Rozhlas je národnou kultúrnou pamiatkou

05. 02. 2018

Pamiatkový úrad rozhodol, že budova Slovenského rozhlasu v Bratislave, známa ako obrátená pyramída, je národnou kultúrnou pamiatkou. Budovu rozhlasu dokončili v roku 1983, vysielať z nej začali o dva roky neskôr. Zvonku jedna pyramída skrýva vo vnútri ďalšiu.

Televízna stanica STV 1 - logo(31. 1. 2018; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 25/27; Jana Masárová, Janette Štefánková)

Janette Štefánková, moderátorka: „Budova Slovenského rozhlasu v Bratislave, známa ako obrátená pyramída, je národnou kultúrnou pamiatkou, rozhodol o tom Pamiatkový úrad. Práca troch architektov je podľa neho experimentálnym a vrcholným dielom šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Rozhlas dostavali začiatkom osemdesiatych rokov, no a prvé vysielanie z novej budovy sa šírilo dvadsiateho siedmeho marca 1985."

Jana Masárová, redaktorka: „Rozhlas je pre nás historickou stavbou, aká sa rodí len raz za storočie, povedal o obrátenej pyramíde jej architekt Štefan Svetko. Model rozhlasového strediska v šesťdesiatych rokoch vypracoval spolu s architektmi Štefanom Ďurkovičom a Barnabášom Kisslingom. Od plánu k hotovej stavbe prešlo šestnásť rokov."

Štefan Svetko, architekt: „Pri riešení tak závažného objektu, akým je budova Česko-slovenského rozhlasu, bolo treba zvažovať množstvo faktorov, ide predsa o kultúrny stánok, ktorý má naviac výrazné špecifiky pre vytváranie priestorov pre rozhlasovú prácu."

Jana Masárová: „Budovu rozhlasu dokončili v roku 1983, vysielať z nej začali o dva roky neskôr. Zvonku jedna pyramída skrýva vo vnútri ďalšiu."

Ľuboš Kasala, manažér Zelenej vlny a sprievodca po pyramíde: „Koncept pyramídy v pyramíde je vlastne aj preto výhodný, lebo vonkajšia pyramída, vlastne tam, kde sú kancelárske a redakčné priestory, ako keby bráni a tieni tým vnútorným priestorom, kde sa pracuje so zvukom. Nič vo vnútri nie je počuť, najmä v nahrávacích a vysielacích štúdiách, kde potrebujeme, aby ten priestor pre zvukovú výrobu a vysielanie bol naozaj super tichý a čistý."

Jana Masárová: „Pýchou rozhlasu je veľké koncertné štúdio s najväčším organom na Slovensku."

Ľuboš Kasala: „Štúdio je vybudované technológiou dom v dome, čiže ako keby si dáte menšiu škatuľu do väčšej škatule, a potom medzi stenami tých škatúľ je samozrejme akustické obloženie, aby zvonku nebolo nič počuť."

Jana Masárová: „Celá plocha štúdia je na malých pružinách, ktoré zabezpečujú jeho lepšiu akustiku. Aj pre množstvo originálnych riešení na budove sa architekti snažili o jej zápis medzinárodné kultúrne pamiatky."

Peter Szalay, Ústav stavebníctva a architektúry SAV: „Vykonalo sa tam mnoho vlastne originálnej práce, čo je podľa mňa aj z takéhoto pamiatkového hľadiska dôležité, že dneska sa architektúra stavia, že nájdete si v katalógoch už nejaké konkrétne výrobky, vtedy aj preto, že bola vlastne, sme boli za tou železnou oponou, všetko vlastne naši konštruktéri inžinieri museli vymyslieť a vytvoriť špeciálne pre tento rozhlas."

Peter Škulavík, Pamiatkový úrad SR: „Povinnosti vlastníka národnej kultúrnej pamiatky sú troška ako oproti iným stavbám najnáročnejšie, v tej legislatívnej rovine je povinný si pred každou zásadnou obnovou alebo údržbou, myslím stavebnou aktivitou, vyžiadať stanovisko krajského pamiatkového úradu."

Jana Masárová: „Ďalšou z bratislavských stavieb 20. storočia, ktorá by mohla získať status národnej kultúrnej pamiatky, je Most SNP so známym UFO-m, pamiatkari však zatiaľ veľké pochopenie u mesta pre tento návrh nenašli."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

Kľúčové slová:
stavebné inžinierstvo

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač