Slovenka pôjde na simulovanú misiu na Mars

01. 02. 2018

Presne o týždeň odcestuje na simulovanú misiu na Mars Slovenka Michaela Musilová. Vybrali ju spomedzi tisícky uchádzačov z celého sveta. Výber trval viac ako rok.

 logo Televíznej stanice STV 1(30. 01. 2018; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 14/30; Alexandra Minich/Ľubomír Bajaník)

Ľubomír Bajaník, moderátor: „Slovenskú vedkyňu Michaelu Musilovú vybrali na simulovanú misiu na Mars spomedzi viac ako tisícky uchádzačov. Už na budúci týždeň začne s desaťdňovým tréningom, potom strávi spolu s ďalšími štyrmi vedcami osem mesiacov na úpätí sopky na Havajských ostrovoch, nehostinné prostredie pripomína povrch Marsu. Na misiu si vezme aj špeciálne vozidlo, ktoré kompletne vyvinuli slovenskí vedci. Americká agentúra NASA plánuje vyslať posádku na Mars okolo roku 2030."

Alexandra Minich, redaktorka: „Malá biela kupola uprostred skalnatej púšte, v tomto habitate bude päťčlenná posádka žiť aj robiť experimenty osem mesiacov. Všetko bude tak, ako by sa to dialo na Marse, energiu budú získavať zo solárnych panelov, na vychádzky mimo základňu budú musieť členovia posádky nosiť skafandre."

Michaela Musilová, astrobiologička, členka posádky HI‑SEAS: „Tam ide napríklad hlavne o to, že máme len určitú zásobu vzduchu, ktorý sa tam ventiluje a po približne dvoch hodinách vlastne sa vyprázdni tá zásoba vzduchu, takže ak si to nevyrátame správne a zostaneme vtedy v teréne, tak vlastne nám hrozí, že sa udusíme."

Alexandra Minich: „Testovací astronauti budú mať obmedzené množstvo vody, sprchovať sa napríklad budú môcť len jedenkrát za týždeň najviac osem minút a živiť sa budú typickou vesmírnou stravou, ktorá bude vysušená alebo instantná. Obmedzená bude aj komunikácia, s veliteľstvom aj s rodinou budú môcť komunikovať len správami cez internet s dvadsaťminútovým oneskorením, toľko by aj skutočne trvalo poslať správu na Mars."

Michaela Musilová: „Ale tieto dlhodobé misie sú zamerané práve na výber posádky, aby bol správny. Tam išlo o to, vybrať ľudí, ktorí spĺňajú astronautské kritériá pre skutočnú misiu na Mars a zároveň vybrať ľudí tak, aby si proste sadli, že počas tých ôsmich mesiacov by sa nemali minimálne hádať alebo vedeli by vyriešiť rôzne krízové situácie, ktoré vlastne nám tam naschvál budú robiť."

Alexandra Minich: „Michaela Musilová bude mať na starosti biologický aj geologický výskum, pri bádaní bude využívať Rover, ktorý vyvinuli vedci na Slovensku. Štyridsaťpäť kilogramový robot bude napríklad prenášať vzorky či ťažké náradie a bude skúmať aj prostredie, v ktorom sa budú testovací astronauti pohybovať."

Peter Pásztó, inžinier rovera, spoločnosti RoboTech Vision: „Motory sú priamo v kolesách a tie motory tiež teda majú nejakú svoju váhu a tým, že sú v kolesách, tak tiež to ťažisko je vlastne sústredené na spodnú úroveň toho robota. To znamená, že môže mať dosť veľký náklon, alebo teda na strmých kopcoch ísť a neprevráti sa tak jednoducho."

Peter Ballo, Ústav jadrového a fyzikálneho inžinierstva FEI STU: „To je veľký úspech našich študentov, našich absolventov, ktorí dokážu takúto vec postaviť a najmä ukážeme v iných krajinách, že môžeme sa zúčastniť v tomto veľkom priemyselnom segmente, ktorý sa nám otvára pri prípadnom vstupe do Európskej vesmírnej agentúry."

Alexandra Minich: „Slovenská technická univerzita chce po skončení misie skúsenosti Michaely Musilovej využiť na popularizáciu vedy, uvažuje aj o tom, že by dokonca zriadila študijný odbor kozmického inžinierstva."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

Kľúčové slová:
astronómia

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač