Lesk a bieda slovenských inovácií

01. 08. 2018

Rozhovor o inováciách na Slovensku s prognostikom Slovenskej akadémie vied Vladimírom Balážom.

logo Televíznej stanice TA 3(30. 07. 2018; TV TA3; Ekonomika; 12:30; R/Marek Mašura)

Marek Mašura, moderátor: „O inováciách na Slovensku som sa rozprával s prognostikom Slovenskej akadémie vied Vladimírom Balážom. Tento rozhovor vám teraz prinášame.

Väčšinou našich divákov zaujímajú témy ako dane, zárobky, alebo ceny v obchodoch. Vy však stále opakujete, že inovácie sú minimálne takisto dôležité. Tak prečo by to teda malo bežného diváka zaujímať?"

Vladimír Baláž, prognostik SAV: „No, inovácie sú vlastne tým faktorom rastu, ktorý využívajú vyspelé krajiny na zabezpečenie tých sociálnych potrieb svojich občanov, pretože len keď máte vysoko inovatívnu ekonomiku, môžete vyberať pomerne slušné daňové, odvodové príjmy, a z tých potom platiť sociálne služby štátu, napríklad dôchodky, alebo zdravotné poisťovne. Čiže iným slovom povedané, čím máte tú ekonomiku vyspelejšiu a inovatívnejšiu, tým štedrejšie sociálne služby štátu potom môžu byť.”

Marek Mašura: „Tak povedzme si aj na príkladoch, čo sú to inovácie, prípadne v ktorých inováciách je Slovensko dobré.”

Vladimír Baláž: „No, to je pomerne ťažká otázka, pretože v tzv. európskom inovačnom rebríčku je Slovensko na 23. mieste z 28 krajín, čiže áno, Slovensko skôr patrí k takým koncovým svetlám Európy, ale napriek tomu u nás nájdete také ostrovčeky excelentnosti, a tie sú predovšetkým IT službách. Je to celkom prirodzené, pretože IT služby, alebo informačné a komunikačné technológie nevyžadujú nejaké veľké kapitálové investície, napríklad na rozdiel od farmavýskumu. Keď chcete byť dobrí v IT službách, tak stačí vám v podstate dobrý počítač a šikovný softvérista. A sme dobrí v takých produktoch, ako sú napríklad kybernetická bezpečnosť, rôzne tie softvérové programy, antivírusové programy, takisto sú veľmi dobré napríklad naše navigačné softvéry. V tomto sme nielen v rámci Európe, ale v rámci sveta celkom dobrí.”

Marek Mašura: „A ako potom toto všetko prispieva k výkonu celej ekonomiky?”

Vladimír Baláž: „No, predstavte si dve firmy, jedna je taká, ktorá má veľmi nízku pridanú hodnotu, to je napríklad nejaké šitie topánok, alebo šitie odevov, kde ľudia pracujú za minimálnu mzdu, tak samozrejme v takej ekonomike sa potom vyberú aj veľmi nízke dane a odvody, pretože jednoducho nieto z čoho vyberať. A potom prirodzene sú aj nízke sociálne platby, pretože z nízkych odvodov a z nízkych daní vy nemôžte podporovať štedré zdravotné služby, alebo štedré dôchodky. Potom si predstavte druhú ekonomiku, kde väčšina, alebo veľká časť ľudí pracuje, povedzme, v IT službách, alebo v nejakom farmabiznise, tam sú vysoké mzdy, vysoké platy, samozrejme tam potom štát môže vybrať aj vysoké dane a odvody, a zase poskytovať pomerne štedré sociálne služby. Čiže takou tou prvou ekonomikou môže byť trebárs Ukrajina, alebo nejaká menej vyspelá krajina v Ázii, ktorá je naozaj založená na nízkych mzdách, a tou takou typickou vyspelou ekonomikou môže byť napríklad Švajčiarsko, Nórsko, Rakúsko, náš sused. My sme teraz v takom tom prechodovom štádiu.”

Marek Mašura: „Vy ste spomínali ten rebríček, v ktorom sme na chvoste, máme tu však aj ten aktuálny, ktorý spomíname v príspevku, a tam sme na 36. priečke. Ako vnímate toto umiestnenie?”

Vladimír Baláž: „No vo svete máme 200 krajín, kde samozrejme, také krajiny, ako je Kamerun alebo Afganistan, tam naozaj nie je veľké umenie takéto krajiny predbehnúť, ale pre nás platí, že sme v nejakom európskom priestore, sme členmi Európskej únie, a tam, bohužiaľ, sme naozaj na 23. mieste z 28 krajín. To je pre našu budúcnosť zle.”

Marek Mašura: “Kde má Slovensko, keď hovoríme o inováciách, rezervy?”

Vladimír Baláž: „Keď si pozriete tú štruktúru inovačného rebríčka, tak tam zistíte napríklad, že sú určité také komponenty, za ktoré je zodpovedný štát, a sú komponenty, za ktoré je zodpovedný súkromný sektor. Obyčajne sa tá vina zvaľuje na štát, a ja nechcem hovoriť, že v štátnej sfére, výskumu, je všetko v poriadku, určite tam je veľa čo zlepšovať, ale, bohužiaľ, platí, že čo sa týka systému výskumu a inovácií, tak tam najväčšie maslo na hlave má, bohužiaľ, súkromný sektor. Si zoberte napríklad, že podnikové výdavky na výskum a vývoj sú u nás napríklad štvrtinové v porovnaní s tým, čo má priemer Európskej únie. A keď to porovnáme s takými krajinami ako napríklad, ja neviem, Švédsko, alebo Nórsko, tak zistíte, že naše podniky vydávajú len desatinu toho na výskum v porovnaní s tými nórskymi, švédskymi, alebo fínskymi, čiže tam tie rezervy v podnikovom výskume a vývoji sú obrovské. Ale dokonca nemusíme ísť na také náročné činnosti, ako je výskum a vývoj, ale zoberme si obyčajnú inovatívnosť, to je nejaké také mierne vylepšenie produktu, že trošku zlepšíte vlastnosti, aj tam vidíme napríklad, že ten podiel firiem, ktoré na Slovensku inovujú, je tretinový oproti podielu, ktorý napríklad inovujú niekde vo Švédsku, alebo vo Fínsku, čiže ani tie obyčajné firmy sa tým inováciám nevenujú."

Marek Mašura: „Prečo majú naše firmy v inováciách, takisto aj vo vede a výskume, takéto rezervy?"

Vladimír Baláž: “No je to dané predovšetkým tým starým konkurenčným modelom. My sme naozaj boli krajina, ktorá bola založená na nízkych mzdách a nízkych daniach, a taký typický model konkurencie bol ten, že vám nejaký rakúsky, alebo nemecký partner dal prácu vo mzde, kde ľudia pri vysokej nezamestnanosti ochotne robili aj za 300 eur, a tam ste mali stabilného odberateľa, máte tam nejakú stabilnú maržu, z ktorej ste vedeli veľmi dobre vyžiť. To už dneska nie je možné, a už vôbec to nebude možné v budúcnosti, pretože v dôsledku zmeny demografickej situácie naše mzdy rastú, takisto budú ešte veľmi rýchlo rásť, čo je možno dobrá správa pre zamestnancov, ale je to samozrejme zlá správa pre podnikateľov. Tí zrazu zistia, že súťažiť s nízkou cenou práce a s nízkymi daňami jednoducho v budúcnosti nebude možné, naozaj budú musieť súťažiť tak, ako súťažia firmy v Rakúsku, alebo, povedzme, v Nemecku, alebo v Belgicku, to znamená, budú musieť súťažiť ďaleko viacej tou pridanou hodnotou, to znamená, myšlienkami technologickými, alebo netechnologickými, inováciami produktov.”

Marek Mašura: „Hovorí sa aj o tom, že veľkým rizikom môže byť ten príchod štvrtej priemyselnej revolúcie, teda masívna robotizácia, masívna digitalizácia, ktorá môže ohroziť až tretinu pracovných miest na Slovensku. Tým pádom by sme aj my mali sa viac venovať téme inovácie, veda, výskum, ako vnímate tieto argumenty?"

Vladimír Baláž: „Je pravda, že v rámci krajín OECD, ale aj takisto v rámci krajín Európskej únie tá slovenská ekonomika je veľmi založená na… na spracovateľskom priemysle, kde patria automobilky. A samozrejme, že mnohé z tých činností sú mechanické, rutinné, opakovateľné, a takéto činnosti sa dajú pomerne ľahko nahradiť robotmi, zatiaľ tie roboty sú pomerne drahé, čiže ako nemyslíme si, že nám nastúpi tu o dva roky dvestotisíc robotov do práce, ten proces bude predsa len pomalší kvôli vysokej cene týchto robotov, ale raz tento proces zlacnie, príde, a teraz pred nami vznikne otázka, ako ďalej. Neznamená to samozrejme, že všetky tie pracovné miesta v automobilovom priemysle, alebo strojárskom priemysle zaniknú, mnoho z tých ľudí si potom nájde nové práce, ale bude to komplikovanejšie, a mnoho z tých ľudí sa bude musieť rekvalifikovať, a takisto tie firmy, ktoré budú v budúcnosti súťažiť na trhu, už nebudú súťažiť tým, že majú najlacnejších pracovníkov, alebo že dostanú neustále nejaké daňové výhody, alebo že budú optimalizovať dane, to už v budúcnosti, to nebude možné, pokiaľ tento štát má byť udržateľný. Čiže, áno, priemerná slovenská firma bude musieť v budúcnosti omnoho viac investovať do inovácií, a dobrá slovenská firma omnoho viacej do výskumu a vývoja ako dnes."

Marek Mašura: „Firmy slabo investujú do inovácií, do vedy a výskumu, ako by sa to mohlo zmeniť, čo by ich mohlo viac motivovať, aby to robili lepšie?"

Vladimír Baláž: „No tým hlavným a najťažších procesom zmeny bude zmena v hlave, skutočne tí podnikatelia, a to hovorím o takých stredných a veľkých podnikoch, si budú musieť uvedomiť, že tá stará éra, keď sa konkurovalo nízkou cenou práce, skončila. Budú musieť investovať do výskumu, ale to nie je jednoduché, viete, to nie je, ako keď si kúpite nový stroj, že zaradíte do výroby a od dva, tri dni už robí. Keď chcete investovať do výskumu, musíme nájsť schopných výskumníkov, dobre ich zaplatiť, ale predovšetkým si musíte uvedomiť, že tie výsledky výskumu, ony sa nedostavia zajtra, ani o rok ani o dva, to často trvá päť, šesť rokov, je to často veľmi rizikové, lebo po piatich rokoch trebárs zistíte, že ste sa vydali zlým smerom, alebo sa vám stane, že niečo vyviniete, začnete vyrábať, a potom nejaký dobrák v Číne vám to jednoducho pajcne, a vaše duševné vlastníctvo využije pre vlastný prospech. Čiže tie činnosti výskumu vyžadujú omnoho také strategickejšie a dlhodobejšie plánovanie, čiže to je totálne iné rozmýšľanie, ako je bežné rozmýšľanie slovenského podnikateľa, kde sa plánuje tak prevažne na polroka až na rok dopredu.”

Marek Mašura: „Toľko k inováciám na Slovensku.”

 

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MI)

Kľúčové slová:
inovácie

Odbory vedy a techniky:
Iné

Tlač