Dva scenáre brexitu

20. 08. 2018

Rozhovor s Viliamom Páleníkom vedeckým pracovníkom Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied o dôsledkoch dvoch možných scenárov brexitu na štáty, firmy a obyvateľov.

logo Televíznej stanice TA 3(16. 08. 2018; TV TA3; Ekonomika; 12:30; R/Daniel Horňák)

Daniel Horňák, moderátor: „Osem mesiacov pred brexitom nie je ešte stále vôbec jasné, ako bude Európska únia a Veľká Británia po rozchode fungovať. O dôsledkoch dvoch možných scenárov na štáty, firmy a obyvateľov sa budem rozprávať s Viliamom Páleníkom, vedeckým pracovníkom Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Dobrý deň, vitajte u nás."

Viliam Páleník, vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV, (hosť v štúdiu): „Dobrý deň prajem. Ďakujem.”

Daniel Horňák: „Pán Páleník, dnes sa teda začalo ďalšie kolo rokovaní, zatiaľ nemáme žiadne aktuálne informácie z Bruselu, každopádne vieme, že obe strany začali rokovať o usporiadaní, nastavení tej hranice medzi Írskom a Severným Írskom, čo je v podstate od začiatku, od výsledkov toho referenda, takou trecou plochou a problémom, ako nastaviť túto hranicu. Ako vy vnímate tento čiastočný problém, ktorý je súčasťou tých rokovaní, aké prípadné spory sa tam črtajú?”

Viliam Páleník: „Odchod Británie z Európskej únie je hlavne ekonomická otázka dopadov, ale má svoje aj ľudské a politicky citlivé súvislosti, a veľmi podstatnou je táto hranica medzi Severným Írskom a Írskou republikou, a vyriešenie tejto hranice tak, aby nevznikla tvrdá hranica, je zásadná podmienka Európskej únie pri rokovaní, a prišla teraz na rad. Je to dôležité preto, že Európska únia sa obáva, ak by vznikla táto klasická tvrdá hranica, že by sa zhoršila ekonomická situácia v tomto regióne a mohli by sa obnoviť napätie, ktoré bolo v tejto oblasti pred desiatkami rokov, a to napätie malo charakter niečo ako občianskej vojny, alebo teroristických útokov, a to z toho dôvodu, že Severné Írsko je súčasť Veľkej Británie a je protestantské, Írska republika je katolícka, a tam sú také náboženské napätia, ktoré vedú niekedy až k naozaj smrti desiatok, stovák ľudí, a aby nenastala taká situácia, Európska únia sa snaží udržať otvorenosť týchto hraníc, zároveň Veľká Británia sa bojí, že by cez tú otvorenú hranicu prišlo veľa emigrantov, prípadne, ak by vznikla hranica medzi Severným Írskom a zvyškom Veľkej Británie, že by sa mohlo stať, že by to Severné Írsko malo tendenciu sa pripojiť k Írskej republike, čiže je to skôr taká politická, geografická, politická, až teda otázka občianskej vojny. Preto je to veľmi citlivá otázka, a keď z hľadiska celej ekonomiky Európskej únie to nie je vážna vec.”

Daniel Horňák: „Samozrejme, tých aspektov tvrdého brexitu a tvrdých hraníc, ako ste to nazvali, je viac, a práve v týchto dňoch sa v Británii šíri čoraz viac správ o tom, aké reálne dôsledky by to spôsobilo v praxi Veľkej Británii, asi to spôsobuje ten blížiaci sa termín odchodu Veľkej Británie v marci budúceho roka, hovorí sa o nedostatku liekov, potravín, ďalších komodít, skúste možno priblížiť, čo by ten prípadný tvrdý brexit, to znamená, žiadna dohoda o ďalšom fungovaní, ako by to ovplyvnilo Britániu, Britov?”

Viliam Páleník: „Treba pripomenúť, že od referenda vo Veľkej Británii o vystúpení prebehli zhruba dva roky, pri vyhlásení toho referenda sa nejako automaticky čakalo, že bude neúspešné, že Briti nebudú chcieť vystúpiť, ale tá kampaň pred referendom bola veľmi aktívna, a spôsobila, že bolo tesné víťazstvo za vystúpenie. Za tie dva roky vychádzajú stále nanovo nové a nové informácie o tom, že tá kampaň možno nebola úplne férová, že tam boli použité aj nepravdivé informácie, že dokonca bola ovplyvňovaná Ruskom, alebo neviem kým, a ľudia zisťujú, že vlastne pri tom referende nemali spoľahlivé informácie, čo to znamená vystúpiť z Európskej únie, aké to bude mať dopady pre Európsku úniu, aké to bude mať dopady pre Veľkú Britániu a pre Európsku úniu. Teraz sa ukazuje, že pre Európsku úniu to nie je až taký veľký ekonomický problém ako pre Veľkú Britániu, a toto spôsobuje, že tie názory vo Veľkej Británii sa menia, na druhej strane akosi už nemôže Veľká Británia ustúpiť, lebo by stratila tvár, ono už aj tak psychicky vystupuje z Európskej únie, a nedá sa len tak dvakrát vstúpiť do tej istej rieky. Preto je táto situácia zložitá, a ak to referendum dopadlo vlastne 50 na 50, ten rozdiel bol pár percent, dokonca nie vo všetkých regiónoch rovnaký, tak tí vyjednávači musia nejako uspokojiť obidve polovice britskej populácie, aj keď tie polovice sa možno o pár percent posúvajú.”

Daniel Horňák: „To, čo hovoríte, koniec koncov vidieť aj v samotnom britskom vládnom kabinete, z neho odchádzajú kľúčové tváre, hlavný vyjednávač David Davis, Boris Johnson. Môže mať takéto personálne obmenenie podľa vás aj dôsledok na celkový výsledok, že jednoducho Theresa Mayová bude môcť inak vyjednávať, ako by s ich účasťou vo vláde mohla…?”

Viliam Páleník: „Skôr je to vec, že ten život si vynucuje naozaj nájsť nejaké kompromisné riešenie, ktoré umožní Británii vystúpiť a zároveň aj ostať na spoločnom trhu. A tí, ktorí sú zásadne proti takýmto riešeniam, tak sú ako keby z tej politiky vypudení, alebo, aby si udržali tvár, sami odstúpia, čiže tie zmeny politických figúr skôr sú odrazom vývoja v britskej spoločnosti, a v tom je prirodzené, že tí radikálni zástupcovia brexitu akosi z tej politiky odchádzajú, aby si zachovali nejakú tvár, alebo dôstojnosť, alebo niečo podobné.”

Daniel Horňák: “Ako by mohlo toto nastavenie vzťahov vyzerať v praxi z pohľadu toho pohybu tovarov, osôb, kapitálu, služieb, ako ste povedali, aby čiastočne Británia aj zostala v Európskej únii, ale aj bola odídená, aká…?”

Viliam Páleník: „Tak, typický príklad je fungovanie Európskeho hospodárskeho priestoru, kam patrí zo známych krajín hlavne Nórsko, Švajčiarsko, čiastočne, alebo Island, atď., a vieme, že v Nórsku si ani nevšimneme, že nepatrí do Európskej únie, je tam voľný pohyb tovarov, služieb do Nórska, môžeme tam cestovať, aj oni môžu cestovať do Európskej únie, čiže sú v Európskej únii, ale zároveň nie sú, lebo nezúčastňujú sa rozhodovacích procesov, a nemajú také plné práva členov Európskej únie, čiže niečo také ako Európsky hospodársky priestor zrejme bude vyhovovať Británii, ale chce vyjednať niektoré parciálne veci, aby to na nich tak úplne neplatilo, ako na Nórsko. Treba ale pripomenúť, že by ostali na spoločnom trhu, teraz už je vyjednané, že viacmenej vyjednané, pri tých vyjednaniach ešte nič nie je isté. Kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič, ale vyzerá, že zostanú v spoločnom trhu tovarov, diskutuje sa, či zostanú na plnom spoločnom trhu služieb, to asi skôr nie, ale spoločný trh kapitálu vyzerá, že bude fungovať, a spoločný trh pracovnej sily aj hej, ale bez nejakej účasti rodinných príslušníkov a iných sociálnych výhod, čiže začína sa to rysovať ako spoločný trh, ale s niektorými špecifikami, ale ktoré špecifiká naozaj budú, to uvidíme naozaj až na konci.”

Daniel Horňák: „Zatiaľ to vyzerá podľa vyjadrení kompetentných, to znamená, lídrov Európskej únie 50 na 50, že či bude tvrdý brexit, alebo nejaká forma dohody. Ak by to teda bol tvrdý brexit, aké by boli tie dôsledky naopak na Európsku úniu, štáty Európskej únie, či už z pohľadu nastavenia spoločného rozpočtu a ďalších dôležitých aspektov.”

Viliam Páleník: „Treba pripomenúť, že sa podarilo na začiatku rokovaní dohodnúť poradie rokovaní, to trvalo, myslím, že pomaly rok, kým sa dohodlo poradie, v akom sa bude rokovať. Takže dohodlo sa, aký účet zaplatí, že zaplatí Británia svoje záväzky z minulosti až do momentu, odchodu, čiže bude fungovať spoločný rozpočet tak ako doteraz, budú oni platiť do spoločného rozpočtu, aj dostanú eurofondy, ktoré majú nárok, podľa starého, zároveň sa ale vykazuje, že bude akési prechodné obdobie, to znamená do roku 2020, aby celé rozpočtové obdobie do konca roku 2020 dobehlo po starom, to tiež vyzerá, že sa podarí dohodnúť, znova podmienečne, a otázka je, čo bude po roku 20, a tam ja predpokladám, že bude ten spoločný trh všetkých štyroch s určitými obmedzeniami, ale hlavný vyjednávač za Európsku úniu Michel Barnier vždy pripomína, že prístup na spoločný trh nie je zdarma, to znamená, vzniknú nejaké Britské fondy, ktorými oni budú prispievať do spoločných politík Európskej únie, podobne, ako sú Nórske fondy, švajčiarske fondy a podobne. Diskutuje sa o tom, v akom rozsahu budú, ako budú vysoké, čiže my budeme môcť dostať akési Britské fondy, ale zároveň už sa sformovali základné princípy európskeho rozpočtu bez Británie, a tam tie posuny nastali predovšetkým v dôsledku nových výziev na imigračnú politiku, bezpečnostnú politiku, atď., a tie prostriedky na pomoc zaostávajúcim krajinám klesli, ani nie tak kvôli Británii, ako skôr kvôli tým novým fondom, a ten celkový pokles pre Slovensko, musím povedať, že bol pre Slovensko skôr príjemným prekvapením, nie nejaký dramatický pokles eurofondov pre Slovensko, čiže tie rozpočtové dopady na Európsku úniu, ktoré cítime v slovenských podmienkach, nebudú nejaké dramatické po vystúpení Británie.”

Daniel Horňák: „Vy ste už v roku 2016 bezprostredne po tom referende povedali, že dôležité z pohľadu budúceho fungovania bude, aby ten rozvod Veľkej Británie a Európskej únie dopadol a prebehol korektne. Ako hodnotíte tieto uplynulé dva roky, to znamená tie rokovania. Smeruje to k tomu, aby ten odchod bol teda korektný, vysporiadaný, aby obidve entity mohli vedľa seba fungovať s ľudskou tvárou.”

Viliam Páleník: „Predovšetkým treba povedať, že Británia sa rozhodla vystúpiť, a Európska únia jej nebráni, je to demokratický spolok, chceli vystúpiť, vystúpia, je to ľúto Európskej únii, ale je to ich rozhodnutie, ktoré je plne rešpektované, nik nerobí nič proti tomu, nik im to nezakazuje, nik im to nejako…, je nám to ľúto. Na druhej strane pri každom rozvode je najzložitejšie vysporiadanie peňazí, majetku, a to dokáže skomplikovať všetko pri rozvode, teraz sú rokovania o majetku, sú triezve, vecné, aj keď nie sú vôbec príjemné, a robí na tom stovky ľudí, tímov, stretávajú sa už dva roky, a ešte vyše polroka sa budú stretávať, to sa proste napĺňa podľa predpokladov. Zároveň aj sme predpokladali pred tými dvoma rokmi, že nič nebude definitívne rozhodnuté, kým nebude, takpovediac, nôž na krku, to znamená, je deadline na jar budúceho roku, myslím, osem mesiacov, a poslednú noc posledného dňa sa to definitívne dohodne. Dovtedy nie je definitívne rozhodnuté nič, ale nakoniec, naozaj určite k dohode podľa mňa príde, lebo Británia nechce tvrdý, vedia, že tvrdý brexit by ich naozaj ekonomicky veľmi poškodil. Zároveň Európska únia nemá záujem nejako poškodiť Britániu, ani seba, čiže profesionáli rokujú, je to ich práca, sú za to dobre platení, a ja si myslím, že dospejú k nejakému rozumnému kompromisu. Pri tejto príležitosti si dovolím trošku mimo témy pripomenúť, že pred 50 rokmi sme boli súčasť Varšavskej zmluvy a RVHP ako komunistická krajina, a keď sme len v 68. chceli len mierne reformovať ten režim, tak zasiahli sovietske, ruské a iné tanky, a tvrdo nám povedali, tu sa poslúcha, odtiaľto sa nevystupuje. Európska únia je demokratický celok, keď niekto chce vystúpiť, má tú možnosť, aj keď nie je to jednoduchá, ani príjemná vec.”

Daniel Horňák: „Uvidíme teda, ako sa Európska únia a Veľká Británia s touto situáciou popasujú. Každopádne vám v tejto chvíli veľmi pekne ďakujem za vaše názory ohľadne brexitu, a prajem vám príjemný zvyšok dňa.”

Viliam Páleník: „Ďakujem za pozvanie. Dovidenia.”

Daniel Horňák: „Dovidenia.”


Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MI)

Kľúčové slová:
ekonomika

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač