Zmeny vo vysokom školstve

01. 05. 2018

Rozhovor s ministerkou školstva, vedy, výskumu a športu Martinou Lubyovou, zameraný na zmeny nielen vo vysokom školstve,  ale aj v strednom, na otázky duálneho vzdelávania. Zmeny sa majú dotknúť aj systému akreditácií a samotnej akreditačnej komisie. Ministerka Lubyová, okrem iného uviedla, že naši vedci by si mali viac veriť, že vo vede je najdôležitejšia excelentnosť. Čo sa týka excelentnosti, sme na posledných priečkach v Európskej únii.

Televízna stanica TA 3 - logoMartina Lubyová, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu (24. 4. 2018; Televízna stanica TA 3; Téma dňa; 19:50; por. 2/2; Peter Bielik)

Peter Bielik, moderátor: „Som veľmi rád, že v štúdiu televízie TA3 môžem privítať ministerku školstva Martinu Lubyovú. Dobrý večer, vitajte u nás."

Martina Lubyová, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu (nom. SNS): „Dobrý večer, ďakujem."

Peter Bielik: „Pani ministerka, ďakujem za to, že ste si našli čas najmä pre divákov televízie TA3. Viacerí z nich sa, samozrejme, budú zaujímať o to, ako sa má zmeniť vysoké školstvo, ako sa má zmeniť aj stredné školstvo, čo sa týka duálneho vzdelávania. Faktom je, že ste tým presadením zákonov o vysokých školách pomerne razantne vstúpili do tej základnej štruktúry nášho vysokého školstva. Zmeny sa majú dotknúť systému akreditácií, samotnej akreditačnej komisie. Čo to bude znamenať v praxi? Stratia tak nekvalitné vysoké školy akreditácie a nové ich budú môcť získať, až keď preukážu kvalitu?"

Martina Lubyová: „V prvom rade by som chcela povedať, že naša spoločnosť už naprieč celým politickým spektrom, a myslím si, že aj spoločenským spektrom, je presvedčená o tom, že treba niečo robiť s kvalitou vysokých škôl, s počtom vysokých škôl, s tými veľkými množstvami absolventov, ktorí si nemôžu nájsť zamestnanie v tom odbore, ktorý vyštudovali. Čiže tieto nové zákonné zmeny sú naozaj namierené na to, aby sme tieto zásadné problémy začali riešiť. Pokiaľ ide o tú kvalitu vysokých škôl, tak navrhujeme nový zákon o kvalite vo vysokoškolskom vzdelávaní. A na základe tohto zákona by mala vzniknúť nová akreditačná agentúra a tá by mala nahradiť tú doterajšiu akreditačnú komisiu.

Rozdiel je v tom, že tá akreditačná komisia, ktorú v súčasnosti máme, nie je nezávislá od štátnej správy. Je to len poradný orgán vlády a je, jej rozhodnutia nie sú konečné v tom zmysle, že vždy to konečné rozhodnutie vydáva minister alebo v mojom prípade ministerka na základe odporúčaní tej akreditačnej komisie. Niekedy ten minister sa nemusí celkom prikloniť k názoru tej komisie. Takže tá komisia nie je vnímaná ako nezávislá od štátnej správy a kvôli tomu aj Slovenská republika nie je plnoprávnym členom európskej organizácie pre štandardy kvality v oblasti vysokoškolského  vzdelávania, je taká organizácia pod skratkou ENQA, ENQA. A nie sme plnoprávnym členom, pretože oni auditovali tú našu akreditačnú agentúru a zistili, že nie je teda nezávislá. Tá nová akreditačná agentúra, ktorá má vzniknúť, tá bude samostatnou právnickou osobou, verejnoprávnou inštitúciou a bude jednoducho nezávislá od výkonu štátnej správy."

Peter Bielik: „A bude to teda znamenať to, na čo som sa pýtal v tej prvej otázke, že následne by teda, alebo či to vy tak vnímate, ako svoj cieľ, malo naozaj dôjsť k zvýšeniu kvality, ale možno zníženiu počtu vysokých škôl, zvýšeniu kvality, ale možno aj náročnosti toho štúdia?"

Martina Lubyová: „No, ja myslím, že určite áno. Toto je našim cieľom, aby sme tú kvalitu zvýšili, aby sme možno tú sieť nejakým spôsobom optimalizovali. Tam sa nejedná len o počet, ale naozaj o to, že akým spôsobom budú jednotlivé tie školy alebo subjekty skombinované. Viete, že sú také inovatívne praktiky v mnohých krajinách, napríklad Fínsko, ktoré je našim vzorom aj vo vzdelávacom systéme, kedy sa zlučujú vysoké školy a vznikajú veľké vysoké školy alebo univerzity, napríklad klasickým príkladom je Aalto University vo Fínsku, ktoré sú oveľa kompetitívnejšie, oveľa robustnejšie, majú oveľa väčšie kádre, majú oveľa väčšie zdroje a tým pádom sú aj oveľa konkurencieschopnejšie aj na európskom trhu, pretože viete, že dnes už naozaj zaujímavé prostriedky vo výskume a vede sa získavajú na medzinárodných fórach. Takže, takže určite ku konsolidácii a optimalizácii toho systému by malo prísť. A samozrejme, aj na základe toho, že by sa mala posunúť vyššie tá kvalita. To, že tá agentúra bude nezávislá, to je už teda jedným garantom. Ďalej by malo dôjsť aj k profesionalizácii hodnotenia, pretože v súčasnosti tí členovia akreditačnej komisie nie sú profesionáli. To sú väčšinou ľudia z akademického prostredia, ktorí toto vykonávajú ako, ako úkon vo verejnom záujme, alebo teda v nejakom záujme, ale nie je to ich naozaj skutočné zamestnanie. A títo noví členovia, aspoň teda čo sa týka tej, tej Výskumnej agentúry, budú už naozaj akoby profesionálnymi zamestnancami.

Čiže tam je aj celá rada obmedzení, aby nedochádzalo ku konfliktu záujmov, aby tí členovia neboli zároveň aj riešiteľmi projektov, pedagógmi na tých daných školách, alebo teda aspoň štatutármi a nejakými naozaj funkcionármi tých subjektov, ktoré budú hodnotené. Čiže obmedzuje sa aj možnosť potenciálneho konfliktu záujmov, ktorý momentálne v tom systéme máme. Ja nevravím, že sa to zneužíva, ale potenciálne tam zabudovaný ten konflikt je. A po ďalšie ide teda o to, že by sa to malo sprofesionalizovať, to znamená, nerobia to tí akademici pre druhých ako službu komunite, ale robia to naozaj profesionáli, ktorí sú od toho akademického prostredia odizolovaní, čiže nemajú tam svoje záujmy."

Peter Bielik: „A kto by to teda mal byť, ak to nemajú byť pedagógovia, ak to nemajú byť, ja neviem, bývalí politici, emeritní profesori alebo ľudia, ktorí už teda majú tú, tú svoju skvelú kariéru za sebou, a teraz už naozaj len na odbornej báze sa od nich očakáva, že povedia to alebo ono stanovisko?"

Martina Lubyová: „No, v prvom rade tých členov tej, tej rady budú navrhovať subjekty, ktoré sú v súčasnosti vo vysokoškolských reprezentáciách. To znamená, že budú to, bude to Rada vysokých škôl, bude to Slovenská rektorská konferencia a Študentská rada vysokých škôl, to je veľmi dôležité, že aj študenti získavajú prístup do procesov hodnotenia, a budú to aj zamestnávatelia. Každý z nich by mal navrhnúť dvoch členov, čiže spolu by malo byť deväť členov. A plus teda deviaty člen je predseda, ktorý by sa mal vyberať na základe výberového konania, ale opäť tá komisia bude mať zastúpenie všetkých týchto ostatných reprezentácií. Čiže nebude to niekoho, koho si vyberie osobne minister. Bude to výberové konanie, na základe procesu, ktorý bude hodnotený komisiou, kde opäť budú títo základní účastníci zastúpení."

Peter Bielik: „Na nejaké obdobie, zrejme dostanú nejaký menovací dekrét alebo niečo podobné a na nejaké obdobie budú teda."

Martina Lubyová: „To by mali byť už riadni zamestnanci, aspoň teda predseda, podpredseda by mali byť zamestnancami na plný úväzok, a výška úväzkov u tých ďalších členov sa zatiaľ striktne nestanovuje zákonom, ale naozaj sa predpokladá, že tí ľudia to budú vykonávať ako profesionálne."

Peter Bielik: „Hovorili ste aj o rektorskej konferencii. Keď teda hovoríme o rektoroch, videli sme v príspevku Hanky Džurnej, že rektori nie sú úplne stotožnení s všetkými vašimi návrhmi. Koniec koncov, áno, však je to na začiatku, tá diskusia a zrejme ešte budú mať možnosť nejakým spôsobom sa k tomu vyjadrovať. Ako vnímate tento ich postoj?"

Martina Lubyová: „No, ja si veľmi vážim to, že máme otvorenú diskusiu s rektormi. Ja aj teraz v pondelok zase sa idem zúčastniť rektorskej konferencie, ktorá bude zvolaná na tento účel, aby sme si mohli ďalej vydiskutovať niektoré ďalšie technické náležitosti tých zákonov. V prvom rade treba ale povedať, že ten zákon prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, a pred týmto pripomienkovým konaním v zmysle zákona bol zaslaný všetkým trom vysokoškolským reprezentáciám, čiže Študentskej rade vysokých škôl, Rade vysokých škôl, aj Slovenskej rektorskej konferencii, na ich vyjadrenie. Vtedy tie vyjadrenia boli také am bloc, nebolo tam nič konkrétne. Bolo tam, že počkajme s tým, kým nebude schválené Učiace sa Slovensko.

Keďže ja som ten rezort zdedila v stave, že Učiace sa Slovensko prišlo neskoro a bol to len autorský dokument, nebol to materiál, ktorý by sa mohol schvaľovať v tej podobe vládou, tak táto akoby taká všeobecná, všeobecná pripomienka odpadá. A bolo sa teda treba rozprávať naozaj fakticky o obsahu toho zákona, čo konkrétne nám vadí, aké ustanovenia, aké mechanizmy a čo chceme zmeniť. Preto som, ako teda prvá návšteva mojej, moja návšteva vysokoškolskej reprezentácie viedla na Slovenskú rektorskú konferenciu, kde sme sa s rektormi a rektorkami dohodli, že budeme v tomto roku prioritne riešiť zákon o kvalite a v ďalšom roku by sme teda pristúpili k nejakým zásadným zmenám aj v zákone o vysokých školách.

Následne na to sme zvolávali také technické schôdze, kde sme už teda konkrétne preberali jednak filozofiu, koncepciu a konkrétne ustanovenia zákona o kvalite, na ktoré sme pozývali všetky reprezentácie. Na tých prvých dvoch stretnutiach, jedno sa konalo deviateho februára, ďalšie bolo v marci a posledné bolo tiež devätnásteho, dvadsiateho marca, tam sme oslovovali naozaj všetky reprezentácie a aj v mene rektorskej konferencie sa tam nejakí členovia, teda niektorí páni rektori zúčastnili.

To znamená, že my vnímame tých rektorov ako reprezentáciu a musíme jednať s tou rektorskou konferenciou. Ja nemôžem jednať s tridsiatimi-štyridsiatimi rektormi individuálne, lebo aj v rámci tejto skupiny rektorov sú niektoré protichodné záujmy, sú tam rôzne druhy univerzít, jedny sú veľké výskumné, druhé sú menšie, jedny sú vidiecke, jedny sú spoločensko-vedne orientované, druhé technicky orientované, jedny sú súkromné, druhé sú verejné, čiže aj tá, aj tú rektorskú komunitu treba chápať ako nejaký mnohotvárny celok. Ale podstatné je, aby to bolo diskutované, aby aj oni v rámci svojej  reprezentácie komunikovali, vydiskutovali veci, a podľa možnosti, aby sme my dostali nejaké konsolidované stanovisko v mene rektorskej konferencie, aby potom nebolo, že sme s jedným, s druhým, s tretím pánom rektorom jednali, pretože my ich naozaj vnímame ako reprezentáciu."

Peter Bielik: „No, ako teda vnímate tie jednotlivé ich stanoviská, chápem to, že chcete jednotné stanovisko od rektorskej konferencie, ale keď sa jednotliví rektori, a je to logické, pretože nehovoríme len o štátnych vysokých školách, ale aj o súkromných, a keď sa jednoducho ten rektor dozvie, že sprísnením tej kvality, zmenou systému akreditácie a tak ďalej môže jednoducho o tú školu prísť, tak asi o ňu bude aj bojovať, potom tých negatívnych stanovísk môžeme očakávať o niečo viac. Môže to byť aj týmto podmienené, že teda sa obávajú vôbec o existenciu tej, tej ktorej školy?"

Martina Lubyová: „No, v zásade to môže byť, samozrejme, motivované týmto, ja nechcem ich v tomto nijakým spôsobom obviňovať. Je tam predpoklad, že je takáto motivácia, ale naozaj, netreba to paušalizovať. Ja myslím, že naozaj, všetkým nám ide spoločne o zvýšenie tej kvality vysokých škôl. Aj tí rektori by boli sami proti sebe, keby si tú kvalitu nejakým spôsobom podkopávali. Takže ja verím, že primárna motivácia nie je táto, že je to naozaj o to, aby aj tí rektori sa v tom cítili pohodlne. Ale musíme dbať na to, aby všetky stránky tej hry mali v tom nejaké pozitíva, to znamená, jednáme so všetkými reprezentáciami. Musíme jednať aj so zamestnávateľmi, s ktorými sa doteraz u nás v republike veľmi málo jednalo , čo sa týka vysokého školstva. A musíme jednať aj so študentmi, práve preto obohacujeme aj v zmysle tých európskych štandardov ten proces hodnotenia aj o, aj o zástupcov študentov."

Peter Bielik: „A propos, zamestnávatelia a študenti, budú aj oni môcť spolu s rektormi hovoriť do počtu učebných odborov? Tam ste sa tak isto vyjadrili, že naozaj to, to spektrum, čo sa dá u nás študovať na vysokej škole, je mimoriadne široké a mimoriadne pestré, nie vždy úplne efektívne. Naozaj, máme mnoho, máme mnoho absolventov vysokých škôl na pozíciách, kde stačí úplne stredoškolské vzdelanie, a vôbec sme nemuseli prispievať na ich štúdium na vysokých školách. Ako to vnímate z tohto pohľadu?"

Martina Lubyová: „Počty študijných odborov nebudú stanovené priamo zákonom. To je taký živý systém, ktorý je zbytočné ustanovovať v zákone, pretože všetky zmeny by si vyžadovali otvárať zákon v Národnej rade, čiže tie počty odborov budú stanovené nejakým iným podzákonným opatrením. Ale je veľmi dôležité, aby sa opäť celá akademická obec, aj vrátane dekanov, ktorí sú v tomto veľmi aktívni, zúčastnila na, na takej optimalizácii systému tých študijných odborov. Máme ich v súčasnosti stovky, potrebovali by sme to dostať na nejaké rádovo desiatky takých generických, lepšie genericky definovaných odborov, ale v rámci nich, samozrejme, neobmedzujeme flexibilitu. To už je dané aj tým, že vidíte, že napríklad umožňujeme aj interdisciplinárne štúdiá."

Peter Bielik: „Dobré by bolo, keby človek, ktorý vychádza z vysokej školy, vedel povedať, čo študoval. Keď niekto študoval žurnalistiku, tak je novinár, keď niekto študoval medicínu, je lekár. Je ale mnoho takých odborov, keď vám tá odpoveď príde vo forme, no tak som magister, som inžinier a v podstate moja špecializácia je taká, taká nijaká, skôr som sa zameriaval na veľmi široké štúdium. To už sa týka študentov samotných, aké máte od nich spätné väzby?"

Martina Lubyová: „No, so študentmi sme, samozrejme, rokovali, opäť v zastúpení reprezentácie Študentskej rady vysokých škôl, ktorí sa zúčastňovali aj týchto našich stretnutí. Teraz v pondelok som sa zúčastnila aj v Národnej rade diskusie s konventom, kde boli zástupcovia študentov v senátoch vysokých škôl, kde sme opäť prešli tieto zmeny. Študenti v zásade, si myslím, že súhlasia s mnohými, mnohými navrhovanými inštitútmi. Vítajú to, že budú môcť byť účastní procesu hodnotenia.

Myslím si, že ich zaujali aj ďalšie zmeny, ktoré sú vo vysokoškolskom zákone avizované, a ktoré sa už netýkajú primárne len kvality, ale ide o možnosť, aby študenti mohli o rok mať predlženú dĺžku štúdia, bezplatnú, ale nie am bloc, ale v takých odôvodnených prípadoch, keď napríklad študent sa zúčastnil zahraničnej mobility, napríklad v prípade programu Erasmus, a po získaní skúseností sa vráti a pokračuje v štúdiu u nás na vysokej škole. V minulosti títo študenti mali v praxi problémy opäť sa zaradiť do toho kolektívu a boli svojim spôsobom akoby penalizovaní za to, že išli do zahraničia, skúsili, skúsili niečo, získali skúsenosti, vrátili sa, a už vypadli z toho rytmu, už sa nechytali na ten svoj pôvodný krúžok, a už chodili ako takí sami vojaci v poli a bolo to pre nich ťažké, často krát sa im nepodarilo dajme tomu ukončiť to štúdium v tej štandardnej dĺžke.

Takže pre takéto odôvodnené prípady navrhujeme, aby mohli mať predĺžené to bezplatné štúdium o rok, aby neboli penalizovaní, naopak, aby boli motivovaní, že idem von, vyskúšam, zúčastním sa Erasmu, a vrátim sa a dokončím si štúdium doma, pretože niekedy ich tieto problémy mohli naozaj odradiť od pokračovania v štúdiu doma. A už keď nejaký čas bol v zahraničí, nakoniec mohol zanedbať to domáce štúdium a prehlásiť sa do programu v zahraničí. Čiže vychádzame v ústrety požiadavke študentov v zastúpení ich reprezentácie, Študentskej rady vysokých škôl, a zároveň to robíme ale adresne pre takých študentov, ktorí sa aktívne zúčastňujú nejakých medzinárodných programov."

Peter Bielik: „Ešte v mojej generácii, a predpokladám, že je to tak aj v súčasnosti, bolo pomerne veľa mojich súputníkov alebo študentov, ktorí študovali viacero vysokých škôl. Jednoducho preto, lebo mali o to záujem, mali na to aj čas, tie školy im poskytovali túto možnosť. Napríklad žurnalistika a právo sú pomerne príbuzné predmety, keď človek tým právom si môže vlastne vystužiť tú svoju žurnalistickú prax. Teraz ale prichádzate s niečím, čo by vlastne riešilo túto situáciu, a zároveň by študent nemusel študovať dve vysoké školy naraz. Rozumiem tomu teda správne, toto má znamenať tá interdisciplinárna možnosť, ktorú chcete študentom dať?"

Martina Lubyová: „Presne tak. Je to o tom, že študent si môže flexibilnejšie skombinovať predmety, ktoré bude študovať v tom bakalárskom stupni štúdia, čiže tie prvé tri roky. Jednak to reaguje na túto možnosť kombinovať niektoré odbory. A je to vyvolané nielen tým, že ešte nevie ten študent, že kde sa uplatní. Niekedy je to užitočnejšie, že môže oddialiť to rozhodnutie, pretože často krát sa špecializujú na niečo, čo počas štúdia zistia, že nebolo celkom to pravé, a potom majú problém zase v nadväznosti na druhý stupeň. Ale je to vyvolané aj tým, že v súčasnosti poznatky vo vede sa často krát vytvárajú na prieniku rôznych vedných disciplín, že už to nie je len o tých jednotlivých lógiách, ale je to naozaj o tom, ako oni spolu interagujú, ako sa prekrývajú.

Čiže naozaj, interdisciplinárne výzvy sú dnes veľmi významné vo vede a v posunutí celkovej hranice poznania. A keď si uvedomíme, že aj medzinárodné grantové schémy, vrátane programu horizont dvadsať dvadsať, vrátane budúceho deviateho rámcového programu, nie sú formulované tak, že posuňte hranicu poznania vo filozofii, posuňte hranicu poznania v sociológii, ale sú to konkrétne ad hoc problémy spoločenského, hospodárskeho života, ktoré treba riešiť. Napríklad projekt, ktorý vyrieši migračný problém na hranici medzi Bulharskom a Tureckom, napríklad problém zásobární pitnej vody v nejakom území. A tam naozaj musíte mať vyskladané interdisciplinárne tímy. Pokiaľ ich nemáte, tak vám dokonca projekt zamietnu, pretože k migrácii musíte mať v tíme aj ekonóma, aj sociológa, aj psychológa, aj, ja neviem, geografa. A pokiaľ nemáte naozaj takýto široký interdisciplinárny záber, tak ten váš tím je pokladaný za, za bezpredmetný. Čiže dnes naozaj to poznanie a tie vedecké projekty sú závislé od interdisciplinarity, a preto umožnením tohto nového smeru, interdisciplinárneho smeru štúdia, dávame naozaj flexibilitu, aby sa aj to vzdelávacie prostredie prispôsobili týmto reálnym výzvam života."

Peter Bielik: „No ale príde ten profesor za tým žiakom na tú jeho školu, alebo ten žiak alebo ten študent pôjde za tým profesorom na inú školu, kde absolvuje povedzme semester nejaký seminár a dostane teda zápočet alebo nejakú známku za skúšku, ako to vlastne konkrétne má fungovať?"

Martina Lubyová: „No, zatiaľ je to skôr myslené v rámci jednej školy, to znamená bakalársky program v rámci jednej školy, ale tí profesori, samozrejme, môžu nejakým spôsobom pracovať aj na, na viacerých vysokých školách. Tam sú isté obmedzenia, ale zatiaľ je to ako bakalársky program v rámci jednej školy."

Peter Bielik: „Ako sú myslené, keď hovoríme o pedagógoch, tie zmeny, ktoré hovoria, že už nebudú musieť všetky školy byť plné, obsadené od docenta až po profesora, že nejakým spôsobom sa má regulovať aj to, čo bol dosť veľký neduh, že tí profesori rôzni cestovali a boli takzvaní lietajúci profesori, nedalo sa to stihnúť, ale boli garantmi jednotlivých učebných programov, aké zmeny majú nastať v tejto oblasti?"

Martina Lubyová: „Tu sa v rámci novely vysokoškolského zákona umožňuje školám, čiže nie je to povinnosť, ale je to umožnenie školám, je to na ich vlastnom uvážení, že môžu zamestnať na takýchto funkčných miestach docentov a profesorov, aj takých ľudí, ktorí nemajú formálne udelený ten titul docent alebo profesor, čiže neprešli habilitačným alebo inauguračným konaním, s tým, že ale samozrejme, v nejakej časovej línii si, si tieto tituly získajú. Ale umožňuje to väčšiu flexibilitu, pretože aj ten systém habilitácie a inaugurácie je pomerne komplikovaný. Často, keď ten človek začne pôsobiť v pedagogickej funkcii alebo v nejakom odbore, ešte nevie, ako sa bude vyvíjať jeho dráha, ešte nevie, ako sa budú vyvíjať jeho pracoviská, a zostáva akoby chytený v nejakom, nejakom jednom kanáli jednej disciplíny. A nie je možné tiež prienik do iných disciplín z titulu, že napríklad nemá dosť publikácií alebo nemá dosť vecne zameraných prác v nejakom jednom striktne ohraničenom vednom odbore. A často tí ľudia sú chytení v tomto systéme, ktorý je veľmi komplexný, nepredvídateľný, tie kritériá a požiadavky na habilitácie sa často menia.

To znamená, že keď niekoľko rokov sa pokúšate získať titul docent, tak počas tohto vášho obdobia sa môžu meniť počty skrípt, ktoré máte napísať, počty publikácií, ktoré máte mať, počty diplomových prác, ktoré máte viesť. A vy, kým nazbierate tie skriptá, tak už netreba toľko, ale stačilo menej, a lepšie bolo sa zamerať na tých študentov a na diplomovky. Čiže tieto úskalia rôzne, ktoré sťažujú dajme tomu to formálne dosiahnutie habilitácie alebo inaugurácie, často tých kvalitných pedagógov odstavia od tých funkčných miest. Čiže my dávame určitú flexibilitu tým školám aj tým ľuďom, aby sa zamestnali na takýchto miestach funkčných, pokiaľ spĺňajú tie požiadavky, ako si dajme tomu stanovuje vedecká rada, a potom časom si môžu tieto tituly dorobiť. Čiže je to také spružnenie toho prostredia a zároveň sa tým umožňuje aj prienik ľudí zo zahraničia."

Peter Bielik: „Tí ľudia zo zahraničia by mohli pomerne výrazne oživiť naše vysoké školstvo. Určite by mohli prísť vzdelaní ľudia a takí, ktorí by mohli inšpirovať našich študentov. Otázkou je, že ako ich zaplatiť. Či automaticky rátate teda s tým, že vzhľadom na možnosti Slovenska tí ľudia budú prichádzať na tieto pozície z menej rozvinutých alebo chudobnejších krajín, alebo máte aj ambíciu naozaj sem dostať nejaké osobnosti, kapacity vedecké z rozvinutejších krajín, z Nemecka, z Rakúska, Švajčiarska a tak ďalej?"

Martina Lubyová: „No, ja myslím, že už aj dnes máme profesorov zo všetkých krajín. A pokiaľ sa pozeráte na to odmeňovanie vo vede, ono je, samozrejme, viazané na dva také piliere. Jeden je taký ten verejnoprávny pilier alebo ten verejný, kde, samozrejme, tie naše platy možno nie sú až také zaujímavé, hoci treba povedať, že platy vysokoškolských pedagógov predčili ostatné platy v našom rezorte. To znamená, zanechali za sebou dokonca aj vedeckých a výskumných pracovníkov, a teraz by sme chceli aj týchto podvihnúť na tie vyššie tarifné, tarifné tabuľky. Ale ten druhý pilier, to sú práve projektové financie. A tam sú prakticky neobmedzené možnosti, hlavne čo sa týka medzinárodných projektov. Čiže, keď si zoberiete, že horizontu vám umožňujú, navýšim svoje prostriedky, tak isto projekt APVV, dnes už naozaj tá veda je aj o tom súťažnom a projektovom financovaní. A tam, myslím si, že keď má naozaj niekto kvalitný projekt, kde má zapojené široké konzorcium zo zahraničných pracovísk, je tam umožnená nejaká mobilita tých profesorov, že aj v rámci týchto väčších projektov my môžeme získať aj kvalitných ľudí zo zahraničia."

Peter Bielik: „Najmä Agentúra na podporu výskumu a vývoja bola v minulosti hodnotená z rôznych pohľadov. Niektorí vedci to hodnotili ako nedostatočné financovanie alebo ako príliš pomalý systém prideľovania tých grantov. Zase na druhej strane sa to v mnohých, v mnohých prípadoch osvedčilo. Bola tam aj  taká nejaká vnútorná konkurencia medzi inštitúciami, ktoré  majú podporovať vedu a výskum na Slovensku. Nech je to tak alebo onak, vy sa na našu vedu ako vedkyňa dívate tak, že ako keby sama seba podceňovala. Z akého dôvodu to tak je?"

Martina Lubyová: „No, ja si v prvom  rade myslím, že naši vedci by si mali viac veriť, že v tej vede je najdôležitejšia excelentnosť. Čo sa týka excelentnosti, sme na, sme na posledných priečkach v Európskej únii. Nie je to preto, že by sme mali hlúpejších ľudí, je to naozaj aj preto, že jednoducho nevieme celkom dobre ešte sa presadiť v tom medzinárodnom vedeckom a výskumnom priestore. A mali by sme sa viacej zapájať, mali by sme možno aj tie vedecké inštitúcie kreatívnejšie viesť k tomu, aby kopírovali aj príklady zo zahraničia, kde napríklad tie univerzity alebo ústavy majú už také špecializované jednotky, ktoré sa zaoberajú mobilizáciou prostriedkov, profesionálnym písaním projektov, že u nás si tí vedci sami tie projekty aj píšu, sami študujú, že čo to je zjednodušená, ja neviem, simplified cost option, a čo to také je.

Čiže jednoducho ešte nemáme akoby takú aj profesionalizáciu v rámci tých vedeckých inštitúcií, skôr sa to potom dáva, akože subkontrahujú sa nejakým vonkajším firmám. Čiže ja si myslím, že tí naši vedci by mohli čerpať v zahraničí tieto skúsenosti, ako zefektívniť vnútorné fungovanie svojich inštitúcií, robiť nejaké dajme tomu spoločné pracoviská, spájanie, pretože jedna taká projektová jednotka vie utiahnuť niekoľko vedeckých tímov, s tým, že tí ľudia sa špecializujú na písanie projektov, mobilizáciu, administráciu, komunikáciu s európskymi štruktúrami, a tí vedci už naozaj potom môžu robiť tú svoju vedeckú prácu. Čiže určité sprofesionalizovanie aj menežmentu týchto tímov by nám prinieslo podľa mňa lepšie výsledky v tom medzinárodnom priestore.

Ale pokiaľ ide o tú agentúru APVV, na podporu výskumu a vývoja, myslím, že sme dosiahli taký historický prelom v tomto roku, že máme prvýkrát naozaj garantovanú a zafinancovanú zo štátneho rozpočtu všeobecnú výzvu, kde je alokovaných tridsaťtri miliónov eur, to znamená aj na pokračujúce projekty, aj na novú výzvu. My sa nemusíme obávať, že, ako bolo niekedy po minulé roky praxou, že sa vypísali výzvy, prihlásili sa projekty, vyhodnotili sa, pridelili sa, a potom sa začalo čakať, že či a aké budú prostriedky. Čiže máme naozaj zabezpečenú stabilitu tohto financovania APVV a pokladám toto za historický úspech, že v tomto roku to máme takto nadimenzované. Nemusíme sa obávať, že tí, ktorí vyhrajú tie projekty, že budú čakať do jesene, do decembra, že či sa im niečo ujde.

Okrem toho sa nám podarilo aj sprofesionalizovať ďalej hodnotenie v rámci APV, a to tým spôsobom, že jednak sme skonsolidovali databázu hodnotiteľov a vybrali sme naozaj ľudí alebo znížili sme ten počet naozaj na takých, ktorí profesionálne komunikujú, chcú spolupracovať. Lepšie sa vydefinovali profily tých hodnotiteľov, čiže každého vieme preveriť, klasifikovať a zaradiť do nejakého vedného odboru. A potom v rámci toho výberu hodnotiteľov, kde kedysi to bolo viac subjektívne, že vyberali dajme tomu členovia rád, teraz sa to naozaj vyberá v rámci daného vedného odboru prostredníctvom losovania, za prítomnosti notára alebo notárky. Čiže naozaj je tam tá subjektivita do veľkej miery už odstránená. A od toho si sľubujeme naozaj také vyššie sprofesionalizovanie hodnotenia aj v rámci APVV."

Peter Bielik: „No, tridsaťtri miliónov euro, to nie je málo, na staré peniaze jedna miliarda korún. A vy máte na toto už, som čítal v jednom rozhovore, pomerne pragmatický pohľad. Predpokladáte, že tie peniaze, ktoré investujeme do vedy, by sa nám mali nejakým spôsobom vrátiť. Ono sa to teraz nedeje? To znamená, vedci robia vedu len preto, aby ju robili, a nejaký efekt, čo sa týka Slovenskej republiky, čo sa týka nášho hospodárstva, nebadať?"

Martina Lubyová: „Určite badať, ale, ale tam sú problémy aj v tom, akým spôsobom ohodnotiť výsledky a výstupy vedy. To znamená, keď, keď, keď financujete základný vývoj, ktorý je často drahý, ale nemá úplne priame výstupy, a vlastne ani neviete predpokladať, čo večer z toho vedca, z toho vedca vyjde, keď sa ráno venuje základnému výskumu, pretože ten základný výskum je naozaj o zvedavosti, o poznaní, o bádaní a často sa dlhé projekty a drahé projekty nedočkajú nejakého výrazného výsledku. A neviete na začiatku teda povedať, že aký bude výsledok, ale to je tá podstata základného výskumu a to je to, čo hýbe dopredu aj to vedecké poznanie.

Takže tam je veľmi ťažko povedať, že, tá veda nie je automat, že ráno hodím do nej jedno euro a večer mi z nej vypadne, alebo dve, aká je tá návratnosť. Čiže je tam otázka hodnotenia tých vedeckých výstupov a tá je veľmi obtiažna, napríklad aj, aj v humanitných a spoločenských vedách. Ako oceníte to, že máme nejakú autonómiu, ako oceníte to, že máme nejaké vedecké štúdie nášho jazyka, ako oceníte to, že máme nejaké vedecké štúdie v oblasti literatúry, to sú veci, ktoré vám nikto v priemysle nekúpi a nezaplatí. Takže tá veda, samozrejme, musí sa nám vracať, ale nie je to v čisto finančnom vyjadrení často."

Peter Bielik: „No dobre, to by sa možno dalo rozdeliť na odbory. No tak v humanitných vedách asi ťažko môžeme očakávať nejakú návratnosť, pokiaľ niekto, ja neviem, za nejakú knihu nedostane Nobelovu cenu alebo niečo podobné, že teda to podporí aj ostatných. Ale napríklad v takých tých už odboroch, ktoré sú bližšie hospodárstvu, ktoré sú bližšie ekonomike, tam práve to hodnotenie by mohlo byť relevantnejšie, pretože sa ukazujú tie výsledky priamo v praxi. Ak sa teda vrátim ešte k obsadeniu tej akreditačnej agentúry, o ktorej ste hovorili, aj toto má byť zmysel toho, že tam budú sedieť tí zamestnávatelia a dohliadať na to, aby či už prostriedky, ktoré smerujú do školstva, alebo prostriedky, ktoré smerujú do vedy, mali nadväznosť potom, aj čo sa týka hospodárstva a ekonomiky?"

Martina Lubyová: „Treba podotknúť, že ten zákon o kvalite sa týka primárne procesu vysokoškolského vzdelávania, čiže netýka sa vedy ako celku, pretože tá veda sa nerobí len na vysokých školách, veda je komplexnejšia. Robí sa na vysokých školách, robí sa v Slovenskej  akadémii vied, robí sa v súkromnom sektore, robí sa v rôznych inštitúciách rezortného výskumu, takže nemôžeme tú vedu nejakým spôsobom dať len pod ten zákon o kvalite vzdelávacieho procesu vysokých škôl. Ale samozrejme, tá tvorivá činnosť a nároky na kvalitu tvorivej činnosti sú v tom zákone odrazené a sú odstupňované v závislosti od toho, aký je ten stupeň vzdelávania. To znamená, tie nároky sú nižšie pri bakalárskych programoch a najvyššie pri doktorandských programoch. Takže samozrejme, áno, očakávame, že aj tá kvalita tej vedeckej činnosti sa bude prejavovať v rámci celkového pozdvihnutia kvality vzdelávacích programov."

Peter Bielik: „Možnože by bola možná zmena aj pri vypisovaní jednotlivých výziev, kde často krát máme ich pomer, pomerne široko zamerané, sú tam výzvy na nejakú oblasť, ale povedzme nie na riešenie konkrétneho problému. Viete si predstaviť aj taký systém, že by sme povedali, no tak tu máme konkrétny problém, ja neviem, nevieme vyriešiť lykožrútovú kalamitu alebo nevieme vyriešiť zvetrávanie skál niekde na brale nad Strečnom, sú to pomerne zložité problémy a tak ďalej, vypíšeme výzvu na riešenie tohto problému, bolo by to, aj toto možné?"

Martina Lubyová: „No, v zásade toto sa deje, síce trochu v komplexnejšom vyjadrení, prostredníctvom práve tých prostriedkov Európskej únie, to znamená operačný program Výskum a inovácie, kde sa tie projekty môžu vypisovať len v oblastiach, ktoré boli určené v rámci tej stratégie inteligentnej špecializácie, tá RIS3 takzvaná. A v rámci nej sme teraz ešte urobili aj päť domén, čiže tá RIS3 sa doménizovala, a vzniklo päť domén, ktoré sú takto tematicky zamerané."

Peter Bielik: „To znamená, ale to sú, prepáčte."

Martina Lubyová: „Čiže je tam doprava, je, sú tam informačné technológie, čiže sú to naozaj širšie, akoby širšie vymedzené tematické celky, ktoré majú, ktoré majú prioritu, ktoré orientujú ten výskum v rámci tej."

Peter Bielik: „Ale je to určené v rámci európskych potrieb alebo európskych priorít, ktoré sú určené."

Martina Lubyová: „Presne tak, v rámci európskych priorít. Potom, samozrejme, je druhý zdroj financovania, to sú národné financie. A tam na jednej strane, áno, vieme si predstaviť, že budeme riešiť nejaký veľmi konkrétny problém, a toto sa do istej miery aj deje prostredníctvom stimulov, štátnych stimulov pre vedu. Tam máme tiež v tomto roku nejakých trinásť miliónov na nové výzvy a tri a pol milióna na pokračujúce projekty, lebo to sú tiež niekoľkoročné projekty. Čiže v rámci týchto štátnych stimulov vieme zadefinovať nejaké konkrétnejšie témy alebo okruhy. Ale zároveň treba povedať, že, že my nemôžeme tých vedcov len zväzovať nejakými konkrétnymi témami a okruhmi, pretože tým pádom by sme obmedzili slobodu vedeckého bádania a tú tvorivú činnosť.

Takže v rámci toho APVV práve tá  všeobecná výzva slúži na to, aby tí vedci sami navrhovali projekty, ktoré si myslia, že posunú tú hranicu poznania. Samozrejme, nie je tam len základný výskum, je tam aj aplikovaný výskum a vývoj, ale tam oni majú slobodu navrhovať témy, ktoré jednoducho pokladajú za dôležité. A často sú to témy, ktoré nemôžu byť financované v rámci tých európskych projektov, čiže mala by tam byť možno aj istá akoby komplementarita tých projektov APVV s tým, čo je v rámci tej RIS3."

Peter Bielik: „No a ten vedec, keď navrhne teda tú tému, tak niekto sa na to pozrie aj z hľadiska tej efektívnosti alebo efektivity využitia do budúcnosti, alebo teda povedia, lebo je to jasné, ak sa vedecky báda, tak z dvadsiatich pokusov devätnásť je neúspešných, ten jeden nás vedie k nejakému cieľu, ale treba zaplatiť aj tých devätnásť predchádzajúcich, aj tie, ktoré úspešné neboli, z tohto hľadiska teda niekto stráži tú efektivitu alebo vynaloženie tých prostriedkov?"

Martina Lubyová: „Toto sa stráži, ale toto sa dá strážiť pri projektoch aplikovaného výskumu. Pri tom základnom výskume naozaj ťažko povedať, nie je tam úplne taká priama miera tej uplatniteľnosti alebo tej efektívnosti. Samozrejme, že sa teda dúfa, verí, že kvalitný základný výskum bude viesť k dobrým aplikáciám, ktoré budú potom speňažiteľné, ktoré budú komerčne úspešné, ale jednoducho ten základný výskum je trochu vzdialený od tej aplikačnej sféry, práve preto, že je základný. Čiže, čiže táto efektivita hospodárska sa posudzuje a prepojenosť na hospodárske subjekty sa posudzuje najmä v aplikovanom  výskume. A potom aj teda v rámci operačného programu Výskum a inovácie, tam naozaj viete, že sú tie partnerstvá, to znamená výskumné inštitúcie s firmami, s priemyselnými organizáciami, a tam je naozaj už striktne požiadavka, aby sa teda ten výskum orientoval tak, aby to ten partner, alebo aby to tá firma vedela nejakým spôsobom využiť a aplikovať. Čiže určite áno."

Peter Bielik: „Keď ste spomínali súkromný sektor, tam máme zavedenú superodpočítateľnú položku, je to, myslím, stodvadsaťpäť percent, z nákladov, ktoré sú vynaložené na vedu a výskum, si súkromná spoločnosť môže odpočítať o dvadsaťpäť percent viac, než vynaložila. Funguje to, máte dojem, že už aj ten súkromný sektor prispieva toľko, pretože často sa hovorí o financovaní našej vedy ako o nedostatočnom financovaní, ale keď si pozrieme pomer verejných zdrojov, ktoré idú na vedu a výskum, tak je to porovnateľné s Luxemburskom, Dánskom, s inými krajinami. Práve ten súkromný sektor, ten nám tam chýba, ten neprispieva na vedu a výskum toľko, koľko by mal. Mení sa tá situácia vplyvom zavedenia tohto opatrenia?"

Martina Lubyová: „No, ja dúfam, že, že tieto akoby nepriame stimuly sú pre tie firmy zaujímavé. Tam naozaj záleží od toho, či sú tie firmy dostatočne veľké a dostatočne solventné na to, aby im tento odpočet dal naozaj reálnu motiváciu. Pokiaľ teda naozaj optimalizujú a majú ten daňový základ taký, že nie je ani čo odpočítať, tak toto opatrenie je akoby bezzubé. Ale na druhej strane, my sa naozaj snažíme, vidíte, že veľká časť toho nášho operačného programu sa robí aj cez prostriedky, cez prioritné osi tri a štyri, ktoré implementuje Ministerstvo hospodárstva. A to je naozaj namierené na to, aby sa tam dostávali firmy, aby sa tam dostávali partneri zo súkromného sektora. Takže naozaj, tie, tie operačné programy sú namierené na to, aby sa ten súkromný sektor aktivizoval."

Peter Bielik: „No, práve v tejto sfére ale nastali problémy, minulé leto sme videli, pri vyhlasovaní niektorých tých výziev sa prišli, prišlo na problémy, hodnotitelia nemali hodnotiť to, čo hodnotili, tie firmy, ktoré sa tam zúčastňovali, často mali pomerne čerstvé zakladateľské listiny alebo listiny, ktoré im umožňovali podnikať. Nakoľko sme tam stratili čas, a nakoľko nám to komplikuje situáciu pri čerpaní tých prostriedkov, ktoré máme k dispozícii?"

Martina Lubyová: „Rádove sme stratili mesiace, rádove sme stratili mesiace. Ale problém je taký, že tieto eurofondy sú veľmi zložitý, komplexný administratívno- byrokratický aparát, a niekedy sa vám oneskorenie o jeden-dva dni premietne do toho, že celý proces sa spomalí aj o dva mesiace, pretože každý jeden z tých úkonov, z tých nových dokumentov, z tých koncepcií, z tých kritérií musí byť schvaľovaný niekoľkými komisiami a radami, čiže často je to aj mimo nášho rezortu. Musí byť, tie dokumenty typicky schvaľované Radou Výskumnej agentúry, našim ministerstvom, teda sekciou fondov ako, ako riadiacim orgánom, stálou komisiou pri Rade vlády pre vedu, techniku a inovácie, centrálnym koordinačným orgánom pri Úrade vlády, teda pri úrade pre, pri ministrovi, teraz pán Raši, bývalý útvar pána Pellegriniho, to znamená, je tam celý rad.

Potom sú ešte aj monitorovacie výbory v rámci každého operačného programu, potom sú rôzne subkomisie, čiže každý jeden úkon musí byť schvaľovaný niekoľkonásobne všetkými týmito orgánmi a komisiami. Oni medzi sebou, samozrejme, si to podávajú, tým, že každá musí mať nejaký počet dní na to, aby sa oboznámili, nejaký počet dní na to, aby zaujali stanovisko, potom sa to diskutuje, zapracovávajú sa pripomienky. Čiže tento proces je neurýchliteľný, pretože tie lehoty musia byť v zmysle tých manuálov dodržané. Pokiaľ by neboli dodržané, zase môže niekto na záver začať rosporovať, že to bolo urýchlené, že to nebolo dôkladne posúdené. Takže, takže ten proces je naozaj veľmi zákerný v tom, že trvá dlhé mesiace, kým sa vám niečo, čo bolo zablokované, podarí znovu nahodiť. My naozaj operujeme na hranici možností, s tým, že ale museli sme nechať priestor na to, aby po tom, čo teda tie, tie hodnotiace výberové kritériá boli takýmto spôsobom nejako znedôveryhodnené, aby sme, aby sme obnovili dôveru verejnosti, aj tej širokej vedeckej obce, aj tretieho sektora v tie kritériá.

Čiže my, keď sme, my sme najprv museli počkať na výsledky kontrol, ktoré trvali niekoľko mesiacov, a ukončili sa koncom minulého roka. Až na základe výsledkov tých kontrol sme mohli začať prijímať opatrenia. To znamená, to, čo ste vraveli, že teda zabezpečiť, aby naozaj bol dôverne preverovaný profil tých hodnotiteľov, aby bolo, ja neviem, losovaní tí hodnotitelia, že aby boli znížené subjektívne, subjektívne možnosti hodnotenia v rámci tých jednotlivých, jednotlivých otázok  a prideľovania bodov. A toto všetko sa nám podarilo nejakým spôsobom zakomponovať a urobiť nový systém tých hodnotiacich a výberových kritérií, ktorý sme osemnásteho januára, naozaj, len po pár týždňoch prípravy, zaslali Monitorovaciemu výboru, ten zasadol dvadsiateho piateho januára.

Monitorovací výbor, to je asi sedemdesiatčlenný orgán, kde sú naozaj reprezentované všetky výskumné inštitúcie, tretí sektor, školské inštitúcie a je tam prísediacim, aj predstavitelia teda Európskej komisie sú tam.  Tento Monitorovací výbor ešte stále chcel diskutovať ale tie pravidlá, boli ďalšie pripomienky, rádovo sa vyhodnotilo vyše deväťdesiat pripomienok. To znamená, my sme naozaj nemohli tento proces odseknúť a odobrať tým ľuďom a tým všetkým subjektom možnosť participovať.

Takže tento proces sa pretiahol o ďalších šesť týždňov  až do ďalšieho Monitorovacieho výberu, výboru, a preto až deviateho tretí sa nám podarilo ten nový systém hodnotiacich a výberových kritérií nechať schváliť celým Monitorovacím výborom. Ale to už treba povedať, že bolo jednomyseľne schválené, čo teda tiež nie je bežné, v rámci monitorovacích výborov býva vždy veľmi bohatá diskusia, často protichodná, boli schválené teda jednoznačne, boli podporené Európskou komisiou. A viedlo to naozaj k tomu, že v rámci toho nášho operačného programu Výskum a inovácie máme teraz najkomplexnejší systém tých hodnotiacich a výberových kritérií medzi všetkými operačnými programami na Slovensku a myslím si, že aj v porovnaní teda s inými krajinami Európskej komisie.

Ale samy uznáte, že je istá úmera medzi tým, ako dôkladne participatívne a transparentne robíte tie kritériá, a koľko času to trvá. Čiže tam nie je to možné urýchliť. Čiže, ak sme kritizovaní za rýchlosť, zase si treba uvedomiť, že, že keby sme to urobili rýchlo, boli by sme zase kritizovaní za netransparentnosť a ne, teda neparticipatívnosť."

Peter Bielik: „Dobre, to časové hľadisko rozumiem. A o koľko peňazí sme asi prišli, keď zvážime, že teda tým časom nám ubúda aj možnosť ich čerpať, to znamená, sme sa ukrátili o čas, keď sme mohli pracovať na samotnom čerpaní, viete odhadnúť to, že koľko tých peňazí teda zostane nevyčerpaných, vzhľadom na, na tieto udalosti?"

Martina Lubyová: „Tento rok to je ešte veľmi predčasné odhadnúť, to sa ukáže koncom roka. Tam, samozrejme, je dôležité uvedomiť si, že to je to pravidlo N plus tri, to znamená, že sa berie rámec za štyri roky dozadu. Čiže napríklad ten takzvaný decommitment, ktorý bol v roku 2017, sa týkal financií, ktoré neboli vyčerpané kumulatívne od roku 2014. Čiže naozaj to nezávisí len od toho konkrétneho roka alebo pár mesiacov, ale od toho, ako celý ten systém fungoval už tri roky predtým. Takže zatiaľ nechcem predbiehať, naozaj je to, je to ešte nejasné, či a koľko sa nám podarí vyčerpať, ale, teda samozrejme, čerpať sa nám podarí, ale veľmi dobrá správa je, že sa nám podarilo už niektoré z tých výziev konkrétne dostať do takého štádia, že tento týždeň budú môcť byť vyhlásené. Ide, ide teda o tie teamingové projekty, ktoré boli zablokované, podľa môjho názoru trocha nespravodlivo, lebo tam naozaj ten výber a hodnotenie robila Európska komisia v rámci teda ich vlastných štruktúr v Bruseli.

Ale my sme teda pracovali aj s týmito projektmi po dvoch líniách, buď sme sa to snažili odblokovať, alebo prevyhlásiť. Museli sme teda paralelne ísť týmito dvomi procesmi, aby sme videli, že ktorý z nich bude rýchlejší a optimálnejší pre to naše prostredie. A teraz sme teda dospeli do štádia, že Rada Výskumnej agentúry nám už schválila tieto teamingové projekty mimo Bratislavského kraja, že po schválení tým centrálnym koordinačným orgánom, ktorý teda bude v priebehu pár dní.

Ja si myslím, som optimistická, že v piatok budeme môcť vyhlásiť tieto teamingové výzvy, tento týždeň. A zároveň na tej istej Rade Výskumnej agentúry sa už podarilo schváliť desať zámerov výziev, ktoré sa týkajú pol miliardy, čiže viac-menej už zvyšok toho operačného programu, a to je teda tých päť výziev na takzvaný dlhodobý strategický výskum, to je to, čo bolo zablokované, čo som zrušila, keď som prišla do úradu. Ale už teraz nebude jedna veľká výzva DSV, ale bude päť, podľa tých jednotlivých domén, čím teda aj máme istú flexibilitu, aj menšie riziko, že bude zablokovaná nejaká veľká časť. A zároveň je tam ďalších päť projektov, a to sú teda vedecké parky, centrá excelentnosti a excelentné tímy. A teda v objeme tej pol miliardy tie, tie zámery už boli schválené

Radou Výskumnej agentúry a po schválení ďalšími asi dvomi komisiami, teda konkrétne tá stála komisia pri Rade vlády pre vedu, techniku a inovácie. Naša Výskumná agentúra už bude môcť konkrétne znenie výziev opäť len tým centrálnym koordinačným orgánom a nami schváliť, čo bude veľmi rýchly proces. A v priebehu mája, myslím si, že budú môcť byť už vypísané konkrétne výzvy."

Peter Bielik: „Na základe toho je naozaj vidieť, že aj tá politická kríza sa viac dotýka rezortov, ktoré patria strane Smer - Sociálna demokracia, rozkývané sme mali Ministerstvo kultúry, teraz Ministerstvo vnútra, Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, zatiaľ čo rezorty, ktoré má vo svojej gescii Slovenská národná strana, tak tie pokračujú ďalej a to tempo je znateľné aj z toho, čo ste práve povedali. Na druhej strane, ak teda v piatok vyhlásite tie výzvy, musíte rátať s tým, že opäť budete pod veľmi veľkým drobnohľadom. A navyše, ak sa teda týka alebo týkajú tieto výzvy až sumy pol miliardy eur, tak zrejme teda sa na to viacero ľudí bude pozerať. Ste si absolútne istá, že už sa neudeje niečo podobné, alebo že tam nenastanú podobné problémy ako minulé leto?"

Martina Lubyová: „To, čo sa vyhlasuje v piatok, to sú teamingové projekty. To nie je tie pol miliardy eur."

Peter Bielik: „Aha."

Martina Lubyová: „To sú teamingové projekty mimo Bratislavského kraja. Tých pol miliardy sa týka desať zámerov, ktoré boli schválené, čiže to sú tie, dlhodobý strategický výskum a tie ďalšie, tých ďalších päť, ktoré som spomínala, tie by teda mali byť vyhlásené v priebehu mája. No a čo sa týka istoty, ja si myslím, že my sme, my sme prijali všetky opatrenia, aké sme len mohli prijať. Vidíte, že už ten systém hodnotenia a výberu je naozaj najkomplexnejší, že už tam naozaj sme urobili všetky kroky, ktoré bolo potrebné urobiť. A po schválení všetkými ďalšími orgánmi, ktoré to majú schváliť, si môžeme byť naozaj rozumne istí, že sme urobili všetko, že nemali by byť tie mechanizmy spochybňované. Naozaj sme sa snažili vecne odstrániť všetky tie nedostatky, ktoré tam boli, a verím tomu, že tie výzvy by už mali bežať. Samozrejme, je to aj o istej, ja neviem, o istom záväzku, dať možnosť Slovenskej republike čerpať, a proste snažiť sa niečo kreatívne navrhnúť a dať to na trh, aby teda tie organizácie mohli čerpať."

Peter Bielik: „Sme v poslednom programovacom období, keď máme možnosť čerpať peniaze z európskych fondov aj na tieto účely. Niekedy po roku 2020 - 2021 už to budú len otázky ľudských zdrojov, zamestnanosti, sociálnych záležitostí a tak ďalej. Neviem, či tam ešte zostanú peniaze aj na vedu a výskum. Preto je také dôležité tieto peniaze využiť, ak ich teda k dispozícii v súčasnosti máme. Pani ministerka, budeme teda čakať, ako sa vyvinie táto situácia, či už čo, čo sa týka tých výziev, ktoré majú ísť tento týždeň, alebo tie, ktoré dáte von v priebehu mája. No a budeme veľmi radi, ak nás opäť navštívite v Téme dňa, aby sme o tom mohli diskutovať. Ďakujem pekne."

Martina Lubyová:  „Ďakujem, rada prídem."

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MB)

Kľúčové slová:
pedagogické vedy , vysoké školy, Slovenská akadémia vied, vzdelávanie, veda, výskum, rohovor

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy , Iné

Tlač