Historik Ján Pešek o osmičkových rokoch

06. 04. 2018

Rozhovor s historikom doc. Dr. Jánom Pešekom, z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý pripomenul, že v roku 1918 vzniklo Československo, v roku 1938 bol Mníchov a autonómia Slovenska v rámci Československej republiky. V roku 1948 bol nástup komunistickej totality a v roku 1968 pokus o nastolenie socializmu s ľudskou tvárou a následne okupácia. Ďalšie významné udalosti už nekončili osmičkou.

Televízna stanica Bratislava - logo(28. 3. 2018; Televízna stanica Bratislava; Metro dnes; 18.00; por. 3/3; Oľga Valentová, Daniela Simanová)

Daniela Simanová, moderátorka: „V tomto roku sme sa rozhodli pozývať si k nám do štúdia historikov, aby sme si pripomenuli dôležité udalosti z dejín, ktoré ovplyvňujú našu súčasnosť. Inšpirovali nás k tomu takzvané osmičkové roky, teda zlomové udalosti konajúce sa v rokoch končiacich osmičkou"

Oľga Valentová, redaktorka: „Hovorí sa, že kto nepozná svoje dejiny, tak mu hrozí, že sa dočká ich opakovania. Aj dokonca už naši politici pochopili, že je dôležité učiť sa vlastnú históriu. No a aj z týchto dôvodov opäť vítam v štúdiu pána docenta Jána Pešeka z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Vitajte u nás."

doc. Dr. Ján Pešek, Historický ústav Slovenskej akadémie vied: „Ďakujem."

Oľga Valentová: „Tak budeme pokračovať. Minule sme už začali o tom, že teraz máme rok 2018 a neustále sa hovorí o tom, že si ideme pripomínať akési osmičkové roky. Ono je to samozrejme, že len náhody, že v tých rokoch končiacich na osem sa udialo niečo dôležité v našej histórii. Ktoré to boli roky a prečo boli také dôležité?"

Ján Pešek: „Skutočne je to zhoda okolností, že tie osmičky, hoci nie sú to len osmičky. Pretože vieme že prvá Československá republika, respektíve prvá a druhá republika skončili v roku 1939. Na jar 1939, nie 8. A taktiež pád komunizmu tiež nie je 8, ale je to 9. A je charakteristické, že ten komunistický režim v Československu sa najviac obával toho roku 1988. A oni predpokladali, že pokiaľ sa tu nájde sila, tak sa pokúsi strhnúť moc na svoju stranu, tak to urobí v tom roku 1988. Buď teda pri príležitosti vzniku Československa na jeseň 1948 roku. Nikto nepredpokladal, že by k tomu došlo až v roku 1989 a ku všetkému v zime, čo nie je čas typický pre prevrat."

Oľga Valentová: „Pre demonštrácie na ulici."

Ján Pešek: „Áno, áno. Tak pochopiteľne máme tie osmičky 1918 vznik Československa. Patrí tam rok 1938 to je Mníchov a autonómia Slovenska v rámci Československej republiky. Je tam potom ten nešťastný rok 1948 ako nástup komunistickej totality. Je tam rok 1968 ako pokus o nastolenie socializmu s ľudskou tvárou a následne okupácia. A potom rok 1989, čo už som hovoril, že je to deviatka a rok 1993, kedy vznikla samostatná Slovenská a Česká republika, tam tiež nie je osmička. Je fakt, že tých osmičiek je veľa, ale je to zhoda okolností a sú aj iné dátumy."

Oľga Valentová: „Nemôžem sa opýtať, či v tom roku 1988, lebo naozaj máte pravdu, že asi sa vtedy komunisti báli hlavne toho roku končiaceho na osmičku, že sa to už dialo, že to podhubie a hmýrilo, že už tie tlaky tam boli, len tá sila toho štátu bola veľmi silná, ale prepuklo to až o rok neskôr?"

Ján Pešek: „Áno, ešte stále to bol sovietsky vplyv, sovietsky blok. Sovietsky zväz bol síce už oslabený, už nastúpila Gorbačovova perestrojka, ale stále to ešte držalo. Je samozrejme pochopiteľné, že menila sa celková medzinárodno-politická situácia. Však tu boli Helsinky, rok 1977, potom nasledovalo prijatie charty, vznikali rôzne opozičné aktivity ten režim si už nemohol dovoliť zakročovať tak brutálne proti tým, ktoré demonštrovali alebo vystupovali proti ako napríklad na začiatku 50-tych rokov."

Oľga Valentová: „Vtedy sa ľudia vraždili, zabíjali, popravovali."

Ján Pešek: „Áno, ale vtedy sa prijali nejaké dohody v Helsinkách o ľudských právach, aj Československo to ratifikovalo, tak nemohlo otvorene vystupovať proti. No ale zase ten režim bol ešte natoľko silný, že mohol tie demonštrácie, ktoré prebiehali, napríklad Palachov týždeň, alebo nejaké iné udalosti vzniku Československa, tak ešte stále bol schopný to mocensky zvládnuť."

Oľga Valentová: „Vedeli to účinne potláčať."

Ján Pešek: „A predsa len to Československo bolo takým pokojný rybníkom, relatívne pokojným rybníkom v tom rozbúrenom oceáne okolo. Však si vieme predstaviť, čo sa dialo v Poľsku, už tam bola Solidarita, už tam vznikla nekomunistická vláda. V Maďarsku sa to začalo tiež pomaly rúcať, ľudia zdvíhali hlavu a v tom Československu sa akoby navonok nič nedialo. Tie demonštrácie neboli až tak masové, aby tým režimom až tak otriasali. Ten režim sa skôr rúcal vnútorne. Akoby už nevládal. Tá životná úroveň síce nebola boh vie aká, ale to Československom na tom bolo predsa len lepšie ako Poľsko alebo NDR. Tu ľudia nemali hlad, nemali biedu, ten guľášový socializmus tu v podstate fungoval, aj keď tá ekonomika už tiež išla dole vodou. Už nestíhala, už nevládala ani z hľadiska produkcie na vývoz. Už tá naša ekonomika bola taká, že nedokázala vyrobiť tovar, o ktorý by bol na západe záujem. Oni mohli vyrábať techniku, masovo tanky a obrnenú techniku, ale kvalitou to bolo také, že o to nemal nikto záujem a keď to rozvojové štáty zobrali, tak im Československo museli poskytnúť úver a tým pádom de facto zaplatiť do z vlastného. Takže to bolo neudržateľné."

Oľga Valentová: „Je to možné, že táto ekonomická stránke socializmu prispela k jeho pádu, je to veľmi pravdepodobné?"

Ján Pešek: „Určite. Je to jeden z momentov. Samozrejme, bola tu aj masová nespokojnosť ľudí s nedemokraciou, s obmedzovaní ľudských práv, proste ďalšie a ďalšie vplyvy, ale aj ekonomika hrala svoju úlohu. Ten systém riadeného hospodárstva sa vyčerpal. Už sa nedalo pokračovať v tom, čo sa volalo vedecko-technickou revolúciou, ale proste ten „zošnúrovaný“ režim, ten nepustil."

Oľga Valentová: „Ešte sme si povedali, že by sme si mohli pripomenúť, že v tomto roku oslavujeme aj sté výročie založenia Československa. My už v postate v spoločnom štáte nežijeme od roku 1993, ale v roku 2018 si pripomíname, že od roku 1918 sme žili Česi a Slováci v spoločnom štáte. Je za tých 100 rokov niečo dôležité, čo by sme si mohli tiež zapamätať z toho, že dva národy žijú v jednom štáte uprostred Európy? Aký bol ten začiatok?"

Ján Pešek: „Áno, rok 1918, do jedného štátu sa spojili dva národy český a slovenský. České krajiny a Slovensko. České krajiny, ktoré boli v podstate na vyššom stupni ekonomického, sociálneho, kultúrneho vývoja a to Slovensko, ktoré práve vzniklo, dostalo hranice, vyčlenilo sa z toho tisícročného Uhorska. Bolo v podstate rustikálnou agrárnou krajinou s podstatne nižším stupňom národného nie sebauvedomenia, ale aj z hľadiska sociálneho, kultúrneho a ďalšieho vývoja a po sto rokoch sa môžeme pozrieť, kam ten vývoj pokročil, že v podstate sú tu dva slobodné suverénne štáty na zhruba približne rovnakom stupni ekonomického, sociálneho a kultúrneho vývoja. Takže ten vývoj je obrovský a obrovský vývoj je tu práve z pohľadu Slovenska. Ja nehovorí, že vývoj nie je v podstate aj v českých krajinách, ale pozrime sa na to zaostalé agrárne Slovensko pred sto rokmi a pozrime sa dnes. A ďalší významný moment, áno, sme dva samostatné štáty, ale zišli sme sa v zjednotenej Európe, v Európskej únii. Máme teraz dve hviezdičky, každý jednu. A každý si zodpovedá za svoj štát. Samozrejme, vieme, že na Slovensku nežijú len Slováci, je tu maďarská menšina a ďalšie národnosti, ale predovšetkým slovenský národ si môže podľa môjho názoru s uspokojením pozerať na to, kam sa v tomto vývoji začal, ak pozrieme na neho pred sto rokmi, kam sa dostal v súčasnosti. Myslí, že to je povzbudivý pohľad."

Oľga Valentová: „My len ďakujeme veľmi pekne za povzbudivé slová, pretože niekedy sa z médií vždy nehnú úplne povzbudivé slová, ale možnože história nám prináša aj takéto dobré myšlienky, aj povzbudivé slová. Ďakujeme veľmi pekne za návštevu docentovi doktorovi Jánovi Pešekovi z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied."

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MB) 

Kľúčové slová:
Slovenská akadémia vied, veda, rohovor

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač