade vidíme."

Daniel Horňák: „Každopádne situácia v Nemecku je veľmi zložitá, blížia sa tam parlamentné voľby a zdá sa, že už aj kancelárka Angela Merkelová začína viac počúvať verejnú mienku, pretože v nedávnom rozhovore pripustila možnosť toho, že Nemecko by sa malo špecializovať do budúcna aj na iné formy a nielen tlačiť teda spaľovanie, dieselové motory. Takže myslíte si, že môže mať toto vplyv aj na nemecké voľby?"

Viliam Páleník: „Tak určite je to legitímna téma. Na druhej strane treba povedať, že Nemecko je krajina, ktorá je známa veľkou, veľkou cieľavedomosťou a húževnatosťou, ale aj určitým realizmom. Napríklad v Nemecku sa dosiahol za posledných desať, možno dvadsať rokov, ale niečo cez desať rokov, veľký nárast výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, to je veterných, slnečných, a tak elektrární a už sú to desiatky percent tvorby. Čo sa teda nečakalo, že taký obrovský nárast nastane. A to im umožňuje realisticky hovoriť o zavretí atómových elektrární, aj keď nerobia nejaké zbrklé kroky ani v tomto smere. Podobne ja si myslím, že oni urobia aj realistický plán pre obmedzenie dieselových motorov, alebo aby išli dieselové motory tam, kam patria, to je nákladná doprava, autobusová doprava a prečo v tak veľkom rozsahu do osobných áut, možno do väčších a podobne. Ono si to nájde svoje miesto. Ale netreba aj zabúdať na to, že aj benzínové motory existujú a ten smer k menším, ale veľmi výkonným benzínovým motorom prináša to riziko emisií pevných častíc a tam to tiež možno nie je ten najsprávnejší smer. Ja myslím, že Nemecko v tomto prijme, prijme opatrenia, ale realistické, tak aby ich aj naozaj naplnilo. Lebo niektoré tie predstavy o úplnom zavedení elektrických áut v niektorých krajinách sú naozaj radikálne. A otázka je, či realistické."

Daniel Horňák: „Pán Páleník, v tejto chvíli vám veľmi pekne ďakujem za rozhovor a prajem príjemný zvyšok dňa."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

 

Kľúčové slová:
ekonomika , doprava

Odbory vedy a techniky:
Technické vedy, Spoločenské vedy

Tlač