Európska ekonomika má za sebou úspešný rok

08. 01. 2018

Rok 2017 bol pre európsku ekonomiku úspešný. Čierny scenár rozpadu eurozóny spred niekoľkých rokov je, zdá sa, už zažehnaný. Domáci produkt eurozóny dosiahol nad očakávania takmer 2,5‑percentný rast. Problémom je ale stále vysoký deficit verejných financií a štátny dlh niektorých krajín, predovšetkým Grécka. Odborníci tiež upozorňujú na nadhodnotené finančné trhy.

 logo Televíznej stanice TA 3(04. 01. 2018; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 13.35; por. 4/5; Andrej Horváth/Daniel Horňák)

Daniel Horňák, moderátor: „A teraz sa ešte na chvíľu vrátime k roku 2017. Ten bol pre európsku ekonomiku úspešný. Domáci produkt eurozóny dosiahol nad očakávania takmer 2,5‑percentný rast. Problémom je ale stále vysoký deficit verejných financií a štátny dlh niektorých krajín, predovšetkým Grécka. Odborníci tiež upozorňujú na nadhodnotené finančné trhy."

Andrej Horváth, redaktor: „Čierny scenár rozpadu eurozóny spred niekoľkých rokov je, zdá sa, už zažehnaný. Prejavilo sa to vo zvýšenej dôvere investorov a firiem, ktoré sa neboja rozširovať svoju výrobu a prijímať nových zamestnancov. Ekonomika eurozóny tak ku koncu roka dosiahla dvojnásobne rýchlejší rast, ako sa pôvodne očakávalo."

Stanislav Pánis, analytik J&T Banky: „Ekonomika eurozóny rástla vysoko nadtrendovo, dokonca by sme mohli povedať, že zhruba sto percent nad svoj trend. To znamená, že ten potenciál rastu ekonomiky eurozóny z dlhodobého hľadiska je zhruba na úrovni 1 percenta, rástla vyše 2‑percentným tempom."

Andrej Horváth: „Medzi najväčších ekonomických ťahúňov v 2017 patrili Malta, Rumunsko, Slovinsko, Litva a Česko, ktorých rast hrubého domáceho produktu sa pohybuje okolo 5 percent. Nemecká a francúzska ekonomika dosiahla približne 2‑percentný rast. Pod 1 percentom boli Grécko a Švajčiarsko."

Richard Ďurana, analytik INESS: „V priemere štáty Európskej únie hospodárili lepšie ako pred rokom a vzrástol počet štátov, ktoré dokázali hospodáriť s prebytkom, a nie s deficitom. Nižšia tvorba deficitov, alebo prebytkové rozpočty v konečnom dôsledku spomaľujú, alebo zastavili rast dlhov, a v niektorých krajinách dochádza aj k poklesu zadlženia.

Verejné zadlženie nejak razantne sa nemení, ale je stále vysoké, relatívne vysoké. Veď, keď aj sa pozrieme na Nemecko, kde ten dlh vysoko presahuje 60‑percentnú hranicu maastrichtského dlhu, tak krajiny ako Taliansko, alebo Grécko stále tú úroveň zadlženia držia veľmi vysoko."

Andrej Horváth: „Grécko aj naďalej čerpá prostriedky na prekonanie krízy z medzinárodného úverového balíka. Atény sa v roku 2018 plánujú vrátiť na finančné trhy a peniaze si požičiavať už len od súkromných investorov. Krajina si v júli otestovala, či o jej dlhopisy bude záujem, a prvýkrát od roku 2014 na krátky čas vstúpila na finančný trh. Úspešne predala päťročné dlhopisy."

Juraj Valachy, analytik Tatra Banky: „Tie krajiny, ktoré boli pred pár rokmi dávané do jedného koša ako problémové krajiny, vidíme, že sú v nich rozdiely, čiže Taliansko veľa pokroku v reformách neurobilo. Má nejaký ekonomický rast, ale nemôžme povedať, že je za vodou, že je z problémov von. Naproti tomu Španielsko ekonomický rast má veľmi dobrý, veľmi silný už dlhé obdobie, a zdá sa, že z najhoršieho je vonku. Podobne Írsko. Čiže jediná taká naozaj krajina, ktorá aj vždy bola problémová, je Grécko, ale tam si myslím, že tiež urobilo veľký progres, ale je možné, že pri najbližšom nejakom prvom probléme v rámci sveta, alebo Európskej únie, Grécko bude mať opäť problémy a znova sa dostane na titulky novín."

Andrej Horváth: „Otázkou zostáva, do akej miery sa pod priaznivý ekonomický rast juhoeurópskych krajín podpísali štrukturálne reformy tamojších vlád. Podľa odborníkov rozhodujúcejšiu úlohu zohrala celkovom pozitívna situácia na starom kontinente, ako aj vo svete. Verejné financie rizikových krajín sa tak časom opäť môžu dostať do problémov."

Stanislav Pánis: „Musíme povedať, že to bolo predovšetkým cyklické oživenie, cyklický rast, a nie rast postavený na nejakých štrukturálnych zmenách a štrukturálnych reformách, čo samozrejme z dlhodobého hľadiska vytvára značné riziká, pretože uvoľnená menová politika tu nebude navždy a prezident Európskej centrálnej banky Mário Draghi prakticky na každej tlačovej konferencii po zasadnutí banky vyzýva... alebo tých tvorcov politík, aby priložili ruku k dielu, a aby vytvorili priestor pre dynamickejší a rýchlejší ekonomický rast zlepšovaním ekonomického prostredia a podnikateľského prostredia."

Andrej Horváth: „Priaznivá ekonomická situácia posmelila Európsku centrálnu banku, ktorá sa rozhodla od januára 2018 znížiť mesačné nákupy dlhopisov zo súčasných 60 miliárd eur na polovicu. V tomto objeme nákupov bude pokračovať ďalších deväť mesiacov. Program mal za cieľ oživiť infláciu v eurozóne, čo sa centrálnej banke zatiaľ podarilo len čiastočne koncom roka. Základné úrokové sadzby zostávajú aj naďalej na historických minimách."

Jozef Makúch, guvernér NBS: „Je to dôvod zároveň na to, aby sme začali uvažovať skôr o signalizácii prípadných budúcich krokov, pokiaľ ide o nastavenie základných úrokových sadzieb a pre fiskálnu oblasť je to dosť silný odkaz zo strany expanzie ekonomickej, a teda aj zo strany Európskej centrálnej banky, že treba túto priaznivú situáciu využiť na stabilizáciu fiskálnych oblastí, na štrukturálne reformy a vytvorenie dostatočných rezerv, pretože je to cyklický vývoj, a cyklus, ako vieme, nie je večný."

Juraj Valachy: „Z pohľadu Európskej centrálnej banky to možno nebol úplne úspešný rok. Na jednej strane ekonomický rast bol viditeľný, zamestnanosť rástla, čiže to bolo fajn, ale inflácia, čo je ich primárny cieľ, nerástla. Stále jadrová inflácia je len jemne nad jedným percentom, celková inflácia nesmeruje k 2 percentám tak, ako by to chcela Európska centrálna banka, čiže z tohto pohľadu bol rok 2017 pre Európsku centrálnu banku skôr sklamaním."

Andrej Horváth: „Európske akciové trhy ukončili rok 2017 s kladnými číslami. V priemere si pripísali približne 10 percent."

Miroslav Kotov, vedúci správ aktív Allianz: „Európska centrálna banka naďalej tlačí nové peniaze, ktoré posiela do obehu, do európskej ekonomiky, no a samozrejme spolu s tým, že výnosy na dlhopisoch sú extrémne nízko, tak to všetko vplýva na vývoj akciových trhov, a tým pádom európskym akciám sa darilo."

Andrej Horváth: „Ekonómovia ale upozorňujú, že takýto vysoký rast nezodpovedá reálnemu výkonu ekonomiky, a akciové indexy preto považujú za nadhodnotené. Trhy navyše podľa nich dokončujú ekonomický cyklus. Otázka opätovného poklesu akciových indexov bude preto na mieste aj v najbližších rokoch."

Vladimír Baláž, prognostik SAV: „Keď sa však pozrieme napríklad na rast cien niektorých aktív, napríklad akciových trhov, tak tam bol tak ako po minulé roky mnohonásobne vyšší. Čiže vidíme, že tá bublina, ktorá tam skutočne už je veľmi dlho, tak sa ešte stále viac a viac nafukuje, a to potenciálne vytvára veľké riziká pre ďalší vývoj, nielen na tých finančných trhoch, ale aj v tej reálnej ekonomike."

Stanislav Pánis: „Svetové akciové trhy doručili v práve sa končiacom roku vysoko nadpriemerné výnosy, čo sa týka absolútneho pohľadu, aj pohľadu očisteného o riziko, a logicky sa natíska otázka, že po tak hojnom a dobrom roku 2017 by mohol prísť menej hojný a horší rok 2018. Na druhej strane z fundamentálneho hľadiska nič nenasvedčuje tomu, prečo by akciové trhy a vôbec rizikové aktíva nemali ďalej rásť."

Andrej Horváth: „Cena ropy za jeden barel vzrástla približne o 10 dolárov. Najväčší hráči združení v Organizácii krajín vyvážajúcich ropu sa totiž dohodli na obmedzení ťažby suroviny. V novembri túto dohodu predĺžili aj na rok 2018. Na starom kontinente ale rast cien ropy motoristi, ani firmy veľmi nepocítili. Surovina sa totiž obchoduje v amerických dolároch a ten sa voči euru oslabil o približne 20 percent."

Juraj Valachy: „Ceny ropy v priebehu roku 2017 v priemere rástli. Vidíme tam to, že globálna ekonomika rastie, darí sa jej, čiže nie je to len záležitosť Európskej únie, alebo Európy, ale aj Spojených štátov amerických a ostatných krajín v celom svete. Takže dopyt po rope jednoznačne rástol, ale na druhej strane boli nejaké výpadky v ťažbe ropy, čiže preto tá cena ropy mierne narástla. Stále sme veľmi ďaleko od nejakých hodnôt, ktoré tu boli pred pár rokmi cez sto dolárov za barel."

Andrej Horváth: „Ekonómovia očakávajú, že aj v roku 2018 by sa mala európska ekonomika vyvíjať v vzostupnej trajektórii. Viaceré krajiny avizujú ešte rýchlejší hospodársky rast, ako bol v roku 2017. Rizikom sú tzv. čierne labute, teda neočakávané udalosti, napríklad v podobe geopolitických konfliktov. Tie ale nevie nikto predvídať, pričom zvyčajne výrazne zamiešajú ekonomickými kartami. Andrej Horváth, TA 3."

 

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

Kľúčové slová:
ekonomika

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač