Ako hodnotia osudové osmičky Česi a Slováci

14. 06. 2018

logo Televíznej stanice STV 1Za najtemnejšiu udalosť novodobých dejín považujú Slováci aj Česi okupáciu Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy, ukázal to najnovší výskum Slovenskej a Českej akadémie vied. Vyplýva z neho, že názory na historické udalosti či osobnosti majú oba národy v mnohom podobné.

(11. 06. 2018; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Patrícia Pružinská/Viliam Stankay)

Viliam Stankay, moderátor: „Za najtemnejšiu udalosť novodobých dejín považujú Slováci aj Česi okupáciu Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy, ukázal to najnovší výskum Slovenskej a Českej akadémie vied. Vyplýva z neho, že názory na historické udalosti či osobnosti majú oba národy v mnohom podobné. Zároveň sa však v kolektívnej pamäti zachovali rozdiely, ktoré umocnil odlišný politický vývoj v oboch republikách po rozdelení spoločného štátu.“

Patrícia Pružinská, redaktorka: „K najsvetlejším okamihom našich dejín dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia zaraďujú Slováci Slovenské národné povstanie, vznik samostatnej Slovenskej republiky a Nežnú revolúciu. V Českom rebríčku je na prvom mieste Nežná revolúcia, na druhom obdobie prvej Československej republiky a na treťom vznik samostatnej Českej republiky. V názore na najnegatívnejšiu udalosť sa Slováci a Česi zhodujú, ide o obsadenie Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968, ďalej uvádzajú štátne útvary v období druhej svetovej vojny (Slováci – vojnový Slovenský štát 1939 – 1945, Česi – protektorát Čechy a Morava). Názor na tretiu najhoršiu udalosť sa líši. Zatiaľ čo Slováci označili nástup komunistického režimu vo februári 1948, Česi podpísanie Mníchovskej dohody v roku 1938.“

Zora Bútorová, sociologička, Inštitút pre verejné otázky: „Tento prieskum v prvom rade ukázal, že čím väčšmi ideme do minulosti, tak tým väčšmi aj pre mladých, aj pre ľudí v strednom veku a pre starších pribúdajú vlastne ťažkosti v hodnotení tých udalostí a ešte väčšmi osobností, ktoré s tými udalosťami súvisia. Ale najkritickejšia je situácia práve v tej najmladšej vekovej skupine ľudí, ktorí buď ešte sedia v školských laviciach, alebo ich opustili, čiže ľudia od osemnásť do dvadsaťštyri rokov.“

Patrícia Pružinská: „Z výskumu tiež vyplynulo, že Slováci hodnotia menej kriticky než Česi.“

Paulína Tabery, sociologička z Centra pre výskum verejnej mienky, ČR (preklad z češtiny): „Skutočne Česi dávajú, ako razantnejšie vidia to kladné, ale tak aj záporné. Aj tie hodnotenia napríklad Nežnej revolúcie ako pozitívnej udalosti, tak hoci v oboch krajinách je to veľmi pozitívne hodnotená udalosť, tak v Čechách je to ešte pozitívnejšie.“

Patrícia Pružinská: „Práve Nežnú revolúciu označili Slováci a Česi za prelomovú udalosť dejín, viac ako tisíc respondentov v každej krajine posudzovalo aj osobnosti dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia. Slováci najpozitívnejšie ohodnotili Milana Rastislava Štefánika (Alexander Dubček, Tomáš Garrigue Masaryk), Česi Tomáša Garrigua Masaryka (Jan Palach, Václav Havel). Najzápornejšou osobnosťou je pre Slovákov Vladimír Mečiar (Vasiľ Biľak, Jozef Tiso), pre Čechov Klement Gottwald (Gustav Husák, Vasiľ Biľak).“

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MI)

Kľúčové slová:
historické vedy a archeológia

Odbory vedy a techniky:
Humanitné vedy

Tlač