Duálne vzdelávanie bude prístupnejšie

09. 04. 2018

Podľa Európskej únie by sa malo na Slovensku do roku 2020 zapojiť do duálneho vzdelávania 12-tisíc žiakov. Aj keď duálny systém u nás funguje už tretí rok, doteraz sa do neho zapojilo iba 3-tisíc žiakov. Rozhovor s riaditeľom Štátneho inštitútu odborného vzdelávania Michalom Němcom.

Televízna stanica TA 3 - logo(4. 4. 2018; TV TA3; Rozhovor; 15:25; Hana Džurná, Alfonz Šuran)

Alfonz Šuran, moderátor: „Systém duálneho vzdelávania na Slovensku funguje už tretí rok. Doteraz sa ale do neho zapojilo iba 3-tisíc žiakov. Do roku 2020 by ich podľa Európskej únie malo byť až 12-tisíc. Najčastejším dôvodom, prečo sa niektoré školy do projektu nezapájajú, je to, že prichádzajú o plnú výšku príspevku na žiaka, ktorý túto prax absolvuje. To by malo byť minulosťou. Viac o tomto našej kolegyni Hane Džurnej povedal riaditeľ Štátneho inštitútu odborného vzdelávania Michal Němec."

Hana Džurná, redaktorka: „Odkedy na Slovensku funguje možnosť duálneho vzdelávania?"

Michal Němec, riaditeľ Štátneho inštitútu odborného vzdelávania: „Možnosť duálneho vzdelávania funguje od 1. septembra 2015, kde zákonom 65 z roku 2015 bola táto možnosť vytvorená pre zamestnávateľov aj pre žiakov vstúpiť do tohto systému. A v zásade už v rámci štúdia alebo počas štúdia žiak získava praktické skúsenosti od konkrétneho zamestnávateľa, kde je určitý predpoklad, že ten žiak tam v budúcnosti nastúpi."

Hana Džurná: „Bola to požiadavka zo strany zamestnávateľov alebo škôl a koľko zamestnávateľov je zapojených do tohto systému?"

Michal Němec: „Jednoznačne zo strany zamestnávateľov, kde zamestnávatelia dnes cítia problém s kvalifikovanou pracovnou silou a v zásade aj demografická štruktúra Slovenskej republiky hovorí o tom, že sa budeme musieť zamyslieť na tom, ako obmieňať pracovnú silu, ktorá nám odchádza alebo bude odchádzať do dôchodku. To znamená, tú kvalifikovanú pracovnú silu si musíme vychovať, musíme si ju nachystať a tým pádom že na to potrebné urobiť predpoklady. Nemyslím si, že niečo je lepšie, ako keď žiaľ môže získava praktické skúsenosti pre výkon svojho povolania už u toho zamestnávateľa, kde je dosť veľký predpoklad, že nastúpi. Dnes je v systéme zapojených asi 430 alebo 440 zamestnávateľov na nejakých 950 pracoviskách. Vnímame to tak, že je to začiatok celého procesu a v rámci prípravy tohto projektu alebo jeho implementácie úzko spolupracujeme so zamestnávateľskými združeniami, respektíve stavovskými organizáciami, ktorí spoločne pokrývajú drvivú väčšinu zamestnávateľov na Slovensku. Veríme, že je vlastne len otázkou času, kedy sa do toho systému zapojí výrazne viac zamestnávateľov. Štandardný líder slovenskej ekonomiky - automobilový priemysel to znamená, tam máme dosť veľa žiakov. Sú to aj firmy, od ktorých sme to možno nečakali, to znamená, sú to predajné a obchodné reťazce, kde tak isto je to číslo veľmi veľké. Ale sú tam aj odvetvia, ktoré sa postupne rozvíjajú."

Hana Džurná: „Naopak koľko škôl je zapojených do tohto systému duálneho vzdelávania a aké sú kritéria? Či sa môže každý zapojiť alebo len nejaký vybrané špeciálne školy?"

Michal Němec: „Určite nerobíme nejakú selekciu z hľadiska zapojenia stredných škôl do projektu duálneho vzdelávania. Reálne v projekte pôsobí asi 93 škôl s tým, že z hľadiska pristúpenia alebo nejakého budúceho zapojenia sa do projektu už máme dnes podpísaných asi 160 zmlúv so strednými školami. Takže tam to číslo narastá. Určitou prekážkou pristupovanie škôl do projektu bolo práve krátenie normatívu, ktoré podľa súčasnej legislatívy platí. Z toho dôvodu aj my zo strany Štátneho inštitútu odborného vzdelávania reálne podporujeme pripravovanú novelu zákona, ktorá by toto krátenie mala zrušiť. A myslíme si, že sa tak odstráni jedna z veľkých prekážok k ďalšiemu rozširovaniu duálneho vzdelávania."

Hana Džurná: „Kedy by k tomu malo dôjsť?"

Michal Němec: „Pokiaľ som dobre informovaný, zákon, bolo ukončené medzirezortné pripomienkové konania, predpokladám, že sa vyhodnocuje. Podľa informácií by mal platiť od 1. septembra tohto roka."

Hana Džurná: „Ešte sa vráťme k tomu kráteniu normatívu, povedzme si o koľko percent a prečo práve tých 40 až 50 percent?"

Michal Němec: „Vychádza to z toho, aký pomer toho praktického vyučovania zabezpečuje zamestnávateľ. Takže tá pôvodná idea vyplývala z toho, že ak škola zabezpečuje 50 percent tej výuky a 50 percent na svoje plecia preberá zamestnávateľ, tak podľa toho sa nejakým spôsobom mal ten normatív krátiť. Ukázalo sa to ako nie práve motivačné riešenie, lebo aj keď ten žiak chodí na tú odbornú prípravu, navštevuje odbornú prípravu u zamestnávateľa, tá škola predsa nemôže prepustiť všetkých svojich zamestnancov alebo zrušiť tie odborné dielne. Takže ministerstvo v zásade to prehodnotilo a ja osobne to vítam."

Hana Džurná: „Do roku 2020 by malo byť do toho systému duálneho vzdelávania zapojených 12-tisíc študentov, v súčasnosti je to okolo tých 3-tisíc, hrozí Slovensku, že budeme musieť vracať tie milióny určené na tento projekt v prípade, že nenaplníme tento počet?"

Michal Němec: „Tak v každom prípade musíme urobiť všetko preto, aby to tak nebolo. Takže tie jednotlivé kroky, ktoré teraz realizujeme, smerujú k tomu, aby sme za tie tri školské roky alebo tri nástupné termíny toto dokázali naplniť. Treba vnímať nábehovú fázu toho projektu, že máme za sebou dva roky, OK, je to 3-tisíc žiakov. Je potrebné urobiť reálne opatrenia, ktoré sú pripravené a ktoré sú spúšťajú. V prvom rade je to už spomínaná novelizácia zákona, ktorá by mohla spriechodniť veci na strane stredných škôl. Ale aj ďalej motivovať zamestnávateľov, lebo v tej novele zákona je aj povedzme navýšenie daňovo odpočítateľnej položky, je tam aj priama platba pre malý a stredný podnik. Je tam napríklad možnosť, vytvorenie toho pracoviska pre duálne vzdelávanie, na ktorom sa dohodnú viacerí zamestnávatelia. Takže nemusí to mať jeden zamestnávateľ celé na svojich pleciach, ale môžu sa viacerí dohodnúť, takže to je ten legislatívny rámec, ktorý je. Potom je tu samozrejme otázka ďalšej práce so zamestnávateľskými zväzmi a stavovskými organizáciami, kde ich prostredníctvom chceme detailnejšie komunikovať s jednotlivými zamestnávateľmi. Musíme ísť ďaleko viac do regiónov, čo teraz sme mali trochu obmedzené možnosti, nakoľko až teraz sa ukončuje alebo rozbieha ukončovanie budovania duál pointov a rozbieha ich činnosť. To znamená, tie duál pointy sú body, kde zamestnanci naši budú tým zamestnávateľom pomáhať, konzultovať s nimi, vytvárať im alebo pomáhať im vytvárať ten vzťah na tú školu, prípadne vyhľadávam im školu, takže prevádzať ich týmto systémom duálneho vzdelávania. To je ďalší moment. A ďalší moment, ktorý sme identifikovali ako, nazvime ho problematický, je otázka komunikácie so žiakmi, respektíve s ich rodičmi. Kde si myslím, že či už v rámci nejakej propagácie alebo komunikácie s rodičmi a s ich ratolesťami sa im musíme snažiť predstaviť ďaleko viac výhody duálneho vzdelávania, ktoré pre nich ako pre žiakov, respektíve pre nich ako pre rodičov tento systém má. Jedno z nich je určité zaopatrenie už v rámci štúdia, vieme hovoriť o významnej istote budúceho zamestnania sa samozrejme podobných benefitov. Takže tam sme identifikovali problémy, respektíve momenty, kde musíme zvýrazniť našu snahu, upriamiť našu pozornosť a postupným naplnením týchto cieľom máme plán týchto 12-tisíc dosiahnuť."

Hana Džurná: „Vieme aj nejaké percentuálne povedať, aká je tá istota, že žiak, ktorý absolvuje to duálne vzdelávanie, aj zostane pracovať na tom mieste?"

Michal Němec: „Tak je to pravdepodobnosť, ktorá sa blíži k istote. To znamená, vieme hovoriť o nejakých 90 a viac percentách. Pozrite sa, zamestnávateľ sa tomu človekovi tri až štyri roky venuje a keďže sa mu venuje tri až štyri roky, tak už veľmi dobre vie, čo v tom človeku je. V zásade stráca náklady na jeho ďalšie zapracovanie, ten človek sa vie orientovať v podniku, pozná miestne pravidlá, miestne zvyky, takže v zásade ten zamestnávateľ keď len trochu bude môcť, tak si určite tohto človeka ponechá. My skôr dnes identifikujeme iný problém. Dnes trošku identifikujeme ten problém, že zamestnávatelia sami by chceli väčšiu istotu, že tí žiaci k ním po štúdiu zastúpia. Takže to je jeden moment. Druhý moment je samozrejme otázka duálneho vzdelávania, ktorý sa dotýka stredných odborných škôl s maturitou, respektíve určitých nadstavbových odvetví, kde evidujeme veľký záujem zamestnávateľov práve o určité profesie ako napríklad profesionálny vodič alebo programátor, kde sami definujú, že postačuje stredné odborné vzdelanie alebo vyššie stredné odborné vzdelanie a tam tak isto chceme vyjsť zamestnávateľom a zamestnávateľským zväzom v ústrety, spolu s nimi identifikovať tieto možnosti a otvoriť ich tak isto pre prostredie duálneho vzdelávania."

Hana Džurná: „Viaceré stredné odborné školy, s ktorými sme sa rozprávali a ktoré sú zapojené do duálneho systému vzdelávania, povedali, že na jednej strane žiaci chcú toto duálne vzdelávanie, ale v odboroch, pri ktorých zamestnávatelia neponúkajú takéto miesta a naopak tam, kde zamestnávatelia potrebujú študentov, tak tam sa zase žiaci nechcú zapájať."

Michal Němec: „To je bohužiaľ dlhodobý nesúlad medzi potrebami trhu práce a v zásade záujmom či už rodičov alebo žiakov nejakým spôsobom sa pre ten trh práce pripravovať. Štátny inštitút odborného vzdelávania je tu preto, aby vytvárať určitý medzistupeň alebo určité pojítko medzi trhom práce a odborným vzdelávaním. A ako som už povedal, musíme sa snažiť práve presviedčať rodičov a deti o tom, že ten trh práce má svoje požiadavky a je treba sa im podriadiť, lebo chceme, aby odborné vzdelávanie produkovalo ľudí, ktorí budú na tom trhu práce uplatniteľní a uplatnia sa. Je bohužiaľ problém, keď niekto vyštuduje to, čo chcel, alebo získa tú kvalifikáciu, ktorú chcel, ktorú ale bohužiaľ Slovenská ekonomika alebo slovenský trh práce nepotrebuje. Potom z toho vzniká veľmi jednoduchá záležitosť. Po nejakom období až frustrácie toho človeka dôjde k určitej rekvalifikácii alebo k opravovaniu toho jeho pôvodného vzdelania tak, aby sa na tom trhu práce uplatnil. Takže je preto rozumné sa zamyslieť už v tomto veku, ktoré povolanie ten trh práce potrebuje a on v zásade potrebuje tie, o ktorých hovoria zamestnávatelia, že ich potrebujú. Nemáme tu žiadnu inú autoritu, ktorá by to vedela posúdiť."

Hana Džurná: „Bolo by teda na mieste možno zrušiť tie odbory, ktoré vychovávajú ľudí, ktorí sú neuplatniteľní na trhu práce?"

Michal Němec: „Toto je systémová otázka, kde sa samozrejme treba zaoberať týmto problémom do hĺbky. To znamená, asi by som nebol radikálny a neodvážil by som sa povedať, ktoré odbory treba zrušiť a ktoré netreba zrušiť, možno niektoré treba inovovať, možno niektoré treba nanovo koncipovať a samozrejme, je potrebné pri tom počúvať toho nášho objednávateľa a to sú zamestnávatelia."

Publikované z monitoringu Slovakia Online, s.r.o.

(MB)

Kľúčové slová:
vzdelávanie, rozhovor

Odbory vedy a techniky:
Technické vedy

Tlač