Skončí striedanie letného a zimného času?

20. 08. 2018

Zavedenie letného a zimného času prebehlo pred desiatkami rokmi. Názory na zavedenie striedania letného a zimného času z pohľadu neurológa a ekonóma v súčasnosti.

logo Rádio Slovensko(16. 08. 2018; Rádio Slovensko; K veci; 18:18; Soňa Weisová/Soňa Weisová)

Soňa Weissová, moderátorka: „Striedať alebo nestriedať? Európania majú dnes posledný deň na to, aby vyjadrili svoj názor na striedanie letného a zimného času. Hlasovanie spustila Európska komisia a výsledky použije k tomu, aby vyhodnotila ďalší postup, a teda či navrhne Európskemu parlamentu, aby striedanie času zrušil. To spôsobuje mnohé diskusie aj medzi odborníkmi. Ako zmena času pôsobí na náš organizmus? Popoludní sme sa o tom rozprávali s primárom Prvej neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava Jurajom Štofkom.“

Juraj Štofko, primár Prvej neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava: „Dobrý deň prajem.“

Soňa Weissová: „Niektoré výskumy univerzít hovoria o tom, že ľudia sú kvôli zmenám času menej produktívni, majú problémy so spánkom, a ľudovo povedané, majú rozhádzaný biorytmus. Aký pohľad máte na striedanie letného a zimného času vy? A vplýva zmena času napríklad na kvalitu spánku a na organizmus negatívne, teda že spôsobuje konkrétne fyziologické zmeny v neurologickom systéme človeka?“

Juraj Štofko: „To je veľmi prehnané, čo nám naši politici podsúvajú. Ja si myslím, že tu ide o agendu tých, ktorí nemajú iné, vážnejšie problémy. Určite zmena času môže na nejaký čas ovplyvniť, ale veď to zažívame x rokov. Takých, ktorí majú nejaké ťažkosti, tých je minimum. A ono to ani tak nezávisí od toho biorytmu alebo od fyzickej kondície, skôr je to psychické. A tam sa potom môže u niekoho prejaviť nejaká únava, ale tá veľmi rýchlo pominie. Jeden – dva dni, ktoré možno sme menej koncentrovaní, je zanedbateľná. Ale čo je podstatné, čas sa mení zo soboty na nedeľu. Čiže, keď si ľudia včas ľahnú v piatok, a v sobotu ani nezistia, že je posun času. Takže ja si myslím, že ten letný čas má význam pre ľudí, pre voľnočasové aktivity rôzne. Ľudia môžu s deťmi, s rodinou dlhšie byť vonku, to platí najmä na mesiace apríl – september, kde už skôr slnko zapadá. Takže ja letný čas považujem za veľmi, veľmi pozitívny.“

Soňa Weissová: „Výskumy majú rôzne závery. Podľa českej neurologičky Soni Nevšímalovej zo Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe na zmeny času je náchylnejšia istá skupina ľudí, a to konkrétne starší ľudia. Sú teda aj podľa vás niektoré tie skupiny obyvateľstva citlivejšie na to striedanie času?“

Juraj Štofko: „Ale ak si zoberieme starších ľudí, ako dôchodcov, ja myslím, že u nich nejaký problém vo výkone pracovnom nevidíme. Deti sa veľmi rýchlo prispôsobia a zdraví dospelí nemajú žiadne problémy. Problémy má preto, lebo tam je opäť tá príprava zlá, životospráva zlá, nejde sa včas spať a podobne.“

Soňa Weissová: „Pri zmenách času je zaujímavý, aj teraz v letnom období, takzvaný jet leg, keď človek letí napríklad na dovolenku do iného časového pásma, aj ste to už tiež pred chvíľkou naznačili. Ako dlho trvá bežnému človeku, kým sa adaptuje na zmenu času, a nie je aj toto striedanie letného a zimného času práve porovnateľné s týmito zmenami časových pásiem?“

Juraj Štofko: „Tí ľudia, ktorí sa sťažujú na zmenu času, idú na dovolenku do Japonska. A tí istí ľudia, čo, čo nechcú zmenu času, idú na dovolenku do Ameriky. Tam im nevadí, že je ten posun oveľa významnejší. Určite, posun času šesť hodín, desať hodín, áno, tam to prispôsobenie môže byť dosť vážne. A ľudia niekedy sa aj, aj týždne, aj dva im trvá, kým si na to zvyknú. Takže tam áno, ale hodina hore – dole, to je trošku prehnané.“

Soňa Weissová: „Uzatvára neurológ Juraj Štofko, ďakujeme vám za rozhovor.“

Juraj Štofko: „Prajem pekný deň.“

Soňa Weissová: „Za striedanie a posúvanie času môže ekonomika a prvá svetová vojna. K zmenám viedol najmä všeobecný nedostatok a potreba čo najefektívnejšieho využívania obmedzených zdrojov. Potrebujeme ešte zmeny času? A aký vplyv má striedanie času na ekonomiku? Rozoberali sme s ekonómom Viliamom Páleníkom z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied, dobrý deň.“

Viliam Páleník, ekonóm Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied: „Dobrý deň prajem.

Soňa Weissová: „Jedným z hlavných argumentov pre posun času zo zimného na letný je úspora energií. Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií v minulosti napríklad vypočítal, že zavedenie letného času znižuje dennú spotrebu elektriny o nula celá sedem až jedna celá dva percenta, čo zodpovedá ročnej úspore od dvadsať do tridsať miliónov eur. je úspora energie hlavnou oblasťou, pre ktoré má to striedanie času zmysel, alebo sú aj iné oblasti, na ktoré môže mať striedanie času pozitívny efekt, alebo naopak, negatívny?“

Viliam Páleník: „Zavedenie letného a zimného času prebehlo pred desiatkami rokov, kedy charakter výroby bol iný ako teraz. Prevládala výroba priemyselná, na zmeny, jednotný pracovný čas. A vtedy posunutie času viedlo reálne k tomu, že sa vo výrobe menej svietilo, menej energie sa minulo pri výrobe, doma a podobne, ale odvtedy sa situácia výrazne zmenila. Aj priemyselná výroba síce používa svetlo na svietenie, ale používa elektrinu na vetranie priemyselných hál, klimatizáciu, kúrenie, oveľa väčšia časť ľudí pracuje v rôznych službách, má živnosti a nemajú jednotný pracovný čas, a preto už tie efekty sú výrazne menšie, ako boli v minulosti. Na druhej strane, za tie desiatky rokov pribudlo mnoho nových informácií, či už vedeckého výskumu alebo praktických skúseností, že to striedanie niektorým ľuďom, a zdá sa, že dosť podstatnej časti ľudí, prináša rôzne problémy psychické, ťažšie si zvykajú. A preto je otázka na, položiť na misky váh tie klesajúce ekonomické výhody a tie stále nové, pribúdajúce poznatky o tých ťažkostiach, ktoré striedanie času prináša ľuďom.“

Soňa Weissová: „Niektoré krajiny v Európskej únii vyvíjajú na zrušenie striedania času vyšší tlak. Väčšinou pritom ide o severské krajiny, ako je napríklad Fínsko, aktívni sú v tomto smere ale aj Litva či Poľsko a jedným z hlavných iniciátorov ankety pre občanov Európskej únie je český europoslanec. Aké ekonomické dôsledky by prinieslo to, ak by niektoré európske krajiny čas striedať prestali a niektoré by ho vlastne striedali? Malo by to nejaký negatívny efekt? A aký vplyv na ekonomiku by mohlo mať prípadné zrušenie striedania času?“

Viliam Páleník: „Je logické, že tie severské štáty, kde naozaj v zime je veľmi dlhá noc, dokonca žiaden deň, a v lete zase polárny deň, v tom prípade to posúvanie o hodinu nemá taký veľký efekt, lebo jednoducho tá noc je tak dlho, že aj tak musia pracovať za tmy. Druhá vec je, že v tých južnejších štátoch tie efekty môžu byť o niečo väčšie. V tých južných štátoch za tie desiatky rokov výrazne stúpli nároky klimatizácie na elektrinu, a preto to svietenie už nie je také závažné a skôr v tom slnečnom dni treba dať veľa elektriny na klimatizáciu, a povedzme v tých ranných a večerných hodinách menej, aj keď možno vtedy treba svietiť. Výrazne sa menia formy spotreby elektriny. Pokiaľ ide o nejaké kompromisné riešenie, že by niektoré krajiny zrušili striedanie času, niektorí nie, to by bola podľa mňa veľká chyba, lebo by to sťažilo ten voľný pohyb práce, kapitálu, služieb a osôb v Európskej únii, a ten jednotný trh by to mohlo skomplikovať. Skomplikovala by sa doprava, cestovné poriadky a orientácia ľudí.“

Soňa Weissová: „Ak by sa zrušilo striedanie času, znamenalo by to, že by sa musel vybrať jeden ten model, či už teda zimný čas alebo letný čas. Takto to zrušili v minulosti už aj v Japonsku, Číne, Indii, ale aj v Rusku. Konkrétne v Rusku sa rozhodli najskôr pre letný režim, v roku 2011, a o tri roky neskôr to zmenili na zimný čas. Je niektorý z týchto časov podľa vás z takého toho ekonomického pohľadu lepší, teda či už ten letný alebo zimný?“

Viliam Páleník: „Špecifikom Ruska je, že je naozaj od východu na západ dlhé a má niektoré tie časové pásma spojené, napríklad od Moskvy až po kraj Ruska, smerom k Bielorusku, je jedno časové pásmo. Európska únia tiež má, sú takzvané prirodzené časové pásma, ktoré sú po poludníkoch, od, od britského nultého poludníka v Británii až, až ďalej. Čiže bolo by normálne, aby sa to prispôsobilo tým normálnym časovým pásmam, ktoré sa počítajú podľa zemepisnej dĺžky. Ale je treba, aby Európska únia mala čo najjednotnejší čas, aj keď je východno-západná hranica pomerne dlhá, a tým tie prirodzené časové pásma treba nejakým spôsobom skumulovať, ale to už je naozaj technická otázka.“

Soňa Weissová: „Toľko ekonóm Viliam Páleník z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied, ďakujem vám za rozhovor.“

Viliam Páleník: „Ja ďakujem za pozvanie a príjemný deň prajem.“

 

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MI)

Kľúčové slová:
zdravotné vedy, ekonomika , energia, energetika

Odbory vedy a techniky:
Lekárske vedy , Spoločenské vedy

Tlač