Nórsko chce do roku 2050 nulové emisie

12. 06. 2018

logo Televíznej stanice STV 1Spomedzi všetkých európskych štátov sú v znižovaná emisií najďalej práve Nóri. Zmeny klímy, ktoré by mali byť v budúcnosti jednou z najväčších hrozieb ľudstva, pozorne sledujú. Ak sa totiž bude stále otepľovať, môže to zásadne ovplyvniť ich životný štýl. Klimatické modelovanie Nórov patrí medzi najlepšie na svete, s renomovaným inštitútom Bergene by chceli spolupracovať aj slovenskí vedci.

(08. 06. 2018; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Alexandra Minich/Janete Štefánková)

Janette Štefánková, moderátorka: „Nórsko chce do roku 2050 dosiahnuť nulové emisie. Vláde by pritom mal pomôcť aj bankový sektor. Z bankárov spravia akýchsi ekologických agentov a pri schvaľovaní pôžičiek budú finančné domy od podnikateľov napríklad vyžadovať, aby sa správali ekologicky zodpovedne. Spomedzi všetkých európskych štátov sú v znižovaná emisií najďalej práve Nóri. Zmeny klímy, ktoré by mali byť v budúcnosti jednou z najväčších hrozieb ľudstva, pozorne sledujú. Ak sa totiž bude stále otepľovať, môže to zásadne ovplyvniť ich životný štýl. Klimatické modelovanie Nórov patrí medzi najlepšie na svete, s renomovaným inštitútom Bergene by chceli spolupracovať aj slovenskí vedci."

Alexandra Minich, redaktorka: „Aká bola klíma, keď na Zemi ešte žili dinosaury a akú teplotu mali oceány, keď ešte kontinenty neboli tam, kde sú teraz? Odpoveď sa dá zistiť z niečoho, čo aj dnes leží na dne oceánov, vysvetľuje nám nórsky vedec Stijn De Schepper."

Stijn De Schepper, hlavný výskumník centra Bjerknes pre výskum klímy: „To, na čo sa práve pozeráme, je mikroskopická riasa. Je to jedna z veľkých skupín planktónu, ktoré žijú v oceánoch. Toto je fosília toho, čo bolo kedysi živým organizmom, ich skúmanie nám pomáha pochopiť, aké boli oceány kedysi, aká bola ich teplota a podobne.”

Alexandra Minich: „Fosílie vedci získavajú z morského dna z vrstiev, ktoré sa rokmi v hĺbke oceánov usadili. Kyselinami potom odstraňujú piesok a všetky ostatné sedimenty, až kým nezostane len čistá fosília. Porovnávaním dnešných rias s tými prehistorickými vedci potom dokážu robiť prognózy na ďalšie dekády."

Stijn De Schepper: „Skúmaním týchto fosílií môžem povedať, aká bola klíma v minulosti, napríklad, keď bolo o dva alebo tri stupne teplejšie ako teraz. Keď pochopíme, aké procesy sa diali vtedy, môže nám to pomôcť pochopiť aj to, čo nás ešte len čaká.”

Alexandra Minich: „Vedci sa zhodujú na tom, že súčasný stav klímy nie je dobrý, zmeny sa začnú prejavovať postupne a v podstate veľmi nenápadne."

Morven Muilwijk, oceánograf, Bjerknesovo centrum pre výskum klímy: „Jedným z problémov bude stúpanie hladiny morí, najmä v nízko položených oblastiach ako je Bangladéš alebo množstvo ostrovov v Tichomorí. V budúcnosti budú problémom aj ďalšie aspekty, ako napríklad čoraz nepriaznivejšie počasie, suchá či extrémne dažde.”

Alexandra Minich: „Nórsko je jedným zo svetových lídrov v oblasti využívania čistej energie. Vyše polovica áut, ktoré sa tu vlani predali, boli buď elektrické, alebo hybridné, výlučne elektromotory najnovšie montujú aj do všetkých veľkých lodí. Zhruba pred mesiacom nórsky parlament navyše schválil reguláciu, ktorá lodiam bez ekologických motorov ani len nedovolí vplávať k fjordom, ktoré sú súčasťou svetového kultúrneho dedičstva. Okrem toho v Nórsku vznikol špeciálny parlamentný výbor, ktorý bude mať na starosti tvorbu nových odvetví priemyslu a pracovných miest zameraných na ekológiu.”

 

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MI)

 

Kľúčové slová:
environmentálna biotechnológia

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač