Dostavba Jadrovej elektrárne Mochovce sa zrejme opäť posunie

07. 06. 2018

Väčšinový vlastník Slovenských elektrární talianska spoločnosť Enel informovala, že tretí blok Jadrovej elektrárne Mochovce je už na 97 percent hotový. Štvrtý blok je v súčasnosti dokončený na 85 percent. Jeho spustenie do prevádzky je naplánované na koniec budúceho roka. Rozpočet na dostavanie celého projektu sa postupne zvyšoval. Posledný počíta so sumou viac ako 5 miliárd eur.

Televízna stanica TA 3 - logo(6. 6. 2018; TV TA3; Ekonomika; 12:30; R, Marek Mašura)

Marek Mašura, moderátor: „Vraciame sa ešte raz k jednej z hlavných tém tohto týždňa. Už sme vás informovali, že dostavba Mochoviec môže meškať. O chvíľu dostane slovo odborník z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied Viliam Páleník. Najprv si však poďme zhrnúť základné fakty. Tretí blok jadrovej elektrárne Mochovce mal byť spustený do prevádzky koncom roka. Tento termín však zrejme nebude dodržaný. Vyhlásil to začiatkom týždňa predseda vlády Peter Pellegrini. Podľa Slovenských elektrární však budú rozhodujúce posledné technické skúšky."

Redaktorka: „Stavebné práce na treťom bloku Jadrovej elektrárne Mochovce sa blížia do finále. Začiatkom roka bol napojený k elektrizačnej sústave. Pripojenie bude slúžiť ako hlavný zdroj napájania pri dostavbe a spúšťaní bloku. Termín je stanovený na november. Podľa premiéra je však pravdepodobné, že sa opäť posunie. Na stavbe v súčasnosti pracuje viac ako 5-tisíc robotníkov. Väčšinový vlastník Slovenských elektrární talianska spoločnosť Enel informovala, že tretí blok je už na 97 percent hotový. Výraznejší sklz jeho dokončenia preto neočakáva. Štvrtý mochovský blok je v súčasnosti dokončený na 85 percent. Jeho spustenie do prevádzky je naplánované na koniec budúceho roka. Rozpočet na dostavanie celého projektu sa postupne zvyšoval, posledný počíta so sumou viac ako 5 miliárd eur.”

Marek Mašura: „No a teraz vám už prinášame sľúbený rozhovor s Viliamom Páleníkom, odborníkom zo Slovenskej akadémie vied. Ten hovoril aj o tom, že podľa pôvodných plánov mali byť Mochovce postavené už pred rokmi."

Viliam Páleník, Ekonomický ústav SAV: „Treba pripomenúť, že výstavba Mochoviec začala v roku 2008 a pôvodné predstavy boli, že do štyroch rokov, do roku 2012 bude dokončený tretí blok, štvrtý o rok neskôr, a že celkové náklady výstavby budú 2,8 miliardy euro. Odvtedy sa to predlžovalo a v súčasnosti súčasná medializovaná cena je 5,4 miliardy a doba výstavby tretieho bloku je 10 rokov, a ešte sa hovorí o tom, že možno to bude ohrozené, čiže náklady sa zdvojnásobili, dĺžka výstavby je 2,5 dlhšia, ako bola pôvodná, a to už sú naozaj markantné zmeny. Zatiaľ ale nie je zverejnené nejaké modifikácie tzv. biznis plánu, aké sú predstavy splácania tých nákladov výstavby, aká bude návratnosť tej investície, lebo takéto predraženie a predĺženie investície určite výrazne ohrozí, ak nie úplne neguje pôvodné predstavy o návratnosti. Pripomeňme si, že pôvodné predstavy boli, že dominantná časť výstavby Mochoviec bude na úkor zisku, ktoré vytvárajú Slovenské elektrárne, nevyplatia sa dividendy, a tie budú vlastne investované do našej budúcnosti. Zisky Slovenských elektrární sú niekde okolo 100 miliónov euro, čiže za tých desať rokov možno sa tam miliarda našla, ale hovoríme o 5 miliardách, nie o jednej, a tie zvyšné štyri miliardy museli byť financované z rôznych zdrojov vrátane nejakých úverov a podobne.”

Marek Mašura: „Hovorca Slovenských elektrární aj povedal, že zatiaľ stále platí termín november 2018, keď hovoríme o dostavbe tretieho bloku elektrárne Mochovce.”

Viliam Páleník: „Ten termín, myslím, vyplýva z uznesenia orgánov Slovenských elektrární z roku 2017, ktoré odobrili predĺženie výstavby, aj zvýšenie cien, a tento plán je v platnosti, a Slovenské elektrárne, ich manažment, musí obhajovať a deklarovať ten plán, ktorý je v platnosti. Či tam je hrozba zmeny toho plánu, a ktorým smerom, to už sú dohady. Z mediálnej informácie sa to dá hádať, ale oficiálne nejaké diskusie o týchto plánoch nie sú zverejnené, tieto biznis plány, tie informácie sú veľmi chabé, jediné, oficiálny zdroj informácií je databáza ministerstva financií Finstat, kde sú účtovné uzávierky všetkých firiem vrátane Slovenských elektrární, a z týchto účtových uzávierok vyplývajú základné finančné parametre, ktoré ale už dnes nie sú úplne platné, lebo majú určitý vek po tých, sú to vlastne vlaňajšie výsledky.”

Marek Mašura: „Čo, keď sa nestihne ten termín dostavby november 2018, aký vplyv to môže mať na našu ekonomiku, na ceny elektriny, na štátny rozpočet?”

Viliam Páleník: „Tak, tak ak sa hovorí o tom, že možno sa to nestihne, tak zrejme s tým súvisí, akonáhle sa hovorí o predĺžení výstavby, tak to predĺženie výstavby treba dofinancovať, čiže zrejme s tým do určitej miery súvisí aj nejaká suma na dofinancovanie tej výstavby, čiže je možné, že tam ešte vznikne nejaký úver, alebo nejaký vstup, pri 5-miliardovej investícii ten dodatočný vstup môže byť niekde pol miliardy, do miliardy, ale nebude to desať miliónov, alebo takáto nejaká suma. Bude to rozhodne signifikantná suma.”

Marek Mašura: „Ako to vnímate? To je veľa peňazí.”

Viliam Páleník: „Je to veľa peňazí, a je to dlhý čas, lebo tá výstavba bola pôvodne štyri roky, teraz je desať rokov, predĺži sa na jedenásť rokov, a ten čas rozhodne pracuje proti nám. Okrem toho predraženia sme počítali s tým, že budeme inkasovať tie peniaze za tú elektrinu, ktorú vyrobia, čiže už tie nám chýbajú, tie zinkasované peniaze, na druhej strane to financovanie, keď je sčasti z bankových úverov, tak treba splácať úroky tých úverov, a za desať rokov už nejaké úroky sa nazbierali, šesťročné úroky možno boli zbytočné a pribudne nám tam ďalší rok úverov. Takže podľa oficiálnej štatistiky Finstatu v súčasnosti Slovenské elektrárne majú podľa vlaňajšej uzávierky 2,8 miliardy bankových úverov, a to predstavuje 60-percentnú zadlženosť elektrární. Ak by to ešte stúplo, tak tá zadlženosť elektrární bude veľmi vysoká, a treba aj pripomenúť, že pred rok 2008, keď sa dohadovalo to financovanie rôznymi úvermi od rôznych subjektov, nie je to zverejnené, ale zrejme to nebol jeden mega úver, ale viac menších, napríklad dvadsať, alebo neviem koľko. Tak sa plánovalo, že o štyri roky bude dokonca… začne splácať, čiže možno sa brali úvery na desať, pätnásť rokov, ale nie na 50, a tieto úvery už pomaly budú expirovať. 

Ak máme problémy s výstavbou, predraženou výstavbou, neistou výstavbou, tak to predlžovanie úverov po expirácii môže byť predražené, aj čisto ekonomicky logicky predražené, správne predražené, a zároveň všetky tie úvery niečím boli ručené, podnikateľským zámerom, majetkom a podobne, a niektorí tí veritelia možno nebudú súhlasiť s predĺžením úveru a možno budú chcieť kapitalizovať svoj úver, alebo… splatenie, ktoré úvery ako budú podriadené ktorým, to sú zložité vyjednávania, a v súčasnosti elektrárne sú vo veľmi zlej situácii, lebo pravdepodobne nejaké úvery už budú expirovať, a zároveň stavba nie je ukončená, a nemajú možnosť ručiť nejakými budúcimi príjmami.”

Marek Mašura: „My sa k tomu, čo ste povedali, samozrejme pokúsime získať aj stanovisko Slovenských elektrární. Poďme sa posunúť ďalej. Pýtal som sa aj na tie ceny elektriny. Keby sa dostavba Mochoviec naťahovala, čo by to znamenalo pre bežných slovenských spotrebiteľov a pre firmy?”

Viliam Páleník: „V súčasnosti podľa tej štatistiky Finstat Slovenské elektrárne majú zaúčtovaný obstarávaný dlhodobý majetok vo výške podľa poslednej uzávierky 4,6 miliardy, čiže to sú tie rozostavané Mochovce. Keď ich dokončia, tak ony prejdú do majetku riadneho, začnú produkovať elektrinu, začnú sa odpisovať, a dostanú sa tieto odpisy do nákladov Slovenských elektrární. Tým oprávnene môžu žiadať zvýšenie cien elektriny, ktorú dodávajú, a teda tie náklady na výstavbu logicky sa musia premietnuť do cien elektriny, alebo by museli byť tie ceny výstavby znášané ziskom, ale ten zisk vieme, že je nedostatočný, to je zhruba tých 100 miliónov, alebo to musia znášať akcionári. V podstate tých možností nie je veľa.

Náklady na výstavbu znášajú akcionári, alebo sú na úkor zisku, alebo tie budúce príjmy generujú prostriedky, ktoré splatia ten úver, alebo tú investíciu, čiže podľa súčasných mechanizmov je veľmi pravdepodobné, že tie náklady na výstavbu týchto elektrární sa prenesú do cien elektriny. Ak by sme mali, povedzme, urobiť orientačný prepočet, tak keď mám náklady 5 miliárd, mám 5 miliónov obyvateľov, no tak na každého to vychádza zhruba tisíc euro, ktoré by mal splatiť v cenách elektriny, no a ak je to štvorčlenná rodina, tak je to 4-tisíc euro, a by to, povedzme, splácala, ja neviem, dvadsať rokov, každý mesiac by každá štvorčlenná rodina mala zaplatiť nejakých 20 euro viac, alebo sa to prenesie do cien elektriny výrobcov, ktorí zase, povedzme, obmedzia mzdy, a podobne. Jednoducho 5 miliárd možno nie v celom rozsahu, ale predsa sčasti sa prenesie do cien elektriny a na druhej strane treba pripomenúť, že sme na otvorenom európskom trhu, čiže Slovenské elektrárne, ak zvýšia ceny elektriny, tak znížia svoju konkurencieschopnosť na medzinárodnom trhu elektriny a môžeme začať dovážať lacnejšiu elektrinu zo zahraničia, čo zase by bola určitá komplikácia. Jednoducho 5 miliárd je veľká suma, ktorá sa len tak v ekonomike nestratí.”

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MB)

Kľúčové slová:
projekty, stavebné inžinierstvo, Slovenská akadémia vied, technológie, ekonomika , energia, energetika

Odbory vedy a techniky:
Technické vedy

Tlač