Tlačová beseda: Zo Slovenska odchádzajú mozgy

02. 02. 2018

Docent Róbert  Bidulský je špičkový vedec, ktorý sa vrátil na Slovensko, aby pomohol zvýšiť kvalitu slovenskej vedy. Momentálne je nezamestnaný. Prečo? Vysvetlenie priniesla tlačová beseda Televíznej stanice TA 3.

logo Televíznej stanice TA 3(31. 01. 2018; Televízna stanica TA 3; Tlačová beseda; 17.30; por. 1/1; ‑/Gabriela Marchevská)

Gabriela Marchevská, moderátorka „Jedným z najzávažnejších problémom, ktorému čelí Slovensko, je odchod vzdelaných ľudí do zahraničia. Tým odchádzajú do cudziny milióny eur. Tvrdí strana SaS. Dotýka sa to najmä absolventov medicíny a techniky."

Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS), podpredsedníčka NR SR: „Dobrý deň, ďakujem vám veľmi pekne za záujem, za to, že ste prišli, lebo toto je taká dosť unikátna tlačová beseda. Nemáme veľa takýchto tlačových besied jednak s takýmito vzácnymi hosťami a jednak je málo tlačových besied s príbehom. Tuto máte konkrétnych ľudí teda, ktorí prišli vám rozpovedať ten svoj smutný príbeh, musím povedať. Slovensko je jednou z krajín, ktorá čelí brutálnemu úniku šikovných ľudí takzvaných, voláme to mozgov do zahraničia. Najväčší únik našich mozgov evidujeme medzi absolventmi medicíny a techniky. Medzi iným aj práve z Technickej univerzity Košice. Dvanásť až štrnásť percent absolventov odíde za hranice až po dosiahnutí vysokoškolského titulu, po dokončení štúdia na našich školách. A len za jeden rok takto odíde za hranice 44,8 milióna eur z verejných zdrojov, ktoré táto krajina investuje do vysokoškolského vzdelávania. Vyplýva to z analýzy Inštitútu finančnej politiky. Tie údaje, ktoré zbierali boli od roku 2010, takže to vieme vypočítať, že za posledných sedem rokov takto odišlo za hranice viac ako 300 miliónov z verejných peňazí investovaných v tejto krajine do vzdelávania kvalitných, šikovných ľudí. Popri demografickej kríze je únik mozgov jedným z najvážnejších problémov, ktorým Slovensko čelí. OECD aj Brusel nás preto doslova vyzvali na zastavenie úniku našich mozgov. Chcú, aby sme to začali riešiť. Na tejto tlačovke dnes uvidíte, ako skončia naše mozgy, keď sa rozhodnú vrátiť sa domov. Pred časom sa na mňa obrátili naši špičkoví vedci z oblasti aplikácie materiálov a technológií plastických deformácií, ktorí dosiahli svetové úspechy vo vede a výskume a rozpovedali mi, musím povedať, šialený príbeh o tom, ako po príchode na Slovensko z Talianska skončil náš top vedec na úrade práce ako evidovaný nezamestnaný. Jeho mzda pritom bola krytá z eurofondov, celý jeho príbeh, celý jeho príchod na Slovensko bol sprevádzaný vlastne finančným krytím z Bruselu. Centrum, ktoré sa malo postaviť pred to, aby mohol pôsobiť a venovať sa doma vede a výskumu, všetky tie technológie a materiály, ktoré sa mali nakúpiť, boli kryté z eurofondov. Slovensko si vybralo docenta Bidulského ako špičkového vedca pôsobiaceho v zahraničí, ktorého chcelo v rámci bruselského projektu reintegrovať domov, aby sa tu mohol naplno venovať vede a výskumu tak, ako to veľmi kvalitne robil v Taliansku. Pokračovať teraz bude kolega Braňo Gröhling."

Branislav Gröhling (SaS), poslanec NR SR: „Dobrý deň prajem. Ministerstvo školstva, vedy a výskumu vypísalo výzvu na predkladanie projektu v rámci podpory budovania personálnej infraštruktúry vo všetkých sektoroch výskumu a vývoja na Slovensku. Inými slovami v rôznych odvetviach vedy a výskumu sa mali vytipovať naši top ľudia, ktorí pôsobia v zahraničí a mali sme ich pritiahnuť na Slovensko a vytvoriť im všetky podmienky na to, aby mohli pokračovať vo výskume a vo vede doma. Z eurofondov mali byť kryté nielen ich mzdové náklady, ale aj vytvorenie kvalitných praco.vísk, nákup novej technológie, všetkých potrebných materiálov. Podmienkou bolo, aby takýto pracovník zostal na trvalo zamestnaný na Slovensku. Na výzvu zareagovala Technická univerzita Košice, špičkovým vedcom, ktorým chcela v rámci tohto projektu získať z Talianska aby prišiel späť na Slovensko a je to docent Bidulský. Na to aj táto univerzita dostala z celkového objemu osem miliónov asi 700‑tisíc na vytvorenie aj výskumného centra aj mzdu docenta. O kvalitách docenta a o prínose tohto centra vám povie profesor Kvačkaj, jeden z top vedcov v oblasti materiálov."

Tibor Kvačkaj, Technická univerzita Košice: „Ďakujem pekne, náš príbeh začal v roku 2010, keď sa pripravoval projekt Kompetenčné centrum pre neželezné kovy a kompozitné materiály. Tento projekt pripravil konzorcium jednak vedeckých inštitúcií, univerzít a tiež aj priemyselných podnikov. V rámci projektu, ktorý sa pripravoval bol jeden z nie mála podstatných bodov aj reintegrácia slovenských vedcov do nášho slovenského prostredia. Pretože som mal informácie, nakoľko Róbert Je môj bývalý študent, že pracuje v Taliansku od roku 2008, vedel som, že je špičkový odborník v oblasti práškovej metalurgie s orientáciou hliníkové zliatiny a projekt, ktorý sa pripravoval, bol situovaný práve do priestoru Žiarskej kotliny, kde ako všetci vieme, Žiar je mesto hliníka. A mal slúžiť práve pre pomoc podnikateľskej sféry a budovania nových inovačných zámerov v rámci jednotlivých firiem zaoberajúcich sa hliníkom. Oslovil som Róberta, nemáš záujem prísť naspäť, pretože tieto tvoje poznatky z Talianska veľmi by nám pomohli pri ďalšom riešení projektu. Zvažoval chvíľu, potom pristúpil na podmienku, že pokiaľ budú vytvorené vzťahy dobré a bude to mať logický zámer, túto ponuku prijíma. Podali sme projekt, podali sme aj to, že bude akceptovaný jeden reintegrovaný pracovník zo zahraničia smerom na slovenské podmienky. Chvála bohu projekt prešiel a keď projekt prešiel, tak naša radosť trval dovtedy, kým sme zrazu nezačali zisťovať, že získať projekt je jedna vec, riešiť odborné veci je ďalšia vec a ďalšia vec sú potom osobné animozity, ktoré vyplývajú možno z malých úspechov, ktoré sme vo svete dosiahli. Takže to by bol asi úvod z mojej strany, že prečo Robert prišiel na Slovensko, kde sa kreoval, aké výstupy boli dosiahnuté. Musím konštatovať, že vtedy som bol vedúci katedry a vedel som, že pri príchode pracovníka bude potrebné udržať jeho miesto tak, aby ďalej potom mohol pokračovať na slovenskom pracovisku. Mal som už vytvorenú pozíciu pre odborného asistenta, na ktoré po ukončení projektu nastúpi a v roku 2015 sa dokonca habilitoval veľmi rýchlo na docenta, tak isto na našej univerzite. Tam končí príbeh, ktorý je spojený s jeho kariérnym rastom. Ďalší príbeh začína sa odvíjať s medzinárodnou akceptáciou nášho tímu, pretože sme sa dostali z oblasti práve tvorby nových materiálov a aplikácii do medzinárodného prostredia cez naše publikácie. Vytvorili sme podmienky pre podpísanie bilaterálnych zmlúv medzi Technickou univerzitou v Košiciach, s ..., s taiwanskou univerzitou, bilaterálne .. s čínskou univerzitou, ďalej s Vietnamskou akadémiou vied, s Poľskou akadémiou vied s jedným ústavom, je podpísaná zmluva s .... Technology, čiže to sú akceptovateľné parametre, ktoré hovoria o tom, že naše výsledky, ktoré máme v oblasti materiálneho výskumu, majú svetový dosah a sú akceptovateľné vo svete. Zatiaľ z mojej strany všetko, pokiaľ budú otázky, som pripravený na ne reagovať. Ďakujem."

Róbert Bidulský, vedec: „Dobrý deň ešte raz. Ja by som sa aj rád predstavil. Som docent Róbert Bidulský, momentálne nezamestnaný. Vrátil som sa na Slovensko, aby som zvýšil kvalitu slovenskej vedy. Tak bolo by dobré, keby som sa aj predstavil, čo to znamená tá kvalita. Ak zoberieme slovenskú kvalitu, tak docent by mal mať tri karenty. Karent je publikácia, ktorá je akceptovaná vo svete, profesor šesť, ja mám 52 publikácii karentovaných. Ak budeme hovoriť o svetovom meradle, tak lepšie je hovoriť o takzvanom Hiršovom indexe, ja má číslo jedenásť, a to znamená, že mám jedenásť publikácii, ktoré majú aspoň 11 citácii so svetových akceptovaných časopisoch. Samozrejme, to je jedna otázka veda a výskum, druhá otázka sú inovácie, v rámci projektu sme vlastne urobili tri inovácie pre podniky slovenské a čo sa týka medzinárodnej akceptácie tej svetovej, tak okrem prednášok v Európe ma pozvali aj do Vietnamu, do Japonska, do Číny a do Hongkongu. A čo si ja osobne veľmi vážim, sme pred, neviem, štyrmi rokmi začali obiehať svet a hľadať spojencov v oblasti nielen vedy a výskumu, ale aj pedagogiky a našli sme spriatelené duše v Japonsku, v Číne a tohto roku by sme chceli ísť aj do Hanoja (? Hannoveru) a ešte urobiť detaily s Hanojskou (? Hannoverskou)univerzitou. Rozhodli sme sa, že bolo by dobré urobiť spoločný program, ktorý by sme už asi napísali na Slovensku, ktorý je akceptovaný, takže v podstate som garantom bakalárskeho programu s tým, že čo budeme učiť na Slovensku, sa bude vyučovať zároveň v Japonsku, v Číne a chceme, aby to bolo aj v Hanoji s tým, že je tu možnosť cirkulácie študentov a možno aj pedagógov, pretože to je tá hlavná myšlienka, aby sme nezostali len na Slovensku a hovorili si, akí sme úžasní, aby nám prišli povedať aj iní ľudia, čo je dobré a akým spôsobom to zlepšovať. Takže asi toľko by som povedal o sebe.

Čo sa týka toho, čo sa stalo, čím viac sme boli úspešní vo svete, čím viac nás pozývali, pretože sme tím, (takže nielen mňa, ale aj moju manželku) do sveta, prednášať, čím viac sme strávili dlhší čas v zahraničí, a keď sme sa vracali domov, tak tým viac sme riešili malichernosti s naším vedením fakulty, ktoré vyvrcholili tým, že pred mesiacom, mi dekanka iba oznámila, že nemá záujem o ďalšiu spoluprácu v podstate bez diskusie. Asi toľko. Samozrejme, ak budú nejaké otázky, veľmi rád ich zodpoviem."

Branislav Gröhling: „Ja musím k tomu ešte vysloviť, že ten zhoršujúci stav vedy a výskumu na Slovensku je reálnym faktom, hovoria to všetky organizácie, hovoria to všetky iniciatívy, aj Žijem vedou. Ja by som chcel upozorniť aj na vyjadrenie pani ministerky Lubyovej v reakcii aj na list, ktorý získala z iniciatívy Žijem vedou, kde v relácii RTVS O päť minút dvanásť reálne povedala, že viaceré z požiadaviek sú dnes už splnené a vedci žijúci v zahraničí majú vytvorené podmienky na to, aby sa mohli vrátiť na Slovensko. Doslova budem citovať: Možno žijú v týchto mýtoch, že ako je to tu všetko zlé a nechápu, že jednoducho môžu prísť, dostanú veľmi výraznú finančnú podporu a nech sa páči, nech sa nám hlásia a nech prídu. Toto je potom reálny fakt, čo sa potom s takými osobnosťami, čo sa naozaj vrátia zo sveta, udeje u nás na Slovensku."

Lucia Ďuriš Nicholsonová: „Ak dovolíte, ja to uzavriem. Asi bolo toho na vás príliš veľa, príliš veľa rôznych informácií, ale vlastne tá línia je veľmi jasná. Technická univerzita Košice sa prihlásila, reagovala na výzvu spod ministerstva školstva a v rámci projektu, ktorý je bol teda odsúhlasený a nenávratného finančného príspevku, z ôsmich miliónov, čo bol celkový objem projektu, dostala takmer 700‑tisíc a časť tých peňazí mala ísť aj na reintegráciu docenta Bidulského. Ten projekt tu bol na to, aby on a natrvalo usadil na Slovensku a mohol sa naplno venovať vede a výskumu. V tých podmienkach projektu sa explicitne píše, že tá udržateľnosť z tej jeho zmluvy s Technickou univerzitou mala byť minimálne do roku 2021. Videli ste sami z toho, čo vám hovorili, aký úspešný bol tým profesor Kvačkaj, docent Bidulský. Oni dosiahli, budú vám rozdané potom články, alebo už ich možno aj máte, že precestovali tisíc kilometrov Japonci, aby si s nimi vôbec podali ruku, lebo oni zapĺňajú biele miesta v istej oblasti na mape vedy a výskumu. Čím boli úspešnejší, tým väčšie problém riešili s vedením, konkrétne s pani dekankou fakulty. Až to vyvrcholilo tým, že odmietla predĺžiť zmluvu docentovi Bidulskému, čo znamená, že k dnešnému dátumu končí, od zajtra je na úrade práce. A teraz, my tu nie sme kvôli tomu, aby sme riešili taký ten abstraktný problém, ktorý rezonuje v našej spoločnosti a nielen v školstve a nielen na Technickej univerzite Košice, ale na viacerých inštitúciách, že jednoducho neschopní ľudia, neschopní prekročiť vlastný tieň, plní závisti a nejakých ľudských pudov nedokážu ako keby vyťažiť zo schopnosti svojich podriadených. V hre je ale samozrejme nielen meno Technickej univerzity Košice, ale v hre je aj medzinárodná hanba pre Slovensko. Pretože to sú títo dvaja ľudia, ktorí na seba naviazali bilaterálne spolupráce s Čínou, s Vietnamom s Taiwanom, so Spojenými štátmi, s Nemeckom a toto všetko je teraz ohrozené. Dôvod, pre ktorý tu ale stojíme, je ešte oveľa jednoduchší a prozaickejší podľa mňa a to je to, že jednoducho tým, že mu nepredĺžili zmluvu minimálne do toho roku 2021, neboli plnené ciele a podmienky projektu, za ktorý Technická univerzita Košice čerpala eurofondy. To je vážne porušenie. A ja by som chcela z tohto miesta vyzvať vedenie Technickej univerzity Košice, aby zvážilo to, čo urobilo, aby zvrátilo tento stav, aby nechalo docenta Bidulského naďalej sa venovať tomu, v čo je dobrý, v čom nám robí výborné meno aj vo svete, pretože v opačnom prípade Slovensku, nielen Technickej univerzite Košice, Slovensku hrozia korekcie. Čo sú korekcie? Korekcie sú sankcie, korekcie sú pokuta, pretože nie je možné prijímať nenávratný finančný príspevok z eurofondov bez toho, aby ste splnili elementárny základ ako podmienku toho projektu. A to v tomto prípade nebolo splnené. Takže ak sa vedenie Technickej univerzity Košice nespamätá, nenechá dobehnúť ten projekt, na ktorý čerpala eurofondy, my sa obrátime určite na Brusel, pošleme to na Európsku komisiu a naozaj hrozí nielen medzinárodná hanba, ale hrozí aj pokuta pre Slovensko. A ešte aj dôvetok, ktorý sme zabudli povedať, títo páni kým skončili u mňa v kancelárii, tak boli za rektorom Technickej univerzity Košice, ktorý im odmietol pomôcť, povedal, že to je v kompetencii dekanky a boli za ministerkou školstva žiadali ju o pomoc. Ani nie o pomoc sami pre seba, ale žiadali ju o to, aby jednoducho zvrátila ten stav a aby sa dotiahol eurofondový projekt do konca. Ani tam nenašli nejakú pomocnú ruku. Nič sa nestalo. Takže z tohto miesta my chceme vyzvať vedenie Technickej univerzity Košice, aby sa spamätalo, v opačnom prípade to skončí v Bruseli. Ďakujem."

Veronika Folentová, redaktora Denníka N: „Ja má pár otázok. Pán Bidulský, neplánujete, že odídete do zahraničia naspäť teraz, keď ste nezamestnaný?"

Róbert Bidulský: „Včera sme mali meeting v Košiciach s Talianmi a s Nemcami, taký... meeting pre Horizont 2020, kde plánujeme, máme nejaké myšlienky, ktoré chceme realizovať a samozrejme, rozoberali sme aj túto problematiku a padla otázka, či nemám záujem ísť niekde inde? No určite nemám záujem zaťažovať sociálny systém Slovenska."

Veronika Folentová: „Dohodli ste sa na niečom s nimi, že ak sa napríklad táto situácia nevyrieši do nejakého časového obdobia, tak že pôjdete do zahraničia?"

Róbert Bidulský: „Predpokladám, že áno."

Veronika Folentová: „Máte už nejaký termín, že dokedy dávate Technickej univerzite možnosť, aby vás prijala naspäť, a potom odídete alebo dokedy budete čakať?"

Róbert Bidulský: „Ťažká otázka, dokedy, v podstate, ak to môžem povedať, tak vo februári, čo vlastne je zajtra, je meeting v Bilbau, kde mám pozvanie ako expert pre práškovú metalurgiu v Európe a budeme riešiť budúcnosť práškovej metalurgii v oblasti eurofondov. Takže je otázka, koho budem zastupovať, či úrad práce alebo niekoho iného, či tam pôjdem a vie si predstaviť, ako to vzbudí ohlas u mnohých mojich kolegov. Takže predpokladám, že tam sa navýšia ponuky práce pre mňa."

Veronika Folentová: „Mám na vás ešte jednu otázku, čo vám povedala pani ministerka, keď ste za ňou prišli?"

Róbert Bidulský: „Povedala, že nemôže vstupovať do kompetencií rektora, čo samozrejme plne rešpektujeme. My sme sa len snažili, jednak je to jej kompetencia, čo je samozrejmé, ale na druhej strane si myslím, že je tu medzinárodná hanba Slovenska, a to postavenie, ktoré sa jednoducho stratí tým, že ja nebudem ďalej pokračovať v mene slovenskej univerzity."

Veronika Folentová: „A ešte otázka na pani Nicholsonovú, teda vy dokedy budete čakať, kým sa obrátite na Brusel?"

Lucia Ďuriš Nicholsonová: „My sa asi budeme koordinovať“.

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

Kľúčové slová:
rozhovor, tlačová beseda

Odbory vedy a techniky:
Iné

Tlač