Dvojica sa snaží o ekologickú revolúciu

05. 02. 2018

Vďaka vynálezu PVC sa dnes aj tí menej zámožní dostali k veciam, ktoré si predtým nemohli dovoliť. A keďže sme ako ľudia nenásytní a chceme toho vždy viac a viac, plasty zahltili a postupne ničia našu planétu. Vlasta a Miro tiež vyrábajú veci, ale ich verzia plastu, ktorú vyvinuli s vedcami, vie príroda bez problémov spracovať.

logo Televíznej stanice Markíza(18. 01. 2018; Televízna stanica Markíza; Reflex; 17:25; por. 2/4; Dominika Mičechová/Kveta Horváthová)

Kveta Horváthová, moderátorka: „Vďaka vynálezu PVC sa dnes aj tí menej zámožní dostali k veciam, ktoré si predtým nemohli dovoliť. A keďže sme ako ľudia nenásytní a chceme toho vždy viac a viac, plasty zahltili a postupne ničia našu planétu. Vlasta a Miro tiež vyrábajú veci, ale ich verzia plastu, ktorú vyvinuli s vedcami, vie príroda bez problémov spracovať."

Vlasta Kubušová, dizajnérka: „Módny priemysel je v podstate druhý najznečisťujúcejší na svete práve po tej rope. Ja som Vlasta Kubušová, toto je Miroslav Kráľ a my sme v štúdiu, ktoré sme založili asi pred dvoma rokmi a je to vlastne štúdio zaoberajúce sa niečo medzi produktovým a fashion dizajnom a zároveň materiálovým výskumom. Dobre. Toto bude ešte zábavné."

Dominika Mičechová, redaktorka: „Na prvý pohľad okuliare z rovnakého materiálu. Tie napravo sa rozložia za deväťdesiat dní a tie druhé za tisíc rokov. Čo je za tým?"

Vlasta Kubušová: „Keď sme v podstatne poznali aj profesora Alexyho, ktorý je profesorom na chemicko‑potravinárskej fakulte a v podstate spoločne sme začali experimentovať s bioplastom, tým, že my sme sa snažili hľadať nové možnosti jeho využitia a jednoducho odhaľovať limity toho materiálu."

prof. Ing. Pavel Alexy, PhD., vedúci oddelenia plastov, kaučuku a vláken, STU: „Vyvinuli sme materiál, ktorý je stopercentne z obnoviteľných zdrojov, takže nemá tam žiadnu zložku z ropy a z iných fosílnych zdrojov surovín, je bio rozložiteľný a navyše má vlastnosti, ktoré sa veľmi podobajú tým súčasným plastom. Na to, aby ste urobili niečo špičkové, musíte mať za sebou nejaké pozadie, nejaké vedomosti, skúsenosti a tak ďalej. Čiže tá história je niečo vyše dvadsať rokov. Máme vyvinutú druhú generáciu, ktorá je rozložiteľná aj v domácom komposte, dokonca bežia nám prvé testy, kde sa ukazuje, že bude voľne rozložiteľný v pôde. Bude zrejme rozložiteľný, a to už tiež máme v teste a ukazuje sa, že áno, v morskej vode."

Vlasta Kubušová: „Okuliare bol taký ako keby prienik medzi produktom a módnym dizajnom. V rámci neho sme si chceli vyskúšať, že ako takýto personálny objekt, ku ktorému ľudia majú bližší vzťah, vie byť nositeľom myšlienky ekologickej. Nie ako obyčajné vlastne ekologické bioprodukty, ale skôr ako objekty, ktoré sú príťažlivé a sexy a nikto by na začiatku nepovedal, že toto je niečo prírodné, ktoré tu vydrží iba chvíľku. Čiže sme chceli ako keby nájsť novú hodnotu toho materiálu. Biopolymér je vlastne z kukuričného škrobu, ďalší momentálne nahrádzame použitým kuchynským olejom. Ľudia sa teda pýtajú, že či sa tie okuliare teda rozložia na nose, ale nie je to tak ako, že ten materiál vyslovene potrebuje nejakú určitú dobu, stálu teplotu, nad sedemdesiat stupňov, potrebuje tú vlhkosť a ono až vtedy sa dajme tomu po nejakých troch‑štyroch týždňov začne s ním niečo diať."

Miro Kráľ, dizajnér: „Pre dizajnérov nie sme dizajnéri a pre vedcov samozrejme nie sme vedci. My sme ako keby takí aplikátori, niečo medzi tým."

Vlasta Kubušová: „Tie ako keby dizajnérske egá museli ustúpiť, nemohli sme si povedať, že dobre, teraz budeme vyrábať tri mesiace jeden tvar okuliarov, ktoré budú sedieť všetkým ľuďom na zemi, lebo sme zistili, že dobre, ale my potrebujeme najprv dovyvinúť ten materiál, potom tú technológiu, potom proste prísť na to, aké sú kapacity. Potom na to zohnať financovanie a až potom sa prišlo k tomu, že sa vytvorí nejaká kolekcia, ktorá by mohla ísť von."

Miro Kráľ: „Je tam veľa častí. Základ je namiešať si materiál, teda to, čo robíme v spolupráci so slovenskými vedcami. Tie okuliare chceme vyrobiť 3D tlačou, takže si musíme dať vyrobiť strunku, teda cievku, filament. Motá sa to na špeciálnom stroji, ale my sme si to v malých množstvách museli niekedy namotávať aj ručne."

Vlasta Kubušová: „Sa hráme s tou teplotou topenia, to znamená, že niektoré aj samotné okuliare môžu mať takúto štruktúru, čo vlastne viac pripomína ten základný materiál. Toto je akoby odpad pre tých vedcov a my sa z toho snažíme vytvárať ďalšie produkty. Čiže toto bude napríklad lampa. Pre mňa bolo to teda tento rok naozaj veľmi dôležité, že sme vyhrali tú národnú cenu za dizajn hlavne kvôli tomu, že to bola kategória dizajn s pridanou hodnotou. Nám to povedali len tak, že pri káve, že vyhrali ste, na začiatku, lebo sme to vedeli dopredu, lebo sme točili doktrútky a bol to celkom šok. Sme nominovaní na nemeckú cenu za dizajn, kde to berú zase ako nemecký projekt, pretože sme tam študovali."

Miro Kráľ: „My si teraz uvedomujeme, že my sme sa vlastne tak našli, že my sme spolu od začiatku tvorili nejaký kreatívny tím, kde sme spolupracovali. Teraz sme začali a zajtra začíname znovu."

Vlasta Kubušová: „A vždycky si hovoríme, že a ideme ešte do toho ďalej, lebo zase sme už minuli všetko, čo máme a všetko riskujeme, ale baví nás to, lebo vidíme, že jednoducho má to zmysel. Sme naozaj proste posledná generácia, ktorá to môže ovplyvniť tú zmenu. Teda ja osobne by som do toho určite išla a pôjdem aj desaťkrát znovu."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

Kľúčové slová:
chemické vedy, dizajn

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač