Vedec a historik Stanislav Sikora o letopočtoch a dejinných súvislostiach

16. 03. 2018

Hosťom cyklu o významných osobnostiach žijúcich v Bratislave bol vedec a historik Stanislav Sikora, z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Televízna stanica Bratislava(7. 3. 2018; Televízna stanica Bratislava; Metro dnes; 18.00; por. 3/3; Oľga Valentová, Daniela Simanová)

Daniela Simanová, moderátorka: „V našom dlhoročnom cykle o významných osobnostiach žijúcich v Bratislave sa dnes stretnete so zaujímavým vedcom – historikom doktorom Stanislavom Sikorom. Zamyslíme sa nad tým, prečo sa máme v škole učiť nielen letopočty ale aj dejinné súvislosti."

Oľga Valentová, redaktorka: „Významný slovenský historik Stanislav Sikora je síce pôvodom Žilinčan, ale viac ako 50 rokov žije a pracuje v Bratislave. A to priamo v Slovenskej akadémii vied. Nutnosť poznať históriu sa potvrdzuje aj v 21. storočí. Chceli ste sa jej venovať od mladosti?"

Stanislav Sikora, historik SAV: „Tá história mi bola daná ako osudom, lebo ja už keď som bol malý chlapec na základnej škole, tak môj brat Rudo, významný slovenský výtvarník, on bol šiestak a oni už vtedy mali dejepis a ja som tú jeho dejepisnú knihu už ako tretiak preštudoval, potom ako štvrták jeho siedmackú, ako piatak ôsmackú. Môj otec, hoci bol profesor matematiky a deskriptívy, tak ten mal prečítané úžasné množstvo historických kníh. Starý otec bol roľník, ale po zimných večeroch čítal knihy o Napoleonovi a doslovne sme ho volali napoleonológ, lebo on o ňom vedel všetko."

Oľga Valentová: „A ktoré historické obdobia vás zaujímali najviac?"

Stanislav Sikora: „Najviac ma lákal starovek, to bol Egypt staroveký a staroveká Mezopotámia, Grécko, Rím, toto ma bavilo. Potom na Univerzite Komenského na filozofickej fakulte som študoval históriu archivistiku a tam bol zase kladený dôraz na stredovek. Ale keďže stredovekárov za komunizmu potrebovali strašne málo, tak som musel robiť najnovšie dejiny."

Oľga Valentová: „A z posledných storočí, napríklad 20. storočie?"

Stanislav Sikora: „Tam ma najviac zaujímali 50. a 60. roky z oblasti dejín Československa. Tam tie roky boli neuveriteľne turbulentné, najprv negatívne v tých 50. rokoch, potom relatívne pozitívne, pretože tie 60. roky poznáme aj pod názvom zlaté šesťdesiate."

Oľga Valentová: „Prečo je podľa vás také dôležité poznať svoju históriu?"

Stanislav Sikora: „Už starí Rimania sformulovali jednu krásnu vetu. Po latinsky znie: Historia magistra vitae, lux veritatis – História je učiteľka života, svetlo pravdy. Malo by to tak byť, žiaľ nie je to tak. Žiaľ, tí ktorí v tomto svete vládnu, niektorí sú tak nevzdelaní, že ani tú históriu nepoznajú a nemajú ani poňatia o to, že z čoho by sa mali poučiť. Ale sú aj takí, ktorí tú históriu poznajú, ale prejavujú veľký nezáujem poučiť sa z histórie, pretože oni žijú teraz a oni chcú vládnuť takým spôsobom, ktorí im najviac vyhovuje a učiť sa z nejakej histórie, to nemajú záujem."

Oľga Valentová: „Lenže na chyby mocných doplatí vždy celá krajina, nie je to nespravodlivé?"

Stanislav Sikora: „Hnacím motorom politiky je boj o moc. A tam, keď sa už dostanete do tých krážov boja o moc, tak tam nejaké také filozofické princípy ako učiť sa z histórie, to oni na to nemajú čas. Čo sa týka toho nášho takého neofašistického extrémizmu, tak to má samozrejme viacej koreňov. Je tu aj ten koreň historický. No musíme si uvedomiť, že určité vrstvy nášho národa boli spojené s tou vojnovou Slovenskou republikou, ako sme to kedysi hovorili so Slovenským štátom a s tými vládnucimi vrstvami, ktorí vládli tak, ako Hitler prikazoval. A oni boli teraz pri moc. A cestou tej medzigeneračnej výmeny to ide ďalej a ďalej a zrazu sme sa po páde komunizmu v roku 1989 nesmierne čudovali, čo sa to deje, že tieto relikty sa tu v pomerne veľkej sile objavili a oni stále v tej spoločnosti prežívajú. No a potom ešte je tu nevedomosť o tej histórii samozrejme a keď niekto sa cíti frustrovaní a nedá sa povedať, že by sme nemohli byť z mnohých vecí, ktoré tu vidíme v našom politickom živote frustrovaní, tak reagujú takto, že kto je najradikálnejší, títo neofašisti, to bol politický smer nesmierne radikálni. A oni idú proste týmto smerom, že najradikálnejšie odsudky spoločné spoločenského života kto ponúkne, za tým idú a pán Kotleba bol v tom čase v tomto veľký majster."

Oľga Valentová: „Možno je to aj tým, že sa deti dozvedajú o histórii priveľa faktov a málo podnetov k premýšľaniu."

Stanislav Sikora: „Ja som 15 rokov učil na jednej strednej škole ako externý učiteľ, neviem, ako je to teraz, ale vtedy neboli celoštátne určené osnovy. Ja so si určil sám osnovy tie najdôležitejšie, lebo to bola štvorročná odborná škola, ktorá mala len dva roky dejepis, tak som si vybral tie najdôležitejšie problémy histórie, ale v takej nadväznosti, no a potom som sa špecializoval na to, aké zaujímavé aj vtipné situácie sa tam diali a na pozadí, lebo oni vás nebudú počúvať tí 16-roční žiaci, ak ich budete molestovať nejakými suchotinami, oni chcú niečo zaujímavé. No a mne sa chvála bohu darilo, no samozrejme, že som si to aj po všelijakých kronikách zisťoval vždy, ale sa mi darilo ich upútať a ísť len po tých najpodstatnejších veciach. Teda nezaťažovať ich tým obrovským množstvom všelijakých dátumov a všelijakých udalostí, ale ísť po ten podstate a nejako som sa vždy snažil aj o poučenie vo vzťahu k našej súčasnosti. Tak u mňa žiadny antisemita nebol, pretože so im všetko vysvetlil, ako to naozaj je, no ale ja neviem, či my netrpíme stále tu na Slovensku v tej našej pedagogickej oblasti obrovským množstvom záľahou všelijakých nepraktických a nepotrebných informácií, z čoho ten žiak môže byť vyvedený z miery."

Oľga Valentová: „Zrejme si ešte stále neuvedomujeme, prečo je také super dôležité poznať dejiny svojej krajiny."

Stanislav Sikora: „Potom ten mladý človek, on sa nestane potom potravou v tej volebnej kampani všelijakých demagógov, on už má doslovne, by som povedal aj také politologické vedomosti, že toto predsa nemôže byť pravda, čo nám tu sľubujú, čo nám tu rozprávajú. Predsa takéto veci sa v histórii odohrali a vieme, k čomu to viedlo a vieme, ako to dopadlo."

Oľga Valentová: „Vážna a náročná práca historika v Slovenskej akadémii vied si žiada aj kvalitný relax a vy máte krásneho koníčka - spev."

Stanislav Sikora: „Ešte doteraz spievam v speváckom zbore slovenských učiteľov, kde najväčšia časť repertoáru sú sakrálne skladby od renesancie až po moderné sakrálne. Najviac spievame v chrámoch, lebo tam je aj skvelá akustika a tam sa samozrejme tie chrámové skladby najlepšie počúvajú. A spevácky zbor slovenských učiteľov je špičkový spevácky zbor, lebo v roku 2014 bola svetová olympiáda speváckych zborov v lotyšskej Rige, tam bolo zo 79 krajín 489 zborov a 24-tisíc spevákov a my sme v kategórii mužských speváckych zborov získali zlatú medailu. Tak to je môj taký najväčší úspech, čo sa týka môjho koníčka."

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o. 

(MB)

Kľúčové slová:
historické vedy a archeológia, Slovenská akadémia vied, veda, rozhovor

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy , Humanitné vedy

Tlač