Výskum európskych hodnôt

01. 01. 2018

Výskum európskych hodnôt realizuje každých 9 rokov Sociologický ústav SAV. V roku 2017 sa uskutočnil v období od 27. 9. do 30. 11. na vzorke 1435 respondentov. Spomedzi inštitúcií dôverujú ľudia najviac armáde, školám a polícii a najmenej súdom, vláde, sociálnym sieťam a politickým stranám.

Televízna stanica STV 1 - logo(18. 12. 2017; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 15/29; Igor Kmiť, Viliam Stankay)

Viliam Stankay, moderátor: „Cirkvi verí na Slovensku rekordne málo ľudí, iba tridsaťštyri a pol percenta, pred deviatimi rokmi mala dôveru o dvadsať percent vyššiu ako teraz. Vyplýva to z Výskumu európskych hodnôt, ktorý každých deväť rokov realizuje Sociologický ústav, výskum robila Slovenská akadémia vied od dvadsiateho siedmeho septembra do konca novembra na vzorke tisíc štyristotridsaťpäť respondentov.

Spomedzi inštitúcií dôverujú ľudia najviac armáde (armáda 71,0 %), školám (školstvo 66,8 %) a polícii (polícia 53,6 %), najmenej súdom, vláde (vláda 29,5 %), sociálnym sieťam (sociálne siete 23,7 %) a politickým stranám (politické strany 19,3 %). Výskumníci sa takisto pýtali respondentov, koho by nechceli mať za suseda.

Najviac opýtaných je proti drogovo závislým (drogovo závislí 82 %) a alkoholikom (alkoholici 77 %), viac ako polovica odpovedala, že za susedov nechce moslimov (moslimovia 54 %), je to dvakrát viac ako na začiatku deväťdesiatych rokov. Problém by mali ľudia na Slovensku aj s bývaním vedľa robotníkov zo zahraničia (zahraniční robotníci 43 %, Rómovia 62 %)."

Igor Kmiť, redaktor: „Ťažkí alkoholici a narkomani – iba títo ľudia dopadli v prieskume horšie ako Rómovia, moslimovia a zahraniční robotníci. V spoločnosti panuje podľa sociológov strach z neznámeho."

Marianna Mrva, sociologička SAV: „Existuje tu nejaké rozdelenie na my a oni, vnímajú týchto ľudí ako nejakých iných, nejakých cudzích, o ktorých veľa nevieme, nevieme akí sú. Takže naozaj tá prvá reakcia bola tá, možno to ohrozenie."

Igor Kmiť: „Podľa prieskumu by paradoxne najviac tolerovali prisťahovalcov v Banskobystrickom kraji, najmenej v Bratislavskom."

Zuzana Kusá, sociologička SAV: „Vysvetliť sa to môže aj určitým uzavieraním sa obyvateľov, ktorí sú v určitom relatívnom blahobyte. Čím väčší je ten blahobyt, tým väčšia nechuť sa deliť oň s nejakými príchodzími"

Igor Kmiť: „Na Slovensku pracuje približne štyridsaťpäťtisíc cudzincov, osemnásťtisíc z nich sú ľudia z krajín mimo Európskej únie, najmä zo Srbska a Ukrajiny. Väčšina z nich pracuje na pozíciách, ktoré domáci nechcú, aj napriek tomu až osemdesiatpäť percent respondentov odpovedalo, že pri nedostatku pracovných príležitostí by mali zamestnávatelia uprednostniť slovenských občanov."

Zuzana Kusá: „Vždy konkurencia o tie dobré alebo lepšie miesta vyvoláva nepríjemný pocit, čiže zdá sa, že Slovensko a obyvatelia Slovenska ešte nie sú si natoľko sebavedomí a istí, že uspejú na trhu práce bez nejakej ochrany a bez vyčleňovania tej možnej konkurencie, ktorá prichádza zo zahraničia."

Igor Kmiť: „Zahraniční pracovníci budú na Slovensku aj napriek nevôli časti obyvateľstva pribúdať, krajine sa totiž dlhší čas nedarí obsadiť pracovné miesta napríklad v automobilkách. Vláda preto pripravuje legislatívu, ktorá firmám zjednoduší zamestnávanie pracovníkov z tretích krajín."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

Kľúčové slová:
sociálne vedy , Slovenská akadémia vied, veda, výskum

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač